Ružinovský gastroenterologický deň 2019 8. november 2019 ABSTRAKTA

Vakcinácia v transplantačnom centru Banská Bystrica so zameraním na HBV

Z. Podmanická1, Ľ. Skladaný2, S. Selčanová-Adamcová2, E. Lovrantová3, A. Dropčová2

1 II. detská klinika SZU, DFNsP Banská Bystrica 2 HEGITO – Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica 3 Oddelenie infektológie, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

Úvod: V súčasnosti je zaznamenaný kumulatívny nárast počtu príjemcov pečeňových transplantátov v dospelej aj pediatrickej populácii. Očkovanie má viac dôležitých úloh: prevenciu infekcií, prevenciu infekcií s infaustným priebehom, prevenciu a zabránenie rejekcie transplantovaného orgánu.

Cieľ: A. Zistiť preočkovanosť u pacientov po transplantácii pečene (OLTx – orthotopic liver transplantation) transplantačného centra (TC) Banská Bystrica; B. Zistiť preočkovanosť a efektivitu očkovania proti vírusu hepatititdy B (HBV).

Metodika: Retrospektívna štúdia miery imunizácie u všetkých transplantovaných pacientov TC Banská Bystrica v sledovanom intervale 27. 5.–1. 1. 2018. Dokumentácia o očkovaní bola zisťovaná z dokumentácie TC, od transplantovaných pacientov a ich všeobecných lekárov pre dospelých. Zohľadňovali sa: A. základné očkovania (povinné plošné očkovania podľa národných odporúčaní krajiny) – BCG, diftéria, tetanus, pertussis, poliomyelitída, osýpky, mumps, rubeola; B. odporúčané predtran-splantačné očkovania podľa protokolu IKEM Praha 2008 (VHB, VHA, HIB, Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Neisseria meningitidis). Miera imunizácie bola porovnaná s odporúčaniami Centrá kontroly a prevencie chorôb (CDC – Centers for disease control and prevention), navyše chrípka, VZV, HPV, rotavírusy u detských kontaktov. Sledovaný interval: retrospektívna analýza údajov pacientov transplantovaných v TC Banská Bystrica v 27. 5.–1. 1. 2018. Vstupné kritériá: Realizovaná OLTx v sledovanom intervale 27. 5. 2008–1. 1. 2018. Vylučovacie kritériá: žiadne.

Výsledky: Retrospektívnou štúdiou v sledovanom intervale sme analyzovali predtransplantačnú preočkovanosť populácie pacientov s OLTx. Celkový počet realizovaných transplantácií OLTx bol n = 197 (100 %), počet transplantovaných pacientov bol n = 193 (97,9 %), štyri pacienti (2 %) boli retransplantovaní. Pacienti boli transplantovaní vo veku 15–67 rokov. Zastúpenie mužov bolo n = 111 (57,5 %), zastúpenie žien bolo n = 81 (42,5 %). Iniciácia odporúčanej vakcinácie bola realizovaná u 92 pacientov (47,7 %), 62 pacientov (32,1 %) odporúčanú vakcináciu nezačalo, 39 pacientov (20,2 %) nemalo dostatočnú vakcinačnú dokumentáciu. Výskyt HEV de novo bol zaznamenaný u piatich pacientov (2,5 %), z toho u jednej pacientky (0,5 %) s kompletnou vakcinačnou schémou, v dostatočnom časovom intervale pred transplantáciou a s dostatočnými hladinami postvakcinačných protilátok pred aj po transplantácii. K spontánnemu poklesu anti HBs IgG protilátok došlo 29 mesiacov po OLTx.

Záver: Pacienti, ktorí vstupujú do transplantačného programu by mali byť pripravení na ochranu pred potencionálnymi chorobami preventabilnými očkovaními. Kandidáti na transplantáciu by mali absolvovať základné a odporúčané očkovania, najlepšie v čase stabilizovanej chronickej pečeňovej choroby ACLD (advanced chronic liver disease) ešte pred transplantáciou. Úskalia sú v neskorej iniciácii očkovania, nedostatočnej informovanosti všeobecných lekárov, odmietaním očkovania v populácii pacientov, zabezpečení vakcín. Po zaradení do transplantačného programu nezostáva dostatočný časový priestor na realizáciu kompletnej vakcinačnej schémy a efektivita vakcinácie klesá s pokročilosťou terminálnej choroby. Štúdie dokumentujú deficity očkovania u pacientov s transplantáciu solídnych orgánov a na imunosupresívnej liečbe. Zatiaľ je vakcinácia suboptimálna.

ERAS pri resekciách pažeráka pre karcinóm

K. Tarabová, E. Jančovičová, Z. Vlček, M. Janík

II. klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny LF UK a UN Bratislava

Chirurgická trauma, fyzická inaktivita, hladovanie a psychická nepohoda predstavujú pre organizmus veľké stresové faktory, ktorým je vystavený pacient v perioperačnom období. Stresová odpoveď vznikajúca následkom chirurgickej traumy narúša homeostázu organizmu, dochádza k aktivácii katabolizmu a zvýšenej spotrebe kyslíka. Schopnosť odolávať perioperačnému stresu je determinovaná viacerými faktormi ako sú vek, stupeň závažnosti pridružených chronických chorôb a ich prípadná akútna dekompenzácia. Základným princípom ERAS (enhanced recovery after surgery) je multidisciplinárny prístup k pacientovi s aplikáciou špeciálnych postupov zameraných na včasné zotavenie pacienta po operácii a návrat fyziologických funkcií. Pozitívny efekt ERAS na skrátenie dĺžky hospitalizácie a zníženie pooperačných komplikácií dokázali viaceré randomizované štúdie. Jednotlivé odporúčania sú podporené vysokým stupňom evidencie dôkazov a sú garantované Európskou spoločnosťou pre včasné zotavenie pacienta po operácii (ERAS society) a taktiež súčasťou odporúčaných postupov Európskej spoločnosti pre parenterálnu a enterálnu výživu (ESPEN – European Society for Clinical Nutrition and Metabolism). ERAS program zahŕňa v sebe tri kľúčové obdobia a to predoperačné, obdobie samotnej operácie a pooperačné. Predoperačná fáza je zameraná na identifikáciu tzv. „high risk“ pacientov, ktorí vplyvom komorbidity a malígnej choroby majú limitovanú proteínovú rezervu a sú viacej náchylní na vznik pooperačných komplikácií. Pacienti, u ktorých vzniknú do 30 dní po operácii komplikácie, majú kratšie prežívanie. Pozitívny efekt s cieľom zlepšenia pooperačného výsledku u pacientov má aplikácia prehabilitácie v predoperačnej fáze prípravy. Prehabilitácia je proces, ktorého cieľom je zlepšenie funkčnej kapacity jednotlivca, čo ho robí odolnejším vo vyrovnávaní sa so stresovou situáciou akou je operácia. Multimodálna prehabilitácia je zameraná nielen na zlepšenie fyzickej kondície, ale aj ovplynenie ostatných rizikových faktorov, ktoré majú vplyv na pooperačný výsledok u pacienta. Ide o kompenzáciu chronických chorôb, optimalizáciu medikácie, hmotnosti a menežment malnutrície. Schopnosť adaptácie sa na fyzický stres a zachovanie fyziologickej rezervy sú základné komponenty prehabilitácie. Výživový stav pacientov plánovaných na resekciu pažeráka pre karcinóm je veľakrát nepriaznivo ovplyvnený následkom malígnej choroby, prebiehajúcej onkologickej liečby. Pacienti, ktorí vykazujú malnutríciu rôzneho stupňa závažnosti vykazujú aj vyššie riziko pooperačnej morbidity a mortality. Primárnym cieľom nutričnej podpory v predoperačnej príprave je skompenzovať deficit jednotlivých zložiek výživy, aby organizmus dokázal zvládnuť katabolické procesy nastupujúce v pooperačnom období. Výživa je dôležitá súčasť počas celého perioperačného obdobia, podstatná je jej kontinuita aj v skorom pooperačnom období a v procese rekonvalescencie. Minimálne invazívna a robotická chirurgia zaznamenala v posledných rokoch veľký rozmach a je zlatým štandardom vo veľkých chirurgických centrách. Je dokázané, že znižuje systémovú zápalovú odpoveď organizmu, čo by malo v kombinácii s pokrokmi v anestézii a perioperačnej intenzívnej starostlivosti taktiež priaznivo ovplyvniť pooperačný výsledok u pacienta. Peroperačné obdobie je zamerané na dodržanie odporúčaných anestéziologických postupov ako sú prevencia hypotermie, používanie anestetík s krátkym eliminačným polčasom, manažment vedenia jednopľúcnej ventilácie a včasnej extubácie pacienta po operácii. Pooperačné obdobie sa sústreďuje na včasnú mobilizáciu pacienta, kvalitnú opiáty šetriacu analgéziu a intenzívnu nutričnú podporu. Dôležitú úlohu v rámci ERAS koncepcie má aj participácia pacienta počas celého procesu liečby. Cieľom panelovej diskusie k téme ERAS konceptu bude bližšie analyzovať možnosti implementácie odporúčaných postupov hlavne v rámci multimodálnej prehabilitácie a menežmentu výživy po prepustení pacienta do ambulantnej starostlivosti.

Čo sa môže skrývať za hemoragickým šokom

A. Danningerová Molnárová

Gastroenterologická klinika SZU a LF UK, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UN Bratislava

Pacientka, 43-rokov, s doteraz negatívnou anamnézou interných ochorení, obézna, je prijatá na II. chirurgickú kliniku LF UK s anamnézou kolapsového stavu. Pri CT vyšetrení popisované akútne hemoperitoneum s krvácaním do dutiny brušnej (DB). Pacientka urgentne idnikovaná k chirurgickej intervencii za účelom revízie DB. Vykonaná operácia s nálezom tumorózneho ložiska pečene v ľavom laloku s masívnym krvácaním a s realizovanou bisegemntektómiou II. a III. segmentu s drenážou DB, odoslaná vzorka na histologické vyšetrenie. Tumorózne ložisko veľkosti 15 cm. Bezprostredne po operácii prechodne hospitalizovaná na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Histologickým vyšetrením popisovaný hepatocelulárny adenóm pečene.

Fekálna mikrobiálna transplantácia v liečbe IBD – naše prvé skúsenosti

I. Šturdík1, A. Krajčovičová2, I. Čierna3, M. Sarvašová4, T. Hlavatý1

1 V. interná klinika LF UK a UNB Bratislava 2 Gastroenterologické centrum Ružinov, Ružinovská poliklinika, Bratislava 3 II. detská klinika LF UK a DFNsP Bratislava 4 Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UN Bratislava

Posledné 10ročia črevný mikrobióm vystupuje do popredia v patogenéze iacerých ochorení. Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) je liečebná metóda, ktorá sa snaží napraviť narušený mikrobióm prenosom stolice od zdravých darcov chorým jedincom. Najviac klinických skúseností s FMT je pri liečbe recidivujúcich alebo refraktérnych klostrídiových infekcií. Niekoľko štúdií predpokladá, že FMT je účinná aj v liečbe aktívnej ulceróznej kolitídy (UC – ulcerative colitis). Táto séria kazuistík prezentuje výsledky našich skúsenosti s FMT u piatich dospelých a jedného detského pacienta s UC a jedného pediatrického pacienta s Crohnovou chorobou (CD – Crohn’s disease). Celkom jeden dospelý pacient neodpovedal na FMT, u štyroch UC pacientov došlo ku klinickej remisii, tri z toho dosiahli aj laboratórnu a dva aj endoskopickú remisiu UC. Pediatrický UC pacient bol non-responder na FMT, u pacienta s CD došlo ku klinickému zlepšeniu stavu. Efekt FMT bol u všetkých pacientov dočasný, trval 1–2 mesiace a následne došlo k relapsu ochorenia.

Neinvazívne sledovanie krvi v stolici v experimentálnom modeli kolitídy

M. Suchoňová, E. Laššová, R. Gardlík, P. Celec

Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK v Bratislave

Luminol sa vo veľkej miere používa pri forenznej analýze na zisťovanie stôp krvi. V rámci experimentálnych štúdií je bežne používaný na sledovanie zápalu in vivo. Naviac sa ukázalo, že pomocou luminolu je možné detegovať krv v stolici pri experimentálnom kolorektálnom karcinóme. Na zvieracích modeloch kolitídy sa na sledovanie progresie závažnosti ochorenia používa aj vizuálna detekcia fekálneho krvácania. Cieľom tejto štúdie bolo otestovať detekciu krvi pomocou luminolu na neinvazívne monitorovanie prítomnosti krvi v stolici pri experimentálnom modeli kolitídy. Kolitída bola indukovaná podávaním dextrán sulfátu sodného (3 %) u dospelých myší C57/BL6 počas 7 dní. Denne boli odoberané vzorky stolice od experimentálnych a kontrolných myší a následne bola pozorovaná luminiscencia pomocou systému IVIS® SpectumCT. Okrem toho sa testovala senzitivita testu pomocou roztoku krvi. Úspešnosť indukcie kolitídy bola potvrdená hnačkou, stratou telesnej hmotnosti a kratšou dĺžkou hrubého čreva na konci experimentu u experimentálnych myší v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pomocou vizuálnej kontroly bola krv vo vzorkách stolice pozorovaná 6. deň, zatiaľ čo pozitívny luminiscenčný signál bol detegovaný už v 5. deň. Senzitivita testu bola stanovená na 0,5 µl krvi v 1 l roztoku. Výsledky našej štúdie ukázali, že detekcia krvi v stolici pomocou luminolu je ľahká, lacná a mohla by slúžiť na presnejšie neinvazívne sledovanie kolitídy u myší. To, či sa luminol môže použiť na kvantifikáciu krvi vo vzorkách stolice, si vyžaduje ďalšie experimenty.

Táto práca bola podporená grantami VEGA 1/0204/17 a APVV-17-0505.

Antibiotiká pri akútnej pankreatitíde v našom súbore pacientov

I. Gašpieriková

Gastroenterologická klinika SZU a LF UK, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UN Bratislava

Úvod: Akútnu pankreatitídu zahajuje nebakteriálny zápal na podklade intraacinárnej aktivácie pankreatických enzýmov s následným autodigestívnym efektom. Inflamácia vedie k lokálnej, ale aj systémovej zápalovej reakcii. Rozlíšenie ľahkej a ťažkej formy akútnej pankreatitídy má zásadný význam pre určenie prognózy ochorenia a voľbu terapeutického postupu. V tejto súvislosti je stále aktuálna otázka antibiotickej terapie. Preventívne podávanie antibiotík (ATB) s cieľom zabrániť infekcii nekróz alebo vzniku abscesu nie je indikované. V počiatočných štádiách akútnej pankreatitídy je totiž prítomný iba zápal, nie infekcia. Baktérie sa dostávajú do buniek, až keď sa vyvinie CARS (compensatory anti-inflammative reponse syndrome), ktorého klinickou manifestáciou je SIRS (systemic inflammatory response syndrome). Jednoznačnou indikáciou podávania ATB sú infikované nekrózy. Podľa dostupných údajov je však približne tretina pacientov s akútnou pankreatitídou liečená ATB.

Cieľ: Identifikácia markerov poukazujúcich na progresiu akútnej pankreatitídy s potrebou podávania ATB.

Metodika: V retrospektívnej štúdii vlastného súboru pacientov s akútnou pankreatitídou boli sledovaním hodnoty leukocytov, C-reaktívneho proteínu, prokalcitonínu, amyláz a lipáz určené markery signalizujúce potenciálny efekt ATB.

Záver: V našom súbore pacientov s akútnou pankreatitídou sa osvedčila aplikácia ATB pri hodnotách C-reaktívneho proteínu > 150 mg/l.

Umbilikálne hernie u pacientov s cirhotickým ascitom – pohľad chirurga. Prvá analýza HERCIAS štúdie

M. Sirotňák1, I. Slobodník1, I. Bosznayová1, Ľ. Bareková2, S. Adamcová-Selčanová2, J. Vnenčáková2, T. Koller3, Ľ. Skladaný2

1 Hepatopankreatobiliárna chirurgia, II. chirurgická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica 2 HEGITO – Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica 3 V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Umbilikálna hernia sa vyskytuje u 20 % pacientov s cirhózou heparu komplikovanou ascitom. Brušná stena je v dôsledku často vysokého intraabdominálneho tlaku oslabená a predilekčne v oblasti umbilika dochádza k prietrži. Celosvetové doporučenia liečebného postupu nie sú jednotné. Riešením sa ponúka chirurgická hernioplastika spolu s FMODA (frekventná maloobjemová drenáž ascitu) za pomoci zavedenia katétra CAPD (continual ambulantory peritoneal dialysis) používaného pri peritoneálnej dialýze. Indikácia na operáciu záleží od viacerých faktorov, ale najzásadnejšie z chirurgického hľadiska sú veľkosť vaku hernie, bránka a kožný kryt. Analýza 75 pacientov v štúdii poukazuje na náročnosť pri plánovaní operácie, samotného výkonu ako aj pooperačný manažment pacienta.

Metodika: Retrospektívna štúdia je postavená na databázach 2009–2015 (Slobodník I.) a 2015–2019 (register HEGITO), kontrolovaná prostredníctvom informačného systému CareCenter. Informácie boli získané v súlade s GDPR.

Cieľ: Analýza dát klinického súboru pacientov za 10 rokov a porovnanie výsledkov s dostupnou literatúrou.

Sledované premenné: Demografické údaje, etiológia cirhózy, Child-Pugh skóre, MELD skóre, indikácia na operáciu, operačný postup, chirurgické komplikácie, prežívanie pacientov.

Fekálna mikrobiálna transplantácia a ťažká alkoholová hepatitída – séria prípadov

N. Bystrianská1, J. Vnenčáková1, T. Koller2, Ľ. Skladaný1

1 HEGITO – Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica 2 V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Ťažká alkoholová hepatitída (SAH – severe alcoholic hepatitis) je najzávažnejšou formou alkoholovej choroby pečene spojená s vysokou mortalitou. V súčasnosti jedinou dostupnou liečbou sú kortikoidy (KS), no takmer u polovice pacientov táto liečba zlyháva. Preto je nevyhnutné hľadať alternatívne možnosti. Jednou z nich je aj fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT). V intervale od 1/2018 do 3/2019 sme na našom HEGITO oddelení vykonali FMT u 8 pacientov so SAH, z toho 6 pacientov predstavovalo non-responderov na KS, 1 pacient bol nevhodný na liečbu KS vzhľadom na nekontrolovanú infekciu a 1 pacient bol responder na KS, no liečba musela byť prerušená. Náš súbor tvorilo 5 mužov a 3 ženy, v priemernom veku 41 rokov, s priemerným MDF 75b a MELD skóre 28b. V prevažnej väčšine prípadov sme použili mrazené vzorky stolice od nepríbuzných darcov, v dávke 100 ml v priebehu 5 dní cestou gastrofibroskopie. Po 7 dňoch aplikácie FMT sme u pacientov sledovali zmeny zvolených parametrov ako celkový bilirubín, INR a MELD skóre. Takmer u všetkých pacientov bol prítomný pokles INR skoro na úrovni štatistickej signifikancie. Prežívanie u pacientov po FMT sme hodnotili v závislosti od času medzi vznikom ikteru a podaním FMT. Pacienti, ktorí dostali FMT do 30 dní od vzniku ikteru mali horšie prežívanie, ale zároveň mali aj horšie vstupné parametre, výsledok však nebol štatisticky významný. Význam FMT v liečbe SAH je horúcou témou, ktorá však vyžaduje preverenie v klinických štúdiách.

Sarkopénia u pacientov s pokročilým chronickým ochorením pečene

P. Molčan1, Ľ. Skladaný1, J. Vnenčáková1, T. Koller2

1 HEGITO – Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica 2 V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Sarkopénia je častá komplikácia pri pokročilom chronickom ochorení pečene (ACLD – advanced chronic liver disease). Ovplyvňuje prognózu pacientov s ACLD pred a po transplantácii pečene. EASL (European Association for the Study of the Liver) guidelines 2018 odporúčajú využitie body mass index a nutričných dotazníkov k identifikácii vysokorizikových pacientov. Rizikový pacienti by mali podstúpiť detailné vyšetrenie nutrície.

Cieľ: Primárnym cieľom bolo určiť prevalenciu sarkopénie u našich pacientov s ACLD. Sekundárnym cieľom bolo sledovať dynamiku vybraných parametrov sarkopénie u týchto pacientov.

Metodika: Jedná sa o retrospektívnu analýzu registra HEGITO 7 zameranú na nutričné parametre. Vstupnými kritériami boli hospitalizácia na HEGITO s ACLD. Vylučovacími kritériami boli nesúhlas pacienta so sledovaním a akákoľvek malignita. Sledovanými premennými boli demografické parametre (vek, etiológia, rod, MELD), laboratórne (albumín), antropometrické merania (HGS, TSF, MAC) a meranie LFI (liver frailty index). LFI pozostávalo z dynamometrie (HGS – handgrip strength), balančných testov a testu vstávania zo stoličky. Výsledkom bola číselná hodnota s rozdelením pacientov do troch rizikových kategórií (robust, pre-frail, frail). Zaradení pacienti podstúpili antropometrické merania, vyšetrenie LFI.

Výsledky: Do primárnej analýzy cez vylučovanie kritéria prešlo 881 pacientov, z toho bolo 59 % (521) mužov a 41 % (360) žien. Alkoholová choroba pečene (ALD – alcoholic liver disease) bola najčastejšou príčinou ACLD u oboch pohlaví (muži 77, ženy 51 %). Prevalencia sarkopénie meranej prostredníctvom antropometrických meraní (HGS, MAC, TSF) u ACLD. Priemerná prevalencia sarkopénie u našich pacientov je 65 %.

Záver: Prevalencia sarkopénie je u pacientov s ACLD vysoká. U tých na čakacej listine pred transplantácií pečene dosahuje takmer 100 %. Má prognosticky význam a preto je dôležité jej hodnotenie. Hodnotenie výkonnosti svalu sa javí ako výpovednejšia metóda v porovnaní s meraním množstva svalovej hmoty.

Extracelulárna DNA ako potencionálny prognostický a terapeutický marker u pacientov so zápalovým ochorením čreva – rozšírený súbor

R. Gardlík1, Ľ. Tóthová1, B. Konečná1, K. Tomová1, Z. Lešková2, T. Hlavatý2

1 Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK v Bratislave 2 V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Patogenéza zápalových črevných chorôb (IBD – inflammatory bowel disease) doposiaľ nebola úplne objasnená. Výsledky z posledných rokov nasvedčujú tomu, že extracelulárna DNA (ecDNA), resp. molekulárne procesy s ňou spojené, ako je netóza, môžu predstavovať kľúčový moment v progresii a regulácii zápalu. Z týchto štúdií sa zdá, že neutrofilové extracelulárne pasce (NET – neutrophil extracellular trap) ako hlavný zdroj ecDNA sú zvýšené špecificky u pacientov s ulceróznou kolitídou (UC – ulcerative colitis). Cieľom štúdie bolo zistiť koncentráciu cirkulujúcej ecDNA u pacientov s IBD v porovnaní so zdravými kontrolami. V našej predošlej štúdii sme prezentovali výsledky merania vzoriek 40 pacientov. V súčasnej štúdii sme doplnili súbor a prezentujeme výsledky z celkového počtu 100 pacientov (72 Crohnova choroba (CD – Crohn’s disease), 28 UC) a 29 zdravých kontrol. Koncentrácia celkovej cirkulujúcej ecDNA bola kvantifikovaná fluorometricky a množstvo nukleárnej a mitochondriálnej ecDNA bolo merané pomocou kvantitatívnej real-time polymerázovej retězovej reakcie. Po doplnení počtu pacientov sme opäť nepozorovali rozdiely v koncentrácii celkovej ecDNA medzi pacientami s IBD a zdravými kontrolami. Rozdiely neboli ani pri porovnaní kontrol s pacientami s CD, resp. UC. U mužských pacientov s UC bolo signifikantne vyššie množstvo nukleárnej ecDNA oproti kontrolám a pacientom s CD. U pacientiek s UC bolo množstvo nukleárnej ecDNA vyššie oproti zdravým kontrolám, nie však oproti pacientkám s MC. Množstvo mitochondriálnej DNA bolo taktiež vyššie u pacientov aj pacientiek s UC v porovnaní so zdravými kontrolami, tento rozdiel však nebol štatisticky signifikantný. Naše výsledky z rozšíreného súboru pacientov potvrdzujú vyššiu koncentráciu nukleárnej DNA u pacientov s UC oboch pohlaví v porovnaní so zdravými kontrolami a pacientmi s MC. Nukleárna DNA je hlavnou zložkou NET a naša práca tak dopĺňa existujúce vedomosti o úlohe NET v patogenéze IBD a špecificky UC.

Táto práca bola podporená grantami VEGA 1/0204/17 a APVV-17-0505.

Účinok progesterónu na chemicky indukovanú kolitídu u myší

Ľ. Tóthová, K. Tomová, R. Gardlík, R. Lipták, J. Bábíčková

Ústav molekulárnej biomedicíny, LF UK v Bratislave

Incidencia zápalových črevných chorôb (IBD – inflammatory bowel disease) sa zvyšuje. Posledné dôkazy naznačujú, že pohlavné hormóny ovplyvňujú priebeh IBD, pričom gravidita znižuje budúce vzplanutia choroby. Dve tretiny žien s IBD v remisii v čase počatia pravdepodobne zostanú v remisii počas celého tehotenstva. Koncentrácia progesterónu sa však počas tehotenstva mení. Doteraz iba jedna štúdia analyzovala účinok progesterónu na priebeh kolitídy u potkanov s priaznivými účinkami hormónu. Cieľom tejto štúdie bolo preto analyzovať účinok progesterónu na kolitídu indukovanú dextrán sulfátom sodným (DSS) u myší. Celkom 40 samíc myší bolo rozdelených do 4 skupín: CTRL-OIL, CTRL-PROG, DSS-OIL a DSS-PROG. Myši v skupinách DSS mali počas 8 dní voľný prístup k 3,5 % DSS v pitnej vode. Myši v PROG skupinách boli liečené progesterónom (2 mg/kg) denne intramuskulárnou injekciou. Hodnotila sa telesná hmotnosť, konzistencia stolice, dĺžka hrubého čreva, progesterón a parametre správania. Skupina DSS-OIL mala tendenciu strácať väčšiu váhu v porovnaní s DSS-PROG, avšak bez dosiahnutia štatistickej významnosti. Nezistili sa žiadne rozdiely medzi skupinami DSS-OIL a DSS-PROG, pokiaľ ide o parametre, ako sú konzistencia stolice, dĺžka a hmotnosť hrubého čreva, hmotnosť sleziny, hmotnosť pečene a aktivita deoxyribonukleázy. Na druhej strane sme zistili významne nižšiu hladinu glukózy na lačno u myší v skupine DSS-OIL v porovnaní so skupinou DSS-PROG. Myši v skupine DSS-PROG vykazovali známky zníženej úzkosti, ako sa ukázalo pri testoch správania. Progesterón však neovplyvnil lokomotorickú aktivitu myší. Záverom možno konštatovať, že neboli potvrdené protektívne účinky progesterónu na priebeh chemicky indukovanej kolitídy u myší. Ďalšie štúdie využívajúce iné experimentálne modely by mali potvrdiť tento záver.

Vplyv inhibítorov protónovej pumpy na hladinu a aktivitu dabigatranu u pacientov s fibriláciou predsiení

L. Nosáková1, M. Schnierer2, M. Samoš2, T. Bolek2, I. Škorňová3, M. Ďuriček1, R. Hyrdel1, J. Staško3, P. Bánovčin ml.1

1 Interná klinika gastroenterologická JLF UK a UN Martin 2 I. interná klinika JLF UK a UN Martin 3 Klinika hematológie a transfuziológie JLF UK a UN Martin

Úvod: Dabigatran etexilát patrí medzi priame inhibítory trombínu (DOAK), čoraz častejšia voľba chronickej antikoagulačnej terapie. Medzi najčastejšie komplikácie patrí krvácanie do gastrointestnálneho traktu, pričom terapia inhibítormi protónovej pumpy (PPI – proton pump inhibitor) riziko signifikantne znižuje. Dabigatranu však vykazuje horšiu rozpustnosť pri pH < 4. Na základe našich predchádzajúcich štúdii vyplýva, že PPI ovplyvňujú hladiny dabitranu v krvi, avšak jednotlivé hladiny sa u pacientov líšia (vplyv metabolizmu, koomorbidity a terapia). Za účelom overenia hypotézy, že konkomitantné užívanie dabigatranu a PPI má vplyv na hladinu dabigatranu v krvi sme zvolili crossover dizajn štúdie.

Metodika: Do prospektívnej crossover štúdie boli zahrnutí pacienti na liečbe dabigatranom a zároveň na PPI (20 mg omeprazol event. ekv. q. d.). Aktivita dabigatranu u pacientov na PPI bola stanovená pre bazálnu hodnotu (12 hod po užití poslednej dávky) a pre maximálnu koncentráciu liečiva v krvi (2 hod po užití). Následne po vysadení PPI (min. 2 týždne off PPI) bola opakovane stanovená bazálna a maximálna hladina dabigatranu kvantitatívne in vitro v citrátovej plazme pomocou validovaných Hemoclot thrombin inhibitor assay (Hypgen Biomed).

Výsledky: Do štúdie bolo zaradených 21 pacientov. Bazálna hladina dabigatranu u pacientov užívajúcich PPI bola 87 ng/ml (2–362 ng/ml) a maximálna koncentrácia 150 ng/ml (43–394 ng/ml). Po PPI wash out fáze sa bazálna hladina dabigatranu zvýšila na 137 ng/ml (16,83–473 ng/ml) a maximálna koncentrácia bola 269,5 ng/ml (72–471 ng/ml). Analýzou jednotlivých zmien (párový T-test) došlo k signifikantnému zvýšeniu bazálnej (p < 0,001) ako aj maximálnej hladiny dabigatranu (p < 0,005).

Záver: Z výsledkov našej práce vyplýva, že užívanie PPI znižuje hladinu dabigatranu v krvi u pacientov s fibriláciou predsiení. To môže mať negatívny vplyv na účinnosť antikoagulačnej liečby u týchto pacientov. Klinicky dopad tejto skutočnosti je nutné overiť na klinických štúdiách.

Fekálna mikrobiálna terapia – skúsenosti na Slovensku

M. Sarvašová1,2, A. Koščalová1,3, P. Sabaka 1,2, I. Stankovič1,2

1 Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UN Bratislava 2 LF UK v Bratislave 3 Katedra infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UN Bratislava

Infekcia vyvolaná Clostridium difficile (CDI) je stále najčastejšou príčinou nozokomiálnej hnačky a jednou z najčastejších nozokomiálnych nákaz vôbec. Pravdepodobnosť rozvoja recidívy CDI je do značnej mierny podmienený komorbiditami pacienta ako napríklad chronickým srdcovým zlyhávaním, diabetes mellitus, imobilitou atď. Manažment recidívujúcich CDI (rCDI) je veľmi náročný a nákladný, pretože ide zväčša o starších polymorbídnych pacientov. Koncept fekálnej mikrobiálnej terapie (FMT) je v súčasnosti najefektívnejším liečebným postupom v manažmente rCDI. Efektivita FMT je podmienená reosídlením zdravej črevnej mikroflóry u pacienta s CDI, čo sa považuje za prevenciu skorých recidív. Avšak stretávame sa s prípadmi (5–20 %), kedy pacienti aj po FMT zrecidivujú. Patogenéza zlyhania FMT je zatiaľ neprebádaná. Niektoré potencionálne rizikové faktory zlyhania FMT sú známe, ale do akej miery sa zasahujú a podieľajú sa na samotnej patogénéze ostáva neobjasnené. Odkedy sa závažne komorbidity považujú za prediktory rCDI, predpokladáme, že sa budú takisto podieľať a zvyšovať riziko zlyhania FMT. Preto sme realizovali prospektívnú observačnú štúdiu, aby sme odhalili či a v akej miere sa komorbidity pacienta podieľajú na zlyhaní FMT. Na zobjektivizovanie tejto asociácie sme použili Charlson comorbidity index (CCI).

Prevalencia sarkopénie u hospitalizovaných pacientov na internom oddelení – prierezová pilotná štúdia podľa kritérií EWGSOP2

P. Vrbová, J. Smaha, J. Štepán, D. Tobiáš, M. Kužma, J. Payer, T. Koller

V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Sarkopénia je spojená s vyšším rizikom nepriaznivých dôsledkov u hospitalizovaných pacientov s chronickými chorobami. V súčasnosti sa stretávame s nedostatočnou mierou jej diagnostikovania. Vykonali sme pilotnú štúdiu s cieľom screeningu sarkopénie u hospitalizovaných pacientov podľa kritérií EWGSOP2.

Metodika: Vykonali sme prierezovú štúdiu u hospitalizovaných pacientov na internom oddelení. Vstupné kritériá: vek > 55 rokov, schopnosť vstať zo stoličky. Vylučujúce kritéria: imobilita, terminálne štádiá choroby, pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. Hodnotenie sarkopénie pozostávalo z merania svalovej hmoty (obvod hornej časti ramena), svalovej sily a hrúbky kožnej riasy nad musculus triceps a m. subscapularis. V rámci merania svalovej sily sme realizovali spolu tri stlačenia hand-gripu, z ktorých sme stanovili priemernú hodnotu. Pre zhodnotenie svalovej funkcie sme použili tzv.,Short Physical Performance Battery Test (SPPBT), ktorý pozostáva zo 4-sekundovej chôdze bežnou rýchlosťou, z 10-sekundového státia v troch pozíciách so zachovaním rovnováhy (side-by-side, semi-tandem a tandem) a z času potrebného postavenia sa zo stoličky 5×. Prostredníctvom bioimpedancie sme merali základné rozloženie tukového a svalového tkaniva. Sarkopénia bola diagnostikovaná u pacientov s nízkou svalovou silou (stisk ruky) a nízkou svalovou hmotou (bioimpedancia) hmotou (podľa EWGSOP2), pokročilá sarkopénia bola definovaná ako sarkopénia s nízkym fyzickým výkonom (SPPBT ≤ 8).

Výsledky: Zaradených bolo 40 pacientov, sarkopénia bola diagnostikovaná u 8/20 (40 %) mužov a 3/20 (15%) žien (p = 0,15); pokročilá sarkopénia u 6/20 mužov (30 %) a 2/20 (10 %) žien (p = 0,24); 65 % mužov a 40 % žien malo SPPBT ≤ 8 a 60 % mužov a 55 % žien malo rýchlosť chôdze < 0,8 m/s.

Záver: U hospitalizovaných pacientov interného oddelenia sme diagnostikovali sarkopéniu a pokročilú sarkopéniu u 40 % a 30 % mužov a 15% a 10 % žien. Sarkopénia sa má vyšetriť a liečiť u všetkých interných pacientov.

Zaujímavé kazuistiky v chirurgii perforácie pažeráka – diagnosticko-terapeutický problém

M. Janík1, D. Šiška1, P. Lauček1, S. Haruštiak1, K. Tarabová2

1 Klinika hrudníkovej chirurgie SZU a UN Bratislava 2 I. Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK a UN Bratislava

Autori predkladajú zaujímavé kazuistiky, s ktorými sa pri svojej práci stretli. Ide o pacientov, ktorí všetci mali perforáciu pažeráka, na ktorú sa pred intervenciou nemyslelo, alebo nebola verifikovaná dostupnými metódami. Prezentácia je dokumentovaná fotografiami, prezentujú v nej svoje postupy a výsledky liečby. Prezentácia má za cieľ poukázať na to, že ochorenia pažeráka bývajú často zložitým diagnosticko-terapeutickým problémom, ktorého riešenia sa zúčastňuje viac špecialistov a nie vždy je postup aj výsledok úplne jasný.

Mechanizmus účinku bioaktívnej zložky zázvoru (6-shogaol) na aferentné zakončenia C-vlákien nervus vagus v tráviacom trakte

P. Lipták1, M. J. Patil2, Y. Huang2, B. J. Undem2, X. Dong2, G. Wang2, S. Yu2

1 Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin 2 Department of Medicine, Johns Hopkins University School of Medicine, Baltimore, USA

Úvod: Zázvor (Zingiber officinale) sa v tradičnej čínskej medicíne po stáročia využíva ako účinný rastlinný liek na zmiernenie príznakov nevoľnosti, vracania či pri abdominálnom diskomforte. Napriek v súčasnosti celosvetovo rozšírenému používaniu zázvoru ostávajú bunkové a molekulárne mechanizmy jeho neuronálneho pôsobenia nejasné. Cieľom štúdie bolo zistiť účinky zlúčeniny 6-shogaol (ako jednej zozákladných bioaktívnych zložiek zázvoru) na C-vlákna nervus vagus v gastrointestinálnom systéme.

Metodika: Využitím 2-fotónovej mikroskopie bola zobrazovaná aktivita nodóznych neurónov na ex vivo gastroezofágových vágových preparátoch z Pirt-GCaMP6 transgénnych myší. GCaMP6 slúži ako vápnikový indikátor v bunke, preto je možné sledovať influx iónov vápnika do buniek ako dôsledok vzniku akčných potenciálov na neurónoch. V experimente bola takto sledovaná odpoveď na mechanickú distenziu a chemickú stimuláciu zakončení aferentných vágových vlákien. Následne bol sledovaný efekt 6-shogaolu na neuróny nodóznych C-vlákien nervus vagus v gastrointestinálnom systéme.

Výsledky: Aplikácia 6-shogaolu na zakončenia C-vlákien nervus vagus v gastroezofágovom trakte spôsobuje masívny influx kalcia do buniek nodóznych neurónov. Druhá aplikácia 6-shoagolu spôsobuje výraznú desenzitivizáciu týchto zakončení. Na druhej strane, aktivita neurónov v odpovedi na mechanickú distenziu po aplikácii 6-shogaol sa mení len nesignifikantne. Aplikácia TRPA1 selektívneho antagonistu HC030031 na preparát pred podaním 6-shogaol inhibovala odpoveď neurónov nodóznych C-vlákien na jeho následné podanie. Je teda možné, že TRPA1 zohráva určitú úlohu v mediovaní odpovede na 6-shogaol.

Záver: Výsledky štúdie poukazujú na to, že bioaktívna zložka zázvoru 6-shogaol priamo aktivuje zakončenia C-vlákien nervus vagus v gastrointestinálnom trakte. Táto aktivácia vedie k ďalšej desenzitivizácii na jeho podanie, ale nie na mechanickú distenziu.

Legislatívne, klinické a ekonomické aspekty biologickej liečby v Slovenskej republike

J. Bielik1, M. Bucek Pšenková2, A. Lukáčová3

1 Katedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve a verejného zdravotníctva, Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

2 Slovenská spoločnosť pre farmakoekonomiku, o. z. SLS, Pharm-In, spol. s. r. o., Bratislava 3 DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.

Biologická liečba mala v SR „razantný“ vstup s trvalým klinickým indikačným rozširovaním a výraznými ekonomickými dôsledkami so „štandardným“ legislatívnym doriešením v oblasti kategorizácie vrátane vstupu biosimilárov. Napriek ich pozitívnemu vplyvu na rozpočet neprichádza k očakávanému vzostupu ich podielu na spotrebe. Pretrváva určitá opatrnosť odborných spoločností, pričom pacienti zachovávajú skôr indiferentný postoj. Legislatíva riešila opakovane výšku úhrady biologicky podobných liekov na trh. Od 1. 1. 2019 platí, že prvý biologicky podobný liek dostáva zníženú úhradu o 25 % a 2. a 3. biologicky podobný liek o ďalších 5 %. Definície biologického lieku a biologicky podobného lieku sú obsiahnuté v Zákone č. 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, napriek tomu sa interpretácie zúčastnených strán pri aplikácii do praxe líšia. V SR bolo k 30. 6. 2019 kategorizovaných 22 biosimilárov z 9 anatomicko-terapeuticko-chemických (ATC) skupín (Európska agentúra pre lieky (EMA – European Medicines Agency) registrovala 60 registrovaných biosimilárov z 16 ATC skupín). Z TOP 10 liekov v roku 2022 stratia patenty tri originály: bevacizumab, ranibizumab, denosumab, preto sa dá očakávať zvýšená ponuka biologicky podobných liekov. EMA v tomto ohľade ponecháva právomoc rozhodovať o zámene referenčných liekov za biosimilárne v kompetencii členských štátov, v žiadnej krajine neexistuje povinná zámena. Postoj lekárov je v zásade vyjadrený stanoviskom odborných spoločností, ktorým síce podporujú používanie biologicky podobných liekov a podporujú aj jednorazový prevod z referenčného lieku na biosimilárny, ale zároveň ale konštatujú, že žiadne štúdie sa zatiaľ nezaoberali účinnosťou, bezpečnosťou a imunogenicitou zameniteľnosti (interchangeability). Pacienti by preto mali byť i dôsledne poučení v rozsahu plného informovaného súhlasu so zmenou lieku a sledovaní nad rámec bežnej klinickej praxe, aby boli včas zachytené, manažované a hlásené prípadné nežiaduce účinky.

Využitie merania kvality života pri pacientskom hodnotení efektivity liečby gastroenterologických ochorení

J. Bielik1, M. Bielik2, I. Matišáková1, V. Meluš1

1 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 2 KAMEAT, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom

Metóda výstupov získaných od pacientov (PROs – patients reported outcomes) sa v súčasnosti uznáva ako hodnoverný nástroj na hodnotenie efektivity liečby rôznych ochorení. Fakulta zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne skúma kvalitu života (QoL – quality of life) ako aj sebestačnosť vlastným dotazníkom. Oba parametre sa hodnotia na numerickej stupnici od 0 (najhoršia) po 10 (najlepšia).Táto práca prezentuje výsledky štúdií zameraných na kvalitu života u pacientov: po cholecystektómii (CHE); s celiakiou a Crohnovou chorobou (CD – Crohn’s disease); s kolorektálnym karcinómom a so stómiou a bez stómie po resekcii rekta pre rektálny karcinóm. V súbore 51 pacientov s celiakiou bola súčasná QoL na úrovni 6,8; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 3,1; v čase bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 7,2. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 8,4. V súbore 40 pacientov po CHE bola súčasná QoL na úrovni 7,0; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,0; v čase bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 8,0. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 8,8. V súbore 150 pacientov s CD súčasná QoL na úrovni 7,2; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,5; v čase bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 8,8. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 7,2. V súbore 83 pacientov s kolorektálnym karcinómom (KRK) bola súčasná QoL na úrovni 2,2; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,02 v čase bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 6,7. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 2,0. V súbore 99 pacientov so stómiou a 53 pacientov bez stómie po resekcii rekta pre rektálny karcinóm bola súčasná QoL na úrovni 7,0 vs. 6,7; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 3,7 vs. 2,8; v čase plného zdravia bola hodnotená priemerom 8,9 vs. 8,7. Každé z uvedených ochorení má vplyv na QoL pacientov, pričom jedine pacienti s KRK vykazujúcu klesajúcu QoL. Liečba u ostatných uvedených ochorení ma pozitívny vplyv na QoL.

Využitie biodegradovateľných stentov v ERCP liečbe choledocholitiázy – popis prípadu

T. Hlavatý, M. Huorka, I. Šturdík, M. Greguš, T. Koller

V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Biodegradabilné bilárne a pankreatické steny sú novou modalitou v endoskopickej retrográdnej cholangiopankreatikografii (ERCP) liečbe ochorení biliopankreatického systému. Od tohto roku sú dostupné aj na Slovensku. Popisujeme jeden z prvých prípadov implantácie biodegradabilného stentu v našej praxi. V prezentácii popisujeme prípad 88-ročnej pacientky prijatej na V. internú kliniku LF UK a UN Bratislava pre obštrukčný ikterus. Sonograficky nález cholecystolitiázy a choledocholitiázy s dilatáciou d. choledochus, elevované zápalové parametre. Počas ERCP vizualizovaný 20mm impaktovaný konkrement na Vaterskej papile, ktorý po pre-cute a endoskopickej papilosfinkterotomii luxujeme. Následne vyteká skalená žlč. Vzhľadom na vek a prítomnosť cholangitídy implantujme zaisťovací biodegradabilný duodenobilárny stent Archimedes s dobou disolúcie 10 týždňov. Výkon aj postintervenčný priebeh bez komplikácií, ústup obštrukčného ikteru aj zápalových parametrov.

Detrakcia 5-ASA u pacientov s Crohnovou chorobou v remisii

A. Krajčovičová1, J. Tóth1, I. Šturdík2, T. Koller2, M. Huorka2, T. Hlavatý1,2

1 Gastroenterologické centrum Ružinov, Ružinovská poliklinika, Bratislava 2 Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Úloha 5-ASA v manažmente Crohnovej choroby (CD) nie je doposiaľ jasná. Metaanalýzy prevažne poukazujú na účinnosť pri chirurgicky navodenej remisii a na abscenciu efektu pri udržiavaní medikamentózne navodenej remisie.

Cieľ: Cieľom klinickej štúdie bolo analyzovať vplyv detrakcie 5-ASA u pacientov s CD v remisii na aktivitu ochorenia.

Metodika: Realizovali sme prospektívnu observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 25 pacientov s CD v klinickej remisii sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 08/2018–9/2019. Liečba preparátmi 5-ASA bola ukončená na základe klinického protokolu štandardnej liečby. Následne bola prospektívne hodnotená aktvitia ochorenia pomocou dotazníkov HBI (Harvey-Bradshaw index) a sIBDQ (short inflammatory bowel disease questionnaire) ako aj kalprotektínu v stolici pri vstupnom vyšetrení, v 8. a 30. týždni.

Výsledky: Celkom 8 týždňov po detrakcii 5-ASA sme pozorovali klinický relaps u 1 pacienta a vzostup kalprotektínu u 3 pacientov, pričom klinická a laboratórna remisia pretrvávala u 84 % (21/25) pacientov. V 30. týždni došlo k vzostupu kalprotektínu u 33,3 % (6/18) pacientov a klinickému relapsu (vzostup HBI o ≥3) u 16,7 % (3/18) pacientov. Klinická a laboratórna remisia pretrvávala u 50 % (9/18) pacientov.

Záver: Po detrakcii 5-ASA sme v priebehu 30 týždňov u 50 % pacientov pozorovali známky klinického alebo laboratórneho relapsu. Potvrdenie týchto výsledkov si vyžaduje uskutočniť ďalšie klinické štúdie.

LDAA v liečbe IBD

T. Hlavatý1,2, A. Krajčovičová1, J. Tóth1, I. Šturdík2, T. Koller2, M. Huorka2

1 Gastroenterologické centrum Ružinov, Ružinovská poliklinika, Bratislava 2 Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Kombinácia nízkej dávky azatioprinu s alopurinolom (LDAA – low-dose azathioprine with allopurinol) sa zdá byť účinnou modalitou v liečbe nešpecifických zápalových ochorení čreva so signifikantne nižším počtom nežiadúcich účinkov v porovnaní s monoterapiou tiopurínmi.

Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať účinnosť a bezpečnosť LDAA u tiopurín-naivných pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva (IBD – inflammatory bowel disease).

Metodika: Realizovali sme observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 19 pacientov s IBD (9 s Crohnovou chorobou a 10 ulceróznou kolitídou) sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 08/2018–9/2019. U každého pacienta boli zaznamenané klinické charakteristiky ochorenia ako je diagnóza, lokalizácia, správanie sa, vek v čase diagnózy a trvanie ochorenia. Aktivita ochorenia bola hodnotená na základe hodnoty kalprotektínu v stolicu ako aj dotazníkov HBI (Harvey-Bradshaw index) / partial Mayo Score a sIBDQ (short inflammatory bowel disease questionnaire) pri vstupnom vyšetrení, v 8. a 30. týždni. U každého pacienta boli zaznamenané možné nežiadúce účinky pri každom vyšetrení.

Výsledky: Klinickú odpoveď dosiahlo v 8. týždni sledovania 78,9 % (15/19) tiopurín naivných IBD pacientov so strednou aktivitou ochorenia, 52,6 % (10/19) pacientov dosiahlo v 8. týždni klinickú remisiu. V 30. týždni sme klinickú remisiu zaznamenali u 45,5 % (5/11). Na základe nežiadúcich účinkov (1 hepatopatia, 2 nauzea) bola liečba LDAA ukončená u 3/19 pacientov (15,8 %), po vysadení liečby došlo k ústupu nežiadúcich účinkov u všetkých pacientov.

Záver: Naša štúdia podporuje priaznivý bezpečnostný profil a účinnosť LDAA v liečbe IBD.