Neurobiológia nádorových chorôb – význam inervácie nádorového tkaniva
Neurobiology of cancer – the role of cancer tissue innervation
Background: Experimental and clinical studies have shown that the nervous system also plays an important role in the processes of carcinogenesis, cancer cell proliferation, and metastasis. These studies, focused on the neurobiological aspects of cancer, elucidate the mechanisms and pathways by which the nervous system affects tumor macro- and microenvironment. The modulatory effect of the nervous system on the tumor microenvironment is significantly mediated by nerves that innervate cancer tissue. The innervation of cancer tissue is already an accepted fact, and several authors consider it to be another hallmark of cancer. Purpose: The aim of this review article is to present a recent data about the role of innervation of cancer tissue, as well as to describe therapeutic consequences. Conclusion: Based on recent data, it can be concluded that the innervation of cancer tissue represents an important factor in the etiopathogenesis of cancer as well as a potential target for new therapeutic interventions in cancer patients.
Keywords:
cancer innervation – neurobiology of cancer – sympathetic nerves – parasympathetic nerves – sensory nerves
Autori:
B. Mravec 1,2; F. Blaško 1,2
Pôsobisko autorov:
Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská republika
1; Biomedicínske centrum, Ústav experimentálnej endokrinológie, SAV, Bratislava, Slovenská republika
2
Vyšlo v časopise:
Klin Onkol 2022; 35(3): 208-214
Kategória:
Review
doi:
https://doi.org/10.48095/ccko2022208
Súhrn
Východiská: Experimentálne a klinické štúdie preukázali, že v procesoch karcinogenézy, proliferácie nádorových buniek a tvorby metastáz zohráva významnú úlohu aj nervový systém. Tieto štúdie, zamerané na neurobiologické aspekty nádorových chorôb, objasňujú mechanizmy a dráhy, prostredníctvom ktorých nervový systém ovplyvňuje makroprostredie i mikroprostredie nádorov. Modulačný vplyv nervového systému na mikroprostredie nádoru sprostredkúvajú vo významnej miere nervy, ktoré inervujú nádorové tkanivo. Inervácia nádorového tkaniva je už v súčasnosti akceptovaný fakt, pričom viacerí autori ju považujú za ďalšiu základnú charakteristiku nádorových chorôb. Cieľ: Zámerom tohto prehľadového článku je priblížiť súčasný pohľad na úlohu inervácie nádorového tkaniva, ako aj z toho vyplývajúce terapeutické konsekvencie. Záver: Na základe súčasných poznatkov je možné konštatovať, že inervácia nádorového tkaniva predstavuje jeden z významných faktorov etiopatogenézy nádorových chorôb a potenciálny cieľ nových terapeutických intervencií u onkologických pacientov.
Klíčová slova:
inervácia – neurobiológia nádorov – sympatikové nervy – parasympatikové nervy – senzitívne nervy
Úvod
Kombinovaný onkologický a neurovedný výskum, prebiehajúci hlavne v posledných dvoch desaťročiach, odhalil neurobiologické mechanizmy a dráhy, prostredníctvom ktorých mozog ovplyvňuje procesy spojené so vznikom a progresiou nádorových chorôb [1–3]. Výskum neurobiológie nádorových chorôb preukázal, že významnú dráhu, ktorá sprostredkúva priamy vplyv mozgu na mikroprostredie nádoru, predstavujú periférne nervy inervujúce nádorové tkanivo. Prítomnosť nervov v nádorovom tkanive je pritom objektom výskumu už viac ako 100 rokov. Avšak až moderné neurovedné metódy umožnili podrobnejšie skúmať úlohu týchto nervov pri nádorových chorobách. V súčasnosti je už zrejmé, že nervy prítomné v tkanive nádoru nie sú iba pasívnou zložkou, ale že sa naopak významnou mierou podieľajú na modulácii jeho rastu [1,4,5]. Neurotransmitery a neuromodulátory uvoľňované zo sympatikových, parasympatikových a senzitívnych nervových zakončení totiž ovplyvňujú aktivitu nádorových, ako aj nenádorových buniek v mikroprostredí nádoru, čím ovplyvňujú proliferáciu i migráciu nádorových buniek, a tým aj tvorbu metastáz [4–7]. Sympatikové, parasympatikové a senzitívne nervové vlákna môžu pôsobiť na nádorové tkanivo stimulačne alebo inhibične. Kým v prípade sympatikových nervových vlákien bol vo väčšine štúdií preukázaný stimulačný vplyv na vznik, progresiu a tvorbu metastáz pri viacerých typoch nádorov, úloha parasympatikových a senzitívnych nervových vlákien ostáva zatiaľ nejednoznačná [4,7–9]. Viaceré experimentálne a klinické štúdie totiž v prípade vplyvu parasympatikových a senzitívnych vlákien preukázali protichodné výsledky [6–11]. Okrem vplyvu nervov na rast nádoru zohráva inervácia tkanív významnú úlohu aj pri karcinogenéze. V rámci tohto prehľadového článku sa vzhľadom na obmedzený rozsah textu zameriame najmä na úlohu nervov pri progresii nádorov a tvorbe metastáz.
Na základe súčasných poznatkov sa inervácia nádorového tkaniva začína akceptovať ako ďalšia základná charakteristika nádorových chorôb. Z klinického hľadiska je významný fakt, že postupy zamerané na obmedzenie pôsobenia nervov na nádorové tkanivo vedú k obmedzeniu progresie nádorovej choroby. Nakoľko vplyv nervov na nádorové tkanivo je možné obmedziť aj už schválenými farmakami, je možné očakávať využitie poznatkov neurobiológie nádorových chorôb v konvenčnej onkologickej liečbe už v nasledujúcich rokoch [4,11,12].
Pôvod inervácie nádorového tkaniva
Na základe dostupných údajov je zrejmé, že nervy, ktoré inervujú nádorové tkanivo môžu pochádzať z viacerých zdrojov: a) nervy, ktoré sú prítomné v tkanive už pred transformáciou jeho normálnych buniek na bunky nádorové; b) nové axóny nervov vrastajúce do nádorového tkaniva z nervov lokalizovaných okolo nádorového tkaniva; c) nové neuróny migrujúce zo vzdialenej časti centrálneho alebo periférneho nervového systému do nádorového tkaniva alebo do jeho blízkosti (obr. 1) [13]. Okrem toho môže dôjsť k fenotypovej transformácii neurónov, ktoré už inervovali pôvodné tkanivo na taký typ neurónov, ktorý pôsobí na nádorový rast stimulačne [14].
Publikované údaje naznačujú, že nádor manipuluje s nervovým systémom prostredníctvom indukcie vrastania nových sympatikových nervov do nádorového tkaniva a transdiferenciácie senzorických neurónov na adrenergné, čím sa zvyšuje uvoľňovanie noradrenalínu v tkanive nádoru, ktorý na toto tkanivo pôsobí stimulačne, a zároveň aj stimuluje tvorbu metastáz [14–17]. Okrem sympatikových [18] a parasympatikových nervov [19] zohrávajú pri nádorovom raste významnú úlohu aj senzitívne nervy [11,20], hoci ich význam pri vzniku a progresii nádorovej choroby bol popísaný menej podrobne.
Zaujímavým je tiež pozorovanie, že samotné nádorové bunky sa môžu morfologicky meniť, pričom vytvárajú výbežky podobné neuritom. Tieto výbežky sa môžu podieľať na vytváraní synáps medzi neurónmi a takto fenotypovo zmenenými nádorovými bunkami, čím sa zvyšuje stimulačný účinok nervov na rast nádoru [21].
Indukcia nádorovej inervácie
Ako už bolo spomenuté, sympatikové, parasympatikové a senzitívne nervové vlákna vrastajú do nádorových tkanív a zabezpečujú ich inerváciu. V týchto procesoch zohrávajú kľúčovú úlohu samotné nádorové bunky, nakoľko prostredníctvom syntézy a sekrécie neurotrofných faktorov, molekúl navigujúcich axóny, exozómov a ďalších molekúl prítomných v nádorovom mikroprostredí, indukujú vrastanie nových axónov do tkaniva nádoru. Tento proces sa označuje ako neoaxogenéza a predstavuje novo identifikovanú charakteristiku nádorových chorôb.
Neurotrofné faktory (neurotrofíny) predstavujú rastové faktory nervového systému, podporujúce rast neuritov, prežívanie, migráciu a diferenciáciu nervových buniek. Svoje biologické účinky navodzujú pomocou dvoch typov membránových receptorov, a to spoločného neurotrofínového receptora p75 (p75NTR) a neurotrofných tyrozínkinázových receptorov typu 1, 2 a 3 (TrkA, TrkB, TrkC). Medzi najvýznamnejšie neurotrofíny z hľadiska indukcie nádorovej inervácie patria nervový rastový faktor (nerve growth factor – NGF) a mozgový neurotrofický faktor (brain derived neurotrophic factor – BDNF), čo dokladajú viaceré experimentálne nálezy. Tak napr., podanie NGF zvýšilo vrastanie axónov do nádorového tkaniva, pričom podanie protilátok blokujúcich účinky NGF denzitu nervov v nádore znížilo [22–24]. Taktiež bolo preukázané, že zvýšené uvoľňovanie noradrenalínu v tkanive nádoru zvýšilo inerváciu tohto nádoru, a to prostredníctvom indukcie tvorby BDNF nádorovými bunkami v dôsledku aktivácie týchto buniek noradrenalínom [15].
Molekuly navigujúce axóny, podobne ako neurotrofné faktory, prispievajú k indukcii nádorovej inervácie. Tieto molekuly niektoré axóny priťahujú, iné zase odpudzujú, čím korigujú smer rastu axónov v danom tkanive. Tak napr., v in vitro experimente sa pozorovalo, že bunky nádoru prostaty vykazujú po kultivácii s nervovým tkanivom zvýšenú génovú expresiu semaforínu 4F (S4F), čo viedlo k zvýšeniu množstva rastúcich neuritov a ich priemernej dĺžky [25]. Naopak kultivácia myšacích nádorových buniek kolorekta a myšacích melanómových buniek s neurónmi ganglií zadných koreňov miechy (dorsal root ganglion – DRG) viedla k aktivácii semaforínov 3. triedy a následnej výraznej inhibícii rastu axónov [16]. Okrem toho stimulácia bunkovej línie potkanieho feochromocytómu (PC12) pomocou exozómov obsahujúcich efrín-B1 viedla k stimulácii nádorovej inervácie. Efrín-B1 totiž môže aktivovať signálne dráhy mitogénom aktivovaných proteínkináz (MAPK) v nádorových bunkách zodpovedných za rast nervových vlákien [17].
Nádory môžu indukovať svoju inerváciu aj prostredníctvom sekrécie extracelulárnych endocytotických vezikúl, tzv. exozómov. Exozómy zabezpečujú komunikáciu medzi tkanivami a orgánmi či už na krátke, alebo dlhé vzdialenosti, pričom obsahujú a transportujú množstvo látok, ako sú DNA, RNA, lipidy a proteíny, pričom tieto látky chránia aj pred vplyvom nízkeho pH nádorového mikroprostredia. Experimentálne bolo preukázané, že stimulácia PC12 buniek pomocou exozómov získaných z nádorov hlavy a krku viedla k indukcii rastu neuritov. Následná inhibícia sekrécie exozómov pomocou genetického vyradenia malých guanozín-3-fosfatáz viedla k signifikantnému zníženiu množstva nervov v nádoroch a pomalšiemu rastu nádorov [17]. Podobne aj ďalšie experimenty preukázali stimulačný vplyv exozómov uvoľňovaných z buniek nádoru krčka maternice na rast neuritov PC12 buniek [26].
Na indukcii nádorovej inervácie sa môžu podieľať aj ďalšie molekuly prítomné v nádorovom mikroprostredí, ako sú faktor stimulujúci kolónie granulocytov (granulocyte-colony stimulating factor – G-CSF) a faktor inhibujúci leukémiu (leukemia inhibitory factor – LIF). Tak napr., v prípade nádoru prostaty bolo preukázané, že podávanie G-CSF transgénnym myšiam exprimujúcim protoonkogén c-Myc viedlo k zvýšeniu množstva autonómnych nervov v nádore a následnej potenciácii rastu nádoru, ako aj zvýšenej tvorbe metastáz [27]. V ľudskom nádore pankreasu a myšacích modeloch nádoru pankreasu bola preukázaná zvýšená expresia LIF v tkanive nádoru, ktorá bola spojená s diferenciáciou, ako aj migráciou Schwannovych buniek a indukciou rastu neuritov neurónov DRG. Navyše podanie protilátky blokujúcej LIF myšiam s nádorom pankreasu viedlo k zníženiu denzity nervov v nádore [28].
Sympatikové nervy a nádory
Sympatikoadrenálny systém, ktorý zahŕňa sympatikové nervy a dreň nadobličiek, je výraznejšie aktivovaný hlavne počas stresovej reakcie. V rámci neuroendokrinnej stresovej reakcie dochádza k uvoľňovaniu noradrenalínu, prípadne jeho kotransmiteru neuropeptidu Y (NPY), zo zakončení sympatikových postgangliových vlákien, a tiež k sekrécii adrenalínu a v menšej miere aj noradrenalínu z drene nadobličky. Noradrenalín a adrenalín vykazujú stimulačný vplyv na proliferáciu nádorových buniek a tvorbu metastáz pri viacerých typoch nádorov. Tento účinok je dôsledkom ich väzby na β-adrenergické receptory prítomné na povrchu nádorových buniek [4,7].
Stimulačný vplyv sympatikoadrenálneho systému na progresiu nádorových chorôb dokladá celé spektrum experimentálnych a klinických štúdií. Napr. Sloan et al [29] zistili, že expozícia myší s nádorom prsníka chronickému stresu zvýšila množstvo a veľkosť metastáz v pľúcach a lymfatických uzlinách (LU) týchto zvierat. Pozorovaný účinok bol sprostredkovaný aktiváciou b-adrenergických receptorov, čo následne viedlo k zvýšenej infiltrácii mamárnych nádorov makrofágmi a tumor supresorovými bunkami odvodenými od myeloidnej línie (myeloid derived suppressor cells – MDSC), ako aj zvýšeniu génovej expresie transformujúceho rastového faktoru-β (transforming growth factor-β – TGF-β), vaskulárneho endotelového faktoru (vascular endothelial growth factor – VEGF), arginázy-1, faktoru stimulujúceho kolónie makrofágov (macrophage colony-stimulating factor – M-CSF), cyklooxygenázy 2 (COX-2), matrixovej metaloproteinázy-9 (MMP-9) a interferónu-β (IFN-β). Autori tiež preukázali, že zatiaľ čo podanie antagonistu β-adrenergických receptorov, propranololu, viedlo u stresovaných zvierat ku kompletnej inhibícii tvorby metastáz, bez vplyvu na rast primárneho nádoru, podanie agonistu b-adrenergických receptorov, izoproterenolu, nestresovaným zvieratám viedlo k stimulácii tvorby metastáz. Magni et al [30] zasa preukázali, že ľudské nádory prostaty exprimujú receptory typu Y1 a Y2, na ktoré sa viaže kotransmiter noradrenalínu, NPY, pričom tento pôsobí na proliferáciu nádorových buniek stimulačne. Rasiah et al [31] skúmali úlohu NPY a makrofágového inhibičného cytokínu 1 (MIC-1), ako biomarkerov intraepiteliálnej neoplázie prostaty (prostatic intraepithelial neoplasia – PIN) predchádzajúcej rozvoju invazívneho karcinómu prostaty, pričom v porovnaní s benígnym epitelom zistili signifikantne väčšie zastúpenie NPY a MIC-1 v ľudských vzorkách PIN nízkeho ako aj vysokého stupňa a karcinómu prostaty. Okrem toho pozorovali, že nárast expresie NPY a MIC-1 bol sprevádzaný zvýšeným rizikom relapsu a horším klinickým priebehom nádorovej choroby [31]. Magnon et al [4] preukázali, že chemická sympatektómia (podaním neurotoxínu 6-hydroxydopamínu – 6-OHDA) u transgénnych myší exprimujúcich onkogén c-Myc, predisponovaných na vznik nádorov prostaty, obmedzila vznik nádorov prostaty. Podobný účinok malo aj genetické vyradenie β2- alebo β3-adrenergických receptorov u týchto myší, pričom vyradenie obidvoch typov b-adrenergických receptorov viedlo k výraznému obmedzeniu vzniku nádoru a šíreniu nádorových buniek do LU a vzdialených orgánov. Okrem toho pozorovali vyšší počet sympatikových nervových vlákien v normálnom tkanive prostaty obklopujúcom nádor v porovnaní s tkanivom nádoru, pričom vyššia hustota sympatikových vlákien bola spojená s vyšším nádorovým proliferačným indexom [4]. Szpunar et al [32] preukázali na myšacích modeloch nádoru prsníka iba málo početnú sympatikovú inerváciu, a to vo vonkajších oblastiach nádoru, pričom jednotlivé vlákna boli v blízkosti krvných ciev alebo boli v tesnom kontakte s nádorovými krvnými cievami. Zistili tiež, že zvýšená hmotnosť nádoru je sprevádzaná so signifikantne zníženou koncentráciou noradrenalínu a zvýšenou hmotnosťou sleziny. Vyradenie sympatikových nervov prostredníctvom neurotoxínu 6-OHDA viedlo k poklesu hladín noradrenalínu v nádoroch i slezine, a tiež ich hmotnosti, čo naznačuje, že sympatiková inervácia predstavuje hlavný zdroj noradrenalínu v nádoroch a že súvisí aj s ich rastom. Okrem toho sympatektómia znížila hustotu makrofágov asociovaných s nádormi, ako aj koncentrácie interleukínu 6 (IL-6) v nádorovom tkanive. Zhang et al [7] zasa preukázali vysokú denzitu sympatikovej inervácie v tkanive ľudského nádoru pečene, ktorá pozitívne korelovala s tvorbou metastáz do LU, štádiom ochorenia, prechodom nádorových buniek do krvných a lymfatických ciev a rekurenciou nádoru. Zistili tiež, že pacienti s vysokou denzitou sympatikových nervov mali skrátené prežívanie v porovnaní s pacientmi s nízkou denzitou sympatikových nervov, čo naznačuje, že sympatiková inervácia výrazne koreluje s progresiou nádoru pečene. Zistili tiež vysokú génovú expresiu β2-adrenergických receptorov v nádorovom tkanive, čo naznačuje, že na progresiu nádorov pečene pôsobí stimulačne noradrenalín uvoľňovaný zo sympatikových nervov, a to prostredníctvom väzby na β2-adrenergické receptory [7]. Bastos et al [8] preukázali u pacientov s nádormi ústnej dutiny niekoľko násobne vyššie hladiny katecholamínov v porovnaní s pacientmi s nádormi orofaryngu a leukoplakiou. Okrem toho zistili, že vyššie hladiny noradrenalínu u pacientov s nádormi hlavy a krku boli asociované so symptómami anxiety. Tieto výsledky naznačujú hyperaktivitu sympatikového nervového systému u pacientov s nádormi hlavy a krku, ktorá môže podporovať progresiu týchto nádorov [8]. Kamiya et al [6] zistili, že geneticky vyvolaná eliminácia sympatikových nervov v nádore prsníka u myší spôsobila pokles koncentrácie noradrenalínu, ako aj potlačenie rastu primárneho nádoru i tvorby vzdialených metastáz. Podobný účinok malo aj dlhodobé podávanie neselektívneho β-blokátora – propranololu myšiam, u ktorých boli geneticky stimulované sympatikové nervy. Uvedené pozorovania potvrdzujú stimulačný vplyv sympatikových nervov, sprostredkovaný aktiváciou β-adrenergických receptorov, na nádorový rast v animálnom modeli nádorov prsníka [6].
Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií, Zhou et al [10] zistili, že prognóza onkologických pacientov s kolorektálnym karcinómom, v ktorom detegovali prítomnosť sympatikových nervov, bola lepšia v porovnaní s pacientmi, ktorých nádory nevykazovali pozitivitu na prítomnosť sympatikovej inervácie. Taktiež množstvo metastáz v LU bolo u pacientov s preukázanou sympatikovou inerváciou menšie. Zdá sa teda, že sympatiková inervácia v prípade kolorektálneho karcinómu obmedzuje progresiu tohto nádoru a inhibuje tvorbu metastáz do LU [10]. Bae et al [33] zasa preukázali signifikantne nižšiu hustota sympatikových nervov v pokročilejších štádiách nádoru žalúdka u onkologických pacientov.
Parasympatikové nervy a nádory
Významnú úlohu pri vzniku a progresii nádorových chorôb môžu okrem sympatikových nervov zohrávať aj parasympatikové nervy. Parasympatikové postgangliové vlákna uvoľňujú acetylcholín, ktorý po väzbe na nikotínové alebo muskarínové receptory môže ovplyvňovať karcinogenézu a progresiu určitých typov nádorov. Avšak na rozdiel od stimulačného vplyvu sympatikových nervov na rôzne typy nádorov, údaje týkajúce sa úlohy parasympatikového nervového systému pri nádorových chorobách nie sú až tak jednoznačné [4,6,7]. Zdá sa, že parasympatikové nervy ovplyvňujú iba niektoré typy nádorov, pričom tento vplyv zrejme odráža ich funkčnú špecializáciu na rozdiel od menej špecificky pôsobiacich sympatikových nervov.
Magnon et al [4] preukázali, že zdravé tkanivo prostaty myší exprimuje veľké množstvo muskarínových receptorov typu 1 (M1), pričom podanie neselektívneho agonistu muskarínových receptorov, karbacholu, transgénnym myšiam, u ktorých sa vyvíjajú nádory prostaty, viedlo k stimulácii tvorby metastáz do panvových LU. Tento účinok nebol pozorovaný po vyradení génov pre M1 receptor. Naopak podanie antagonistov muskarínových receptorov, skopolamínu a pirenzepínu, alebo vyradenie génov pre M1 receptor inhibovalo tvorbu metastáz a zvyšovalo prežívanie týchto zvierat. Autori tiež preukázali zvýšenú hustotu nervových vlákien v oblasti nádoru aj normálnom tkanive prostaty obklopujúcom nádor, pričom cholínergické vlákna boli v porovnaní so sympatikovými vláknami do značnej miery obmedzené na nádor a súviseli s vyšším nádorovým proliferačným indexom [4]. Zhao et al [9] zasa preukázali, že chirurgická vagotómia znížila výskyt nádorov, počet dysplázií a množstvo proliferujúcich buniek v myšacích modeloch nádoru žalúdka. Podobne farmakologická denervácia, vykonaná podaním botulinotoxínu typu A do steny žalúdka, viedla k narušeniu exocytózy neurotransmiterov, vrátane acetylcholínu, a následnej redukcii veľkosti nádoru, počtu dysplázií a množstva proliferujúcich buniek. Autori okrem toho zistili, že podanie antagonistu muskarínových receptorov typu 3 (M3), darifenacínu, v kombinácii s chemoterapiou viedlo k redukcii bunkovej proliferácie v nádoroch [9]. V ďalšej štúdii Zhang et al [7] preukázali, že zvýšená denzita parasympatikovej inervácie pozitívne korelovala s prítomnosťou metastáz v LU, štádiom ochorenia a vaskulárnou inváziou u pacientov s nádormi pečene. Okrem toho zistili vysoké zastúpenie M1 a M3 receptorov, ktoré pravdepodobne sprostredkúvajú stimulačné pôsobenie parasympatikových nervov na progresiu nádorov pečene. Z klinického hľadiska je významný aj fakt, že pacienti s vysokou denzitou parasympatikových nervov vykazovali oproti pacientom s nízkou hustotou parasympatikových nervov skrátené prežívania [7]. Zhou et al [10] zasa preukázali v ľudských kolorektálnych nádoroch prítomnosť parasympatikovej inervácie v stróme nádorového tkaniva, pričom nádorové bunky exprimovali a9 nikotínové acetylcholínové receptory (α9nAChR). Zistili tiež, že pacienti s preukázanou pozitivitou na prítomnosť parasympatikových vlákien a α9nAChR mali horšiu prognózu, v porovnaní s pacientmi, u ktorých prítomnosť uvedených nervov a receptorov nebola preukázaná. Taktiež bolo u týchto pacientov preukázané väčšie množstvo metastáz v LU [10]. Kamiya et al [6] zistili, že genetická aktivácia parasympatikových nervov spomalila rast nádorov a znížila tvorbu metastáz u potkanov a myší s nádormi prsníka. Naopak, parasympatiková denervácia viedla k akcelerácii nádorového rastu, ako aj tvorby vzdialených metastáz. Autori tiež preukázali nízke hladiny expresie M1 receptorov v nádoroch prsníka, pričom podávanie antagonistu, pirenzepínu, obmedzilo protinádorové účinky geneticky aktivovaných parasympatikových nervov. Uvedené nálezy naznačujú, že parasympatikové nervy inhibujú rast nádorov prsníka a tvorbu metastáz [6].
Senzitívne nervy a nádory
Aj keď senzitívne nervy primárne prenášajú signály do centrálneho nervového systému, prostredníctvom axónového reflexu, sú schopné ovplyvňovať fyziologické, ako aj patologické procesy prebiehajúce v periférnych tkanivách. Podobne ako pri parasympatikových nervoch, ani údaje o pôsobení senzitívnych nervov na procesy súvisiace s karcinogenézou a proliferáciou nádorových buniek nie sú tak jednoznačné, ako je tomu pri sympatikových nervoch.
Keskinov et al [5] preukázali stimulačný vplyv senzitívnych nervov v in vitro podmienkach, kde pozorovali, že interakcie medzi neurónmi DRG a myšacími melanómovými bunkami viedli k zvýšeniu produkcie chemokínov v DRG (napr. chemokínový ligand 3 s motívom C-C – CCL3, chemokínový ligand 5 s motívom C-C – CCL5, chemokínový ligand 2 s motívom C-X-C – CXCL2), ktoré následne atrahovali MDSC do blízkosti nádorových buniek, čím sa vytvorilo imunosupresívne, nádory stimulujúce prostredie. Saloman et al [11] preukázali, že vyradenie senzitívnej inervácie v neonatálnom období prostredníctvom podania kapsaicínu, ktorý poškodzuje senzitívne nervové zakončenia, zabránilo u myší vzniku neurogénnemu zápalu pankreasu po podaní ceruleínu, a tiež u týchto myší spomalilo vznik i progresiu nádorov pankreasu a signifikantne zvýšilo prežívanie týchto zvierat [11].
Naopak Prazeres et al [34] preukázali inhibičný vplyv senzitívnych nervov na rast myšacieho melanómu, nakoľko genetické a chemické vyradenie senzitívnych nervov spôsobilo inhibíciu apoptózy melanómových buniek, zvýšenie množstva intratumorálnych krvných ciev a zvýšenie počtu proliferujúcich buniek v melanóme, a tým aj zväčšenie nádorovej masy.
Senzitívna inervácia nádorových tkanív môže okrem axónového reflexu ovplyvňovať progresiu nádorových chorôb aj tým, že senzitívne nervy vytvárajú mechanický podklad pre perineurálnu inváziu (PNI). Okrem toho sa periférne nervy podieľajú aj na vzniku nádorovej bolesti. PNI je proces, pri ktorom dochádza k prenikaniu nádorových buniek do perineurálneho priestoru alebo do okolia periférnych nervov nachádzajúcich sa v nádorovom tkanive alebo jeho okolí, pričom je výsledkom kooperácie Schwannovych buniek a axónov [35,36]. Týmto spôsobom sa nádorové bunky šíria pozdĺž nervov, ale zároveň je stimulovaná aj neoaxogenéza, ktorá potencuje nádorový rast. PNI je preto u onkologických pacientov spájaná s horšou prognózou, nakoľko zvyšuje riziko rekurencie nádoru, tvorby vzdialených metastáz a podieľa sa na vzniku nádorovej bolesti [35].
Inervácia nádorového tkaniva ako nová charakteristika nádorových chorôb
Dostupné údaje poukazujú na to, že inervácia nádorového tkaniva predstavuje komplexný fenomén. Sympatikové, parasympatikové a senzitívne nervy sú schopné v rôznej miere ovplyvňovať procesy súvisiace s karcinogenézou, ako aj procesy prebiehajúce v mikroprostredí nádoru. Tieto nervy zabezpečujú priamy vplyv mozgu na procesy súvisiace so vznikom a progresiou nádorových chorôb, pričom nesprostredkúvajú prospešné kompenzačné alebo adaptačné reakcie na karcinogenézu, proliferáciu a migráciu nádorových buniek, ale naopak pôsobia na vznik a progresiu nádorových chorôb stimulačne. Zdá sa, že nádor pritom využíva toto stimulačné pôsobenie a pôsobí na nervový systém tak, že dochádza k vrastaniu ďalších nervových zakončení, ktoré v tkanive nádoru uvoľňujú neurotransmitery potencujúce nádorový rast (obr. 2) [20]. Zvýšená denzita nervov v nádorovom tkanive, hlavne sympatikových, je pritom často nepriaznivým prognostickým znakom. Inervácia nádorového tkaniva teda predstavuje jeden z významných faktorov etiopatogenézy nádorových chorôb, a preto neprekvapuje, že sa začína radiť medzi základné charakteristiky nádorových chorôb [1].
Záver
Kombinovaný onkologický a neurovedný výskum poodhalil mechanizmy a dráhy, prostredníctvom ktorých nervový systém ovplyvňuje vznik a progresiu nádorových chorôb. Jednu z kľúčových dráh umožňujúcich mozgu pôsobiť na procesy súvisiace s nádormi predstavujú periférne nervy. Zistilo sa, že sympatikové, ale aj parasympatikové a senzitívne nervové vlákna, vrastajúce do tkaniva, v ktorom dochádza k transformácii normálnych buniek na bunky nádorové, alebo do tkaniva, ktoré už nádorové bunky obsahuje, uvoľňujú v tomto tkanive neurotransmitery, ktoré významnou mierou potencujú karcinogenézu a progresiu nádorového rastu. Je ale potrebné uviesť, že zatiaľ čo v prípade sympatikových nervových vlákien bol tento stimulačný vplyv popísaný pri viacerých typoch nádorov, v prípade parasympatikových a senzitívnych vlákien dostupné údaje nie sú až tak jednoznačné.
Experimentálne a klinické štúdie naznačujú, že ovplyvnenie prenosu signálov z nervových vlákien k transformujúcim sa alebo nádorovým bunkám je možné využiť v prevencii a liečbe nádorových chorôb. Na to, aby sa mohli začať poznatky o inervácii nádorového tkaniva využívať v onkologickej liečbe (napr. podávanie antagonistov neurotransmiterov alebo podávanie látok zabraňujúcich neoaxonogenéze v tkanive nádoru), bude ale potrebné zistiť, či inervácia nádorov predstavuje všeobecný fenomén a detailnejšie určiť aké typy nervov sú zodpovedné za inerváciu jednotlivých typov ľudských nádorov, ktoré neurotransmitery pôsobia na nádory stimulačne, a ktoré typy receptorov tento účinok sprostredkúvajú. Nakoľko sú k dispozícii viaceré schválené farmaká, ktoré obmedzujú prenos signálov z periférnych nervov k cieľovým tkanivám, je možné očakávať relatívne skorú aplikáciu poznatkov výskumu neurobiológie nádorových chorôb do konvenčnej onkologickej liečby.
Poďakovanie
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV-17-0090).
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
The authors declare they have no potential confl icts of interest concerning drugs, products, or services used in the study.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE recommendation for biomedical papers.
Obdŕžané/Submitted: 15. 7. 2021
Prijaté/Accepted: 15. 8. 2021
prof. MUDr. Boris Mravec, PhD.
Fyziologický ústav, LF UK
Sasinkova 2
813 72 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: boris.mravec@fmed.uniba.sk
Zdroje
1. Faulkner S, Jobling P, March B et al. Tumor neurobiology and the war of nerves in cancer. Cancer Discov 2019; 9 (6): 702–710. doi: 10.1158/2159-8290.CD-18-1398.
2. Mravec B, Tibenský M, Horváthová L. Psychoneuroimunológia nádorových chorôb: súčasné východiská a perspektívy. Klin Onkol 2018; 31 (5): 345–352. doi: 10.14735/amko2018345.
3. Skrivanova K, Gregor J, Bendova M et al. Psychoneuroimmunology in context of comprehensive breast cancer treatment. Klin Onkol 2014; 27 (2): 103–107. doi: 10.14735/amko2014103.
4. Magnon C, Hall SJ, Lin J et al. Autonomic nerve development contributes to prostate cancer progression. Science 2013; 341 (6142): 1236361. doi: 10.1126/science.1236361.
5. Keskinov AA, Tapias V, Watkins SC et al. Impact of the sensory neurons on melanoma growth in vivo. PLoS One 2016; 11 (5): e0156095. doi: 10.1371/journal.pone.0156095.
6. Kamiya A, Hayama Y, Kato S et al. Genetic manipulation of autonomic nerve fiber innervation and activity and its effect on breast cancer progression. Nat Neurosci 2019; 22 (8): 1289–1305. doi: 10.1038/s41593-019-0430-3.
7. Zhang L, Wu LL, Huan HB et al. Sympathetic and parasympathetic innervation in hepatocellular carcinoma. Neoplasma 2017; 64 (6): 840–846. doi: 10.4149/neo_2017_605.
8. Bastos DB, Sarafim-Silva BA, Sundefeld M et al. Circulating catecholamines are associated with biobehavioral factors and anxiety symptoms in head and neck cancer patients. PLoS One 2018; 13 (8): e0202515. doi: 10.1371/journal.pone.0202515.
9. Zhao CM, Hayakawa Y, Kodama Y et al. Denervation suppresses gastric tumorigenesis. Sci Transl Med 2014; 6 (250): 250ra115. doi: 10.1126/scitranslmed.3009569.
10. Zhou H, Shi B, Jia Y et al. Expression and significance of autonomic nerves and alpha9 nicotinic acetylcholine receptor in colorectal cancer. Mol Med Rep 2018; 17 (6): 8423–8431. doi: 10.3892/mmr.2018.8883.
11. Saloman JL, Albers KM, Li D et al. Ablation of sensory neurons in a genetic model of pancreatic ductal adenocarcinoma slows initiation and progression of cancer. Proc Natl Acad Sci U S A 2016; 113 (11): 3078–3083. doi: 10.1073/pnas.1512603113.
12. Mravec B. Neurobiology of cancer: introduction of new drugs in the treatment and prevention of cancer. Int J Mol Sci 2021; 22 (11): 6115. doi: 10.3390/ijms22116115.
13. Mauffrey P, Tchitchek N, Barroca V et al. Progenitors from the central nervous system drive neurogenesis in cancer. Nature 2019; 569 (7758): 672–678. doi: 10.1038/s41586-019-1219-y.
14. Amit M, Takahashi H, Dragomir MP et al. Loss of p53 drives neuron reprogramming in head and neck cancer. Nature 2020; 578 (7795): 449–454. doi: 10.1038/s41586-020-1996-3.
15. Allen JK, Armaiz-Pena GN, Nagaraja AS et al. Sustained adrenergic signaling promotes intratumoral innervation through BDNF induction. Cancer Res 2018; 78 (12): 3233–3242. doi: 10.1158/0008-5472.CAN-16-1701.
16. Vachkov IH, Huang X, Yamada Y et al. Inhibition of axonal outgrowth in the tumor environment: involvement of class 3 semaphorins. Cancer Sci 2007; 98 (8): 1192–1197. doi: 10.1111/j.1349-7006.2007.00508.x.
17. Madeo M, Colbert PL, Vermeer DW et al. Cancer exosomes induce tumor innervation. Nat Commun 2018; 9 (1): 4284. doi: 10.1038/s41467-018-06640-0.
18. Cole SW, Nagaraja AS, Lutgendorf SK et al. Sympathetic nervous system regulation of the tumour microenvironment. Nat Rev Cancer 2015; 15 (9): 563–572. doi: 10.1038/nrc3978.
19. Tibensky M, Mravec B. Role of the parasympathetic nervous system in cancer initiation and progression. Clin Transl Oncol 2021; 23 (4): 669–681. doi: 10.1007/s12094-020-02465-w.
20. Zahalka AH, Frenette PS. Nerves in cancer. Nat Rev Cancer 2020; 20 (3): 143–157. doi: 10.1038/s41568-019-0237-2.
21. Jung E, Alfonso J, Monyer H et al. Neuronal signatures in cancer. Int J Cancer 2020; 147 (12): 3281–3291. doi: 10.1002/ijc.33138.
22. Griffin N, Rowe CW, Gao F et al. Clinicopathological significance of nerves in esophageal cancer. Am J Pathol 2020; 190 (9): 1921–1930. doi: 10.1016/j.ajpath.2020.05.012.
23. Hondermarck H. Neurotrophins and their receptors in breast cancer. Cytokine Growth Factor Rev 2012; 23 (6): 357–365. doi: 10.1016/j.cytogfr.2012.06.004.
24. Pundavela J, Roselli S, Faulkner S et al. Nerve fibers infiltrate the tumor microenvironment and are associated with nerve growth factor production and lymph node invasion in breast cancer. Mol Oncol 2015; 9 (8): 1626–1635. doi: 10.1016/j.molonc.2015.05.001.
25. Ayala GE, Dai H, Powell M et al. Cancer-related axonogenesis and neurogenesis in prostate cancer. Clin Cancer Res 2008; 14 (23): 7593–7603. doi: 10.1158/1078-0432.CCR-08-1164.
26. Lucido CT, Wynja E, Madeo M et al. Innervation of cervical carcinoma is mediated by cancer-derived exosomes. Gynecol Oncol 2019; 154 (1): 228–235. doi: 10.1016/j.ygyno.2019.04.651.
27. Dobrenis K, Gauthier LR, Barroca V et al. Granulocyte colony-stimulating factor off-target effect on nerve outgrowth promotes prostate cancer development. Int J Cancer 2015; 136 (4): 982–988. doi: 10.1002/ijc.29046.
28. Bressy C, Lac S, Nigri J et al. LIF drives neural remodeling in pancreatic cancer and offers a new candidate biomarker. Cancer Res 2018; 78 (4): 909–921. doi: 10.1158/0008-5472.CAN-15-2790.
29. Sloan EK, Priceman SJ, Cox BF et al. The sympathetic nervous system induces a metastatic switch in primary breast cancer. Cancer Res 2010; 70 (18): 7042–7052. doi: 10.1158/0008-5472.CAN-10-0522.
30. Magni P, Motta M. Expression of neuropeptide Y receptors in human prostate cancer cells. Ann Oncol 2001; 12 (Suppl 2): S27–S29. doi: 10.1093/annonc/12.suppl_2.s27.
31. Rasiah KK, Kench JG, Gardiner-Garden M et al. Aberrant neuropeptide Y and macrophage inhibitory cytokine-1 expression are early events in prostate cancer development and are associated with poor prognosis. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2006; 15 (4): 711–716. doi: 10.1158/1055-9965.EPI-05-0752.
32. Szpunar MJ, Belcher EK, Dawes RP et al. Sympathetic innervation, norepinephrine content, and norepinephrine turnover in orthotopic and spontaneous models of breast cancer. Brain Behav Immun 2016; 53: 223–233. doi: 10.1016/j.bbi.2015.12.014.
33. Bae GE, Kim HS, Won KY et al. Lower sympathetic nervous system density and beta-adrenoreceptor expression are involved in gastric cancer progression. Anticancer Res 2019; 39 (1): 231–236. doi: 10.21873/anticanres.13102.
34. Prazeres P, Leonel C, Silva WN et al. Ablation of sensory nerves favours melanoma progression. J Cell Mol Med 2020; 24 (17): 9574–9589. doi: 10.1111/jcmm.15 381.
35. Deborde S, Omelchenko T, Lyubchik A et al. Schwann cells induce cancer cell dispersion and invasion. J Clin Invest 2016; 126 (4): 1538–1554. doi: 10.1172/JCI82658.
36. Johnston M, Yu E, Kim J. Perineural invasion and spread in head and neck cancer. Expert Rev Anticancer Ther 2012; 12 (3): 359–371. doi: 10.1586/era.12.9.
37. Venkatesh H, Monje M. Neuronal activity in ontogeny and oncology. Trends Cancer 2017; 3 (2): 89–112. doi: 10.1016/j.trecan.2016.12.008.
Štítky
Paediatric clinical oncology Surgery Clinical oncologyČlánok vyšiel v časopise
Clinical Oncology
2022 Číslo 3
- Spasmolytic Effect of Metamizole
- Metamizole at a Glance and in Practice – Effective Non-Opioid Analgesic for All Ages
- Metamizole in perioperative treatment in children under 14 years – results of a questionnaire survey from practice
- Current Insights into the Antispasmodic and Analgesic Effects of Metamizole on the Gastrointestinal Tract
- Obstacle Called Vasospasm: Which Solution Is Most Effective in Microsurgery and How to Pharmacologically Assist It?
Najčítanejšie v tomto čísle
- Meigsův syndrom
- Analýza výsledků radioterapie a chemoradioterapie na pozadí imunoterapie pacientů s karcinomem ústní dutiny a orofaryngu
- Změny N-glykosylací na sérových proteinech při nádorových onemocněních
- Metabolická plasticita nádorových buněk