Stanovenie rizika z expozície zamestnancov vibráciám pri práci v manipulačno-expedičných skladoch – časť 1: vedecký základ

Souhrn

Príspevok sa zaoberá problematikou hodnotenia vplyvu vibrácií na zdravie zamestnancov pracujúcich v manipulačno-expedičných skladoch (drevoskladoch). Popisuje aktuálnu situáciu v oblasti vývoja chorôb z povolania a zároveň sa zaoberá vplyvom rizikových faktorov v oblasti lesného hospodárstva. Vibrácie sú jedným z faktorov, ktorý sa výrazne podieľa na vzniku chorôb z povolania. Práve lesné hospodárstvo je takou oblasťou, kde sú zamestnanci vystavení tomuto riziku vo veľkej miere. V príspevku sú prezentované výsledky z meraní realizované v drevoskladoch na východnom Slovensku pre profesie pilčík a strojník čelného nakladača. Analýza výsledkov tejto štúdie bude uvedená v jej druhej časti.

Klíčová slova:

vibrácie – hodnotenie rizika – lesné hospodárstvo – zdravie

ÚVOD

História poukazuje na neustálu premenu spoločnosti a s tým súvisiacu aj zmenu demografickej štruktúry krajiny vplyvom industrializácie. Jej začiatky možno datovať do obdobia 18. storočia, kedy ľudská práca v manufaktúrach začala byť postupne nahrádzaná strojmi. Industrializácia vytvorila nové metódy, formy a postupy produkcie spôsobujúce premeny v poľnohospodárstve, baníctve, energetike, strojárstve apod., ale aj v životnom štýle spoločnosti. Výroba za pomoci strojov sa neustále zdokonaľovala a zrýchľovala, s čím súvisel aj vznik úrazov, ale najmä vznik nového fenoménu – choroby z povolania, ktorý sa výrazne začal prejavovať u baníkov. Odborníci zaoberajúci sa skúmaním prvých príznakov dospeli k záveru, že ide o spojitosť s vykonávanou prácou. Na základe týchto skutočností sa postupne ich hlavným predmetom záujmu a skúmania stal rozvíjajúci sa banský priemysel, kde sa v najväčšom rozsahu vyskytovalo používanie vibračných nástrojov.

Raynoudov fenomén prvýkrát opísal syn parížskeho univerzitného profesora, francúzsky lekár a spisovateľ Maurice Auguste Gabriel Raynaud v roku 1862 [1, 3]. Neskôr bol tento jav nazvaný aj ako choroba bieleho prsta a v súčasnosti je označovaný ako HAV-syndróm.

Začiatkom 20. storočia (roku 1911) taliansky lekár Giovanni Loriga, po prvýkrát opísal výskyt brnenia, necitlivosti a zbelenia prstov rúk u kamenárov a rezbárov, ktorí používali pneumatické kladivo bez rukoväte. V roku 1918 Alice Hamilton z USA uverejnila štúdiu, v ktorej potvrdila, že Raynoudov jav postihuje najmä ruky baníkov v dôsledku používania náradia s vysokou mierou kmitania a sťaženými pracovnými podmienkami v chladnom a vlhkom prostredí [4, 5].

Na základe týchto vedecky podložených skutočností, je nutné aj naďalej hľadať a rozvíjať nové metódy skúmania, merania a objektivizácie a hodnotenia expozície zamestnancov, ktorí sú počas svoje pracovnej činnosti exponovaní vibráciám z náradia, ktoré používajú.

Hodnotením pracovníkov, ktorí sú vystavení riziku vibrácii sa zaoberalo veľké množstvo domácich a zahraničných autorov. Hrušková M. et al. [6] vo svojej práci vynaložili snahu na objektivizovanie miery rizika hluku a vibrácií u vybranej skupiny zamestnancov (n = 36, 26 zamestnancov údržby mesta, ktorí boli vystavení účinkom hluku a vibrácií pri obsluhe rôznej záhradnej a stavebnej techniky, a 10, ktorí vykonávali sezónne údržbu golfového parku). Cieľom ich práce bolo určiť komplex potrebných opatrení na ochranu zdravia pracovníkov, ktorí sú opakovane, eventuálne dlhodobo vystavovaní uvádzaným fyzikálnym faktorom. Hůzl F. et al. [7] sledovali najťažšie štádia ochorenia ciev z vibrácií v strojárenských a hutníckych prevádzkach. Na 16 prípadoch vazospastického štádia ochorenia ciev z vibrácií preukázali, že tretí najpokročilejší stupeň tohto ochorenia sa určite prejaví už pri niekoľkohodinovom pôsobení počas pracovnej zmeny a pri nedostatočnej hygienickej a lekárskej prevencii. Hrnčíř E. hovorí o tom, že ani najnovšie pozorovania, ani novšie klasifikačné schémy nedokladujú vazospastické štádia ochorenia ciev z vibrácií. Tvrdí, že toto ochorenie sa vyskytuje oveľa menej často ako predtým. Môže to byť spôsobené zlepšením hygienických podmienok práce, znížením doby práce v riziku expozície vibráciám, niekedy taktiež správnym výberom zamestnancov a vyradením tých, ktorí majú iné cievne ochorenia [8]. Hůzl F. [9, 10] a Vejlupková J. [11] sa zhodujú na tom, že veľmi často sa najpokročilejší stupeň tohto ochorenia vyvíjal v prípade, že cievy na rukách pacienta boli už zmenené inou cievnou chorobou alebo geneticky. Šplíchalová A. et al. sledovali koreláciu medzi symptómami a EMG nálezmi u pracovníkov, ktorí pracovali v riziku vibrácii [12]. Ich epidemiologická štúdia sledovala (n = 451, 215 mužov železiarskej a strojárenskej firmy a 236 žien montážneho podniku). Všetci zamestnanci pracovali v riziku nadlimitných vibrácií (riziková skupina = 3). Výsledky hodnotenia validity subjektívne udávaných problémov, týkajúcich sa poškodenia periférnych nervov rúk, k výsledku objektívneho EMG vyšetrenia preukázali veľmi nízku senzitivitu u obidvoch sledovaných súborov. Ďalšie výstupy tejto štúdie ukázali, že zhoršovanie EMG nálezov štatisticky významne koreluje so zvyšujúcim sa vekom (p < 0,001), časom expozície (p < 0,001) i s rastúcou hodnotou BMI (p < 0,001), a to u oboch sledovaných súborov mužov aj žien. Hůzl F. et al. [13] sa u skupiny sledovaných osôb (n = 35, z toho 25 exponovaných vibráciám a 10 osôb tvorilo kontrolnú skupinu) opierali o výsledky aktuálneho klinického obrazu, podloženého vodným chladovým testom a použili ho ako „zlatý štandard“ pri porovnávaní sledovaných metód (prstová pletyzmografia, termometria a termografia). Výsledky ich práce poukazujú na pomerne významnú zhodu medzi aktuálnym klinickým stupňom ochorenia a termografiou (80%). Potvrdili tak výsledky iných autorov [14, 15]. V závere práce konštatujú, že pri vyšetrení pacienta nestačí používať len jednu z uvedených metód, pretože pri komplexnom postihnutí pacienta je nutné vždy použiť súčasne niekoľko metód, najmenej dve, t.j. vodný chladový test a pletyzmografiu [16]. Pri diagnostike ochorenia z vibrácii zostávajú najdôležitejšími pracovná anamnéza, klinický nález, vodný chladový test a pletyzmografia. Termo-metria a termografia môžu slúžiť ako užitočné doplňujúce laboratórne metódy. Termografia je vhodná pri rozhodnutiach, či pracujúci nemá cievy patologicky zmenené a môže byť zaradený do rizika expozície vibráciám. Termometria je časovo náročná a podľa Hůzla et al. bola doporučená k skvalitneniu a rozšíreniu možností pri diagnostike ochorenia z vibrácii [17]. Avšak nevýhodou termometrie je bodové meranie teploty povrchu tela, čim možno čiastočne vysvetliť nezhodu medzi výsledkami termometrie a termografie. Kadlec K. a Pelnář P. [18, 21] diagnostikovali ochorenie ciev z vibrácii metódou troch zápisov, a to pre sledovanie pletyzmografie [22, 23].Táto metóda spočívala v zápise troch kriviek a to pred ochladením, po ochladení na kontralaterálnej končatine a nakoniec na postihnutej končatine. Už v roku 1952 Rejsek K. [24] uviedol, že „pletyzmografická metóda uvedená Kadlecom a Pelnářom je vyslovene objektívna a podľa výsledkov záznamu je možné toto ochorenie deliť na rôzne stupne postihnutia“. Kadlecov a Pelnářov postup zjednodušil Hůzl F. et al. [22, 23, 25] na metódu dvoch zápisov, a to pred ochladením a po ochladení. Analýzou problému synergie klinických príznakov pôsobenia hluku a vibrácií na zdravie človeka v prevádzkach s ich vysokou expozíciou sa zaoberala Piňosová M. et al. [26]. Východiskovým materiálom pre retrospektívnu analýzu boli tri súbory profesionálne exponovaných osôb (n = 131, 47 exponovaných hluku, 47 exponovaných vibráciám, 37 vystavených vzájomnému pôsobeniu hluku a vibrácii). Pre analýzu výsledkov použili Pareto (ABC) analýzu. Pri analýze zistili, že viac ako 83 % všetkých zaznamenaných zdravotných anamnéz u 37 osôb vystavených synergii hluku a vibrácií bolo spôsobených siedmimi príznakmi, a to: zhoršením sluchu, tŕpnutím prstov rúk, tinnitusom, bolesťami kĺbov horných a dolných končatín, ťažkosťami s dýchaním a farebnou zmenou pokožky prstov rúk. Obdobný výsledok dosiahli aj pri analýze výsledkov hluku a vibrácii samostatne. Na Slovensku sa hodnotení ochorenia ciev z vibrácii zaoberá vo veľkej mie-re Buchancová J. et al. [27–29]. Rovnako aj autori tohto príspevku sa dlhodobo zaoberajú hodnotením expozície vibráciám na zdravie zamestnancov [30–37]. Solecki L. [38] sa vo svojej práci zaoberal poruchami dolnej časti chrbtice, ktorá má súvis s celotelovým prenosom vibrácii na zamestnanca. Do štúdie zahrnul (n = 138) 98 mužov vo veku 53,3 ± 10,1 zo siedmich obcí v regióne Lublin, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou. Kontrolnú skupinu tvorilo 40 osôb – bez vystavenia vibráciám. Ako hlavný výskumný nástroj pre túto štúdiu bol použitý dotazník. Prieskum potvrdil, že zamestnanci vystavení vibráciám prenášaným na celé telo výrazne častejšie pociťujú bolesti v spodnej časti chrbtice (n = 98) ako zamestnanci kontrolnej skupiny. Časté bolesti chrbta, ktoré pociťujú poľnohospodári počas pracovnej zmeny sa zvyšujú s rastúcou dávkou vibrácii (p = 0,005). V prípade chronickej bolesti bol zaznamenaný vzostupný trend, ktorý nie je štatistiky významný. Bovenzi M. skúmal výskyt ťažkostí súvisiacich s prenosom vibrácií na sústavu ruka-rameno u operátorov zariadení na spracovanie nerastných surovín [4]. Výskumnú vzorku tvorilo (n = 828) pracovníkov zamestnaných v deviatich okresoch severného a stredného Talianska. Celkovo 570 zamestnancov lomu bolo vystavených vibráciám a 258 pomocných pracovníkov – tvorilo kontrolnú skupinu – bez prenosu vibrácií. Každý zamestnanec absolvoval osobný pohovor o jeho zdravotnom stave a pracovnej činnosti. Boli vykonané objektívne merania reprezentatívnej vzorky vibračných nástrojov, ktoré boli pri práci v lome používané. Z výsledkov tejto štúdie vyplynulo, že riziká týkajúce sa vzniku poškodenia zdravia pri používaní vibračných nástrojov sú v súlade so súčasným stavom znalostí týkajúcich sa vzťahu dávka-účinok pre vibrácie prenášané na sústavu ruka-rameno. Tamain L. et al. z laboratória pneumokonióz, banského inštitútu v Cluj-Napoca [39] sledovali 150 baníkov s cieľom vyhodnotiť prevalenciu ischemickej choroby srdca v závislosti na profesionálnej expozícii vibráciám. Baníkov rozdelili do troch skupín: 50 osôb vystavených vibráciám s príznakmi Raynaudovho fenoménu, 50 s podobnou expozíciou bez Raynaudovho fenoménu a 50 osôb tvorilo kontrolnú skupinu – bez vystavenia vibráciám. Tieto tri skupiny boli zosúladené z hľadiska veku, stravovacích návykov, dedičných chorôb (ischemická choroba srdca), BMI, hladiny cholesterolu v krvi, fajčiarskych návykov a pod. V skupine, v ktorej boli zamestnanci vystavení riziku expozície vibrácii, bola prevalencia ischemickej choroby srdca 11% u kontrolnej skupiny 6% (p = 0,35). Prítomnosť Raynaudovho fenoménu výrazne neovplyvnila prevalenciu ischemickej choroby srdca u skupiny vystavenej vibráciám.

Choroby z povolania a iné poškodenia zdravia pri práci v SR 1987–2017

Aj v súčasnej dobe sa vyskytujú prípady zanedbávania v oblasti ochrany zdravia pred chorobami z povolania. Na jednej strane sa to deje u zamestnávateľov, ktorí nedodržiavajú legislatívu a nevenujú pozornosť tejto oblasti, čím podceňujú riziko vzniku ochorenia u svojich zamestnancov. Na strane druhej sú to samotní zamestnanci, ktorí v snahe zachovať si zamestnanie hazardujú so svojim zdravým bez ohľadu na následky.

Spôsob hlásenia a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania je na území Slovenskej republiky stanovený zákonom NR SR č. 355/2007 Z. z. §31b) ods. 1 a 2 [40].

Na základe prieskumu, ktorý autori tejto publikácie uskutočnili vďaka štatistikám zverejnených na webových stránkach Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) môžeme konštatovať, že počet hlásených chorôb z povolania má od roku 1987 na Slovensku prevažne klesajúci charakter. Najčastejšie zdôvodnenie tohto poklesu, ktoré sa uvádza v rôznych publikáciách je odôvodnené zvýšenou prevenciou a zvyšovaním úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Avšak, dovolíme si tvrdiť, že existuje mnoho iných dôvodov, ktoré do týchto štatistík zasahujú. Svoju úlohu tu zohrávajú objektívne dôvody (vývoj zamestnanosti v jednotlivých odvetviach, vyšší podiel živnostníkov a pod.), ale aj subjektívne, ako sú nevedomosť ľudí, strach zo straty zamestnania, právne povedomie či byrokratické prekážky uplatnenia si nároku na odškodnenie. Uplatniť si nárok na odškodnenie v súvislosti s chorobu z povolania nie je na Slovensku vôbec jednoduchý. Zamestnanec sa často stretne s toľkými komplikáciami v procese získania odškodnenia, že od svojho nároku radšej odstúpi, ak vôbec vie, že nejaký nárok má.

V roku 2017 bolo v Slovenskej republike hlásených 354 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. V prepočte na 100 000 pracujúcich bolo hlásených 14,0 % novovzniknutých chorôb z povolania. V porovnaní s rokom 2016 s počtom 316 došlo k vzostupu hlásených chorôb z povolania o 38 prípadov (12,7 %). V tomto roku boli chorobou z povolania najčastejšie postihnutí pracujúci medzi 50.–59. rokom života, čo prestavuje 48,9 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania.

Najväčší podiel na chorobách z povolania má od roku 1997 ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (položka č. 29). Na druhom mieste je od roku 1999 ochorenie horných končatín z vibrácií (položka č. 28). Ochorenie porucha sluchu z hluku (položka č. 38) sa od roku 1990 pohybuje medzi 3.–5. miestom.

V roku 2017 bolo ochorenie horných končatín z vibrácií hlásené u 59 zamestnancov, t. j. 16,7% (2. miesto) zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR, naproti tomu v roku 2001 bolo toto ochorenie hlásené u 122 zamestnancov, t. j. 21,1%. Porucha sluchu z hluku bola hlásená u 26 zamestnancov, t. j. 6,0 % (4. miesto) zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR, v roku 2001 bola hlásená u 47 zamestnancov, t. j. 8,1 % [41].

Analýzou chorôb z povolania a systémom kategorizácie prác vo vzťahu k ochrane zdravia pri práci sa na Slovensku a v Českej republike zaoberali autori v publikáciách [42–46].

METODOLÓGIA HODNOTENIA VIBRÁCIÍ A REALIZÁCIA MERANÍ

Na základe vykonanej analýzy o súčasnom stave vývoja chorôb z povolania vplyvom pôsobenia rizikových faktorov a na základe poznatkov získaných z meraní, rozhovorov so zamestnancami, zamestnávateľmi v oblasti lesného hospodárstva a tiež s odborníkmi z pracovného lekárstva, je možné stanoviť presný postup merania a hodnotenia expozície vibráciám na zamestnancov v manipulačno-expedičných skladoch (drevoskladoch).

V súčasnosti možno metódy merania a hodnotenia rozdeliť do dvoch základných skupín, a to na meranie a hodnotenie vibrácii pôsobiacich na sústavu ruka-rameno a na celé telo.

Postup hodnotenia vibrácii prenášaných na ruky a ramená

Riziká spojené s pôsobením vibrácii na sústavu ruka-rameno sa vyskytujú v rôznych priemyselných odvetviach, hlavne na pracoviskách s využitím ručného mechanizovaného náradia. Spôsob prenosu je teda zrejmý, keďže ide o pôsobenie na ruky a ramená, tzn. prenos mechanických vibrácií sa uskutočňuje cez prsty a dlaň zamestnanca [47].

V rámci merania, objektivizácie a posudzovania vplyvu vibrácii pôsobiacich na hornú časť tela človeka, teda na sústavu ruka-rameno a s tým súvisiace možné znižovanie rizík možného poškodenia zdravia, bola Európskym spoločenstvom navrhnutá postupnosť jednotlivých krokov pre meranie, objektivizáciu a posudzovanie vibrácií na základe osvedčených postupov [48]. Postupnosť jednotlivých krokov pre posudzovanie expozície vibráciám na ruky a ramená podľa smernice 2002/44/ES je schematicky znázornená na obrázku 3.

Postup hodnotenia vibrácii prenášaných na celé telo

Pôsobenie vibrácií na celé telo sa prejavuje najmä v tých odvetviach priemyslu, resp. v prie-myselných prevádzkach, kde sa zamestnanec dostáva do kontaktu s ťažkými pracovnými mechanizmami, ako napr. vozidlami určenými na prepravu nákladu, pri manipulácii s vysokozdvižnými vozíkmi, pojazdnými plošinami a inými mobilnými strojmi. Vibrácie sú v takomto prípade prenášané na celé telo človeka, hlavne v dvoch polohách, v sede a stoji, v závislosti od vykonávanej činnosti [47].

Postupnosť jednotlivých krokov pre posudzovanie expozície vibráciám na celé telo podľa smernice 2002/44/ES je schematicky znázornená na obrázku 4.

Popis pracovných činností

Analýza zariadení používaných pre ťažbu a spracovanie dreva bola vykonaná z dôvodu ich bližšej identifikácie, pretože napriek nespornému technickému vývoju v posledných rokoch práve oni sú významným zdrojom negatívnych vplyvov na zdravie človeka. Ťažobná činnosť v lesníctve predstavuje súbor teoretických princípov a praktických opatrení, ktoré v rámci súhrnného pojmu „technická výroba dreva“ zaberajú široký okruh logistických problémov lesníctva. Ide predovšetkým o veľmi zložitú oblasť ťažby a dopravy dreva so všetkými sprievodnými technologickými segmentmi [49]. Na obrázku 5 je schematické zobrazenie strojov, zariadení a nástrojov používaných v manipulačno-expedičných skladoch spolu s profesiami a popisom pracovných činností a základnou identifikáciou záťažových faktorov.

VÝSLEDKY

Príprava a realizácia meraní

Vzhľadom na skutočnosť, že chorobu z povolania nie je možné uznať bez posúdenia objektívnych pomerov na pracovisku zamestnanca (tzv. hygienického prieskumu), máme za to, že bolo dôležité pre spracovanie tohto príspevku zhodnotiť celkovú situáciu na vybraných pracovných pozíciách, to znamená zvážiť všetky získané údaje o vibráciách pre konkrétne mechanizované náradie, resp. pracovný stroj alebo vozidlo a na pracovisku vykonať konkrétne merania. Rovnako je potrebné zistiť priebehy vykonávaných operácií a posúdiť možné zdravotné riziká [48]. Podkladom pre realizáciu výskumu boli taktiež zdravotné záznamy zamestnancov u ktorých boli vykonané merania.

Na základe smernice 2002/44/ES sme pristúpili k realizácii meraní vibrácii v expedično-manipulačných skladoch (drevoskladoch) na profesiách strojník čelného nakladača a pilčík. V nasledujúcej tabuľke 1 uvádzame základné charakteristiky pracovnej činnosti, prehľad používaných strojov a zariadení, čas expozície vibráciám a podobne.

Meranie vibrácií bolo vykonané pri bežných prevádzkových podmienkach. V rámci výskumu boli na sledovaných pracovných miestach merané nasledovné určujúce veličiny zrýchlenia vibrácií a to vibrácie prenášané na ruky a na celé telo. Na meranie a výpočet expozície vibrácií a ich následné vyhodnotenie boli použité prístroje pod metrologickou kontrolou a akreditované meracie postupu. Meranie vibrácií bolo uskutočnené v spolupráci s firmou lbSolve, s.r.o. Vyhodnotenie výsledkov merania zrýchlenia vibrácií spočívalo v porovnaní nameraných hodnôt s požadovanými hodnotami, ktoré sú uvedené v relevantnom legislatívnom predpise NV SR č. 416/2005 Z. z. [50]. Pri meraniach sa postupovalo v súlade s normami STN EN ISO 5349-1: 2001 [51],STN EN ISO 5349-2: 2015/A1 [52] a STN ISO 2631-1: 1997 [53]. Miesta merania, dĺžka merania a výber vzoriek bol volený tak, aby výsledok reprezentoval a charakterizoval expozíciu zamestnanca. Umiestnenie snímačov zrýchlenia vibrácií bolo v miestach, kde kmitanie vstupuje na telo.

Z výsledkov uvedených v tabuľke 1 vyplýva vysoké prekročenie akčných aj limitných hodnôt expozície pilčíkov vibráciám. Tieto výsledky môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, a to napr.: značkou a typom použitej jednomužnej motorovej píly a jej technickým stavom, spôsobom rezania (t.j. individuálny prístup pilčíka), tvrdosťou a priemerom rezanej drevnej guľatiny, dĺžkou reznej časti lišty a silou uchopenia. V prípade výsledkov meraní expozície vibráciám prenášaných na ruky (cez volant) pre profesiu strojník čelného nakladača došlo k prekročeniu akčných hodnôt len v jednom prípade. Pri posudzovaní normalizovaných zrýchlení vibrácií prenášaných na celé telo ani v jednom prípade neprekračuje akčné ani limitné hodnoty.

Obe profesie, a to strojník čelného nakladača aj pilčík sú pri vykonávaní svojej pracovnej činnosti zaťažení vibráciami prenášanými na ruky. V prípade pilčíka, ide o enormnú záťaž. Práve z tohto dôvodu sme sa v ďalšej časti tohto výskumu zamerali práve na hodnotenie vplyvu vibrácii prenášaných na ruky zamestnancov so zameraním na profesiu pilčík.

Pri meraniach pre túto profesiu boli zisťované aj informácie o type rezanej drevnej guľatiny (topoľ a buk). Cieľom bolo zistiť, či druh spracovávanej drevnej hmoty, má významný vplyv na veľkosť zrýchlenia vibrácií alebo ho možno v praktických podmienkach zanedbať.

Meranie sa vykonávalo viacerými jednomužnými motorovými pílami značky STIHL MS 650 a 460. V súčasnosti sa jedná o najčastejší druh motorových píl, ktoré sa používajú v lesníctve. Experiment sme vykonali na dvoch druhoch dreva, a to buk, ktorý sa zaraďuje medzi stredne ťažké, tvrdé a málo pružné dreviny a topoľ, ktorý naopak patrí k ľahkým, veľmi mäkkým a málo pevným drevinám. Vypočítané výsledné vážené hodnoty ekvivalentného zrýchlenia vibrácií na rukovätiach oboch jednomužných motorových píl pri rezaní oboch druhov drevín sú uvedené v tabuľke 2.

Pri porovnaní výsledkov ekvivalentného zrýchlenia vibrácii na prednej a zadnej rukoväti oboch typov jednomužných motorových píl pri pílení dvoch druhov drevín bolo zistené, že na prednej rukoväti oboch motorových píl nemá druh pílenej drevnej hmoty výrazný vplyv na veľkosť vibrácií prenášaných na ruky. Naopak na zadnej rukoväti oboch motorových píl pri pílení bukovej drevnej hmoty boli namerané vyššie hodnoty zrýchlenia vibrácií ako pri pílení topoľa.

Na základe uvedených výsledkov môžeme konštatovať nasledovné:

• predná rukoväť je konštrukčne riešená tak, že jej odpruženie je väčšie ako u zadnej rukoväte;
• z motora sú vibrácie viac prenášané na zadnú ako prednú rukoväť;
• druh drevnej hmoty sa jednoznačne prejavil len na zadnej rukoväti, kde merania preukázali výrazný rozdiel v rozsahu (2,92–13,57 m.s^-2);
• výsledky meraní majú veľký rozptyl;
• pre dosiahnutie relevantnejších výsledkov meraní je potrebné vykonať opakované merania vo väčšom rozsahu, na základe ktorých by bolo možné objektívnejšie posúdiť vplyv druhu píleného dreva na veľkosti zrýchlenia vibrácií prenášaných na ruky.

ZÁVER

Autori sa problematikou vplyvu vibrácii na zdravie zamestnancov dlhodobo zaoberajú. Z výsledkov prezentovaných zistení, ako aj množstva ďalších meraní a sledovaní je zrejmé, že profesia pilčík patrí medzi profesie, ktorá je enormne exponovaná vibráciám na ruky. Boli potvrdené závislosti expozície vibráciám (hodnôt zrýchlenia a odpracovaných rokov) avšak z dôvodu obmedzenej vzorky nie je možné sformulovať objektívne závery. Doterajšie zistenia potvrdili predpoklady autorov o mimoriadne intenzívnej expozícii pilčíkov.

Pri hodnotení sa prejavil aj faktor neurčitosti, ktorý spočíval často v problematickom určovaní času expozície. Zamestnanci často vykonávali prácu pilčíka i po pracovnej dobe, niekedy z rôznych dôvodov nebolo možné v dlhodobom časovom horizonte zistiť skutočnú dobu expozície. Taktiež výpočty vychádzali z meraní súčasných jednomužných motorových píl a nie tých, čo sa pri pílení dreva používali pred rokmi v jedom prípade dokonca pred 28 rokmi.

Napriek tomu vypracovaná metodika bola na vybranej vzorke pilčíkov odskúšaná a je neustále aktualizovaná.

Na základe výsledkov z meraní vibrácií prenášaných na ruky zamestnancov v manipulačno-expedičných skladoch na východnom Slovensku, informácií získaných z rozhovorov so zamestnancami a zamestnávateľom, na základe spolupráce s odborníkmi z Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ v Košiciach, bola v rámci výskumu matematickým aparátom spracovaná štúdia, ktorej cieľom bolo vytvoriť tzv. klasifikačný model, ktorý by do budúcna slúžil ako metodologický základ pre ďalšie hodnotenie rizík v pracovnom prostredí.

Analýza týchto výsledkov bude uvedená v jej druhej časti.

Poďakovanie

Tento príspevok vznikol v rámci projektu KEGA 032TUKE-4/2018 (50%). Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0327-15 (50%).

Do redakce došlo dne 19. 10. 2018.

Do tisku přijato dne 1. 11. 2018.

Adresa pro korespondenci:

Ing. Miriama Piňosová, PhD.

Technická univerzita v Košiciach

Strojnícka fakulta

Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva

P. Komenského 5

042 00 KošiceSlovenská republika

e-mail: miriama.pinosova@tuke.sk