Doc. MUDr. Jozef Kollár, DrSc., osemdesiatpäťročný
Vyšlo v časopise:
Vnitř Lék 2017; 63(5): 368-369
Kategorie:
Osobní zprávy
Jubilant sa narodil 3. apríla 1932 v Ovčom, okres Prešov. Pochádza z roľníckej viacdetnej rodiny. Po maturite na 1. štátnom gymnáziu v Prešove začal štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a po ukončenom 3. ročníku bol administratívnym príkazom preradený na Lekársku fakultu Univerzity P. J. Šafárika do Košíc, kde promoval v roku 1956.
Lekársku prax začal vtedajšou umiestnenkou ako obvodný lekár, potom závodný banský lekár a poliklinický internista. V roku 1967 vyhral konkurz na I. internej klinike LF UPJŠ v Košiciach, na ktorej 13 rokov pracoval vo funkcii odborného asistenta. Prvý a druhý stupeň atestácie z vnútorného lekárstva absolvoval v roku 1978 a 1980. Po habilitácii v roku 1980 ďalších 5 rokov pracoval na klinike ako docent. Prednostom Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ sa stal roku 1985 a tento post zastával do júna 1999. Aj po odchode do dôchodku je až doteraz stále mimoriadne aktívny.
V rokoch 1969–1970 v rámci štipendia WHO študoval Biomedicínsku štatistiku a epidemiológiu rizikových faktorov ischemických príhod v trvaní pol roka na London School Hygiene and Tropical Medicine. Londýnske štúdium mu poskytlo návody aj na vypracovanie kódovaného Chorobopisu pre vnútorne choroby. Bol to na Slovensku prvý softvérový projekt svojho druhu. Po ňom zakrátko nakódoval aj publikoval vyčerpávajúci Chorobopis pre diagnostiku ischemickej choroby srdca. In margo treba pripomenúť, že v Londýne už v tom čase komunikovali s pacientmi skrz počítačové chorobopisy. Podľa tohto chorobopisu realizoval s prof. Mikulášom Takáčom na Slovensku prvú epidemiologickú sondu rizikových faktorov na 750-člennej populačnej vzorke Červeného kláštora. V epidemiologickej sondáži kooperoval s pražskou epidemiologickou školou pod vedením prof. Reiniša a prof. Pokorného, neskoršie s prof. Widimským.
Kandidátsku dizertáciu (CSc.) obhájil roku 1974 na tému Klinika alkoholického srdca a polykardiografická štúdia vplyvu etanolu na srdce. Na docenta habilitoval v roku 1980 z problematiky, v rámci ktorej skúmal vplyv etanolu na myokard. Zaviedol viaceré neinvazívne metódy v kardiológii, ako je seizmokardiografia, apexokardiografia, karotidografia (polykardiografia) a torakálna elektrická bioimpendancia. Jubilant má veľké zásluhy na organizovaní 5 celoštátnych vedeckých Česko-slovenských konferencií o ateroskleróze, z toho 2 s medzinárodnou účasťou. Usporiadal 6 vedeckých konferencií ÚEM LF UPJŠ o tematikách z vlastných výskumných oddelení a sesterského Ústavu v Bratislave. Prednášal, resp. prezentoval 76-krát výsledky svojej práce a spolupracovníkov prostredníctvom posterov a prednášok na zahraničných fórach v Aténach (2-krát), v Berlíne, Capri, Cairo, Drážďanoch (6-krát) Florencii (2-krát), Chemnitz, Karlových Varoch (3-krát), Londýne (2-krát), Mariánskych Lázňach, Montreale, Moskve (2-krát), Niyregyháza, Orviete, Otave, St. John´s, St. Petersburgu, na medzinárodných kongresoch v Prahe (44-krát), v Špindlerovom Mlyne (2-krát), Užhorode, Varšave a vo Vechte.
Publikoval niekoľko desiatok vedeckoodborných prác týkajúcich sa problematiky kardiomyopatií, alkoholového srdca, etiológie a epidemiológie aterosklerózy, problematiky lipidov a výskytu porúch metabolizmu lipidov. V roku 1993 vydal vedecko-populárnu monografiu Ateroskleróza – dá sa pred ňou chrániť? Tuky – život či naša záhuba? 1. vyd. Prešov, Opal, 1993: 213 s, za ktorú získal Reinišovu cenu za rok 1994 a Prémiu Slovenského literárneho fondu. Ďalšiu monografiu Lipidy a lipoproteíny. 1. vyd. Košice, ÚEM LF UPJŠ, 1996: 312 s; odovzdal ako podklad pre obhajobu doktora vied. Ostatná monografia Aterotrombóza – patofyziológia a epidemiológia. 1. vyd. Košice, Ekvilibrium 2016: 523 s je zavŕšením jeho vedeckej práce. Jeho publikácie boli citované inými autormi vyše 200-krát.
V pedagogickej činnosti viedol cvičenia, stáže a semináre. Pravidelne prednášal vnútorné lekárstvo, predovšetkým témy z kardiológie. Skúšal poslucháčov medicíny z internej propedeutiky a systematiky vnútorných ochorení. Bol členom skúšobnej komisie pre štátnu rigoróznu skúšku z vnútorného lekárstva. Absolvoval dvojročný kurz vysokoškolskej pedagogiky. Šesť rokov bol vedúcim študijnej skupiny, ktorá získala I. miesto na LF v rámci ŠVOČ v roku 1980. Pätnásť rokov bol školiteľom 34 poslucháčov medicíny vo vedeckovýskumnej činnosti. Pričinil sa tak o výchovu vedeckého dorastu. V rámci letnej prázdninovej praxe 15 rokov realizoval praktickú výučbu zahraničných poslucháčov v jazyku anglickom a ruskom.
Bol zodpovedným riešiteľom veľkého počtu úloh ŠPTR a grantových úloh, ktoré boli úspešne obhájené. Aj po roku 1999 ako dôchodca neochabol vo svojej neuveriteľne vitálnej aktivite. Rediguje ako hlavný odborný redaktor vydávanie časopisu Ateroskleróza a je jeho hlavnou zásluhou, že je už vydávaný 16 rokov a je evidovaný v centrálnej báze medzinárodných časopisov Index Copernicus.
Vo funkcii tajomníka Kybernetickej sekcie SAV, pobočky Košice usporiadal päť krajských a jedno Celoštátne sympózium o použití počítačov v medicíne. ČSTVJ mu udelila v roku 1986 bronzovú medailu za aplikovanie výpočtovej techniky do kardiológie. Počítačové programy pre multikriteriovú klasifikáciu zdravotného stavu sprístupnil pre záujemcov v Časopise lékařů českých i v časopise Lékař a technika.
Bol 15 rokov vedeckým sekretárom Sekcie pre aterosklerózu Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie (SSKB), od roku 2011 je predsedom tejto sekcie. Zorganizoval 9 Medzinárodných edukačných kurzov o ateroskleróze, ktoré sa konali 3 dni, vždy za prítomnosti delegáta International Atherosclerosis Society (IAS). Kurzy končili písomným testom. Vďaka svojim medzinárodným stykom zabezpečoval články do časopisu Ateroskleróza, takže je jeho zásluhou, že boli zverejnené články viacerých zahraničných autorov, takmer z celého sveta. Je členom New York Academy of Sciences ďalších troch medzinárodných spoločností.
Vážený pán docent, vzácny lekár, pedagóg, vedec a človek, prajeme Ti veľa zdravia, šťastia a spokojnosti do ďalších rokov.
Peter Gavorník
doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.
gavornik.peter@gmail.com
predseda AS SLK,
emeritný vedúci lekár Prvého angiologického pracoviska (PAP),
Bratislava,
Slovenská republika
Doručeno do redakce 26. 4. 2017
Štítky
Diabetológia Endokrinológia Interné lekárstvoČlánok vyšiel v časopise
Vnitřní lékařství
2017 Číslo 5
- Parazitičtí červi v terapii Crohnovy choroby a dalších zánětlivých autoimunitních onemocnění
- Význam hydratace při hojení ran
- Pleiotropní účinky statinů na kardiovaskulární systém
- Statiny indukovaná myopatie: Jak na diferenciální diagnostiku?
Najčítanejšie v tomto čísle
- Akutní lymfoblastická leukemie dospělých – případ dlouhého došetřování bolestí kyčlí s překvapivým závěrem: kazuistika
- Osteoprotektivní léčba bisfosfonáty nebo denosumabem u nemocných s mnohočetným myelomem: přínos a rizika
- Je to znovu střevní tuberkulóza? Kazuistika
- Zamyšlení nad chlopenními vadami včera a dnes