Paroxyzmálna kinezigénna dystónia ako primomanifestácia roztrúsenej sklerózy – kazuistika
Paroxyzmálna kinezigénna dystónia ako primomanifestácia roztrúsenej sklerózy – kazuistika
Paroxyzmálne dyskinézy sú pomerne zriedkavé ochorenia charakterizované rôznymi typmi mimovoľných pohybov, ktoré vznikajú v súvislosti s identifikovateľným spúšťačom, ako je únava, emocionálny stres, kofeín, náhly pohyb a podobne. Okrem primárnych, geneticky determinovaných ochorení, existuje skupina sekundárnych paroxyzmálnych dyskinéz, ktorých najčastejšou príčinou býva roztrúsená skleróza. V článku opisujeme prípad mladého pacienta s náhlym vznikom kinezigénne navodených atakov paroxyzmálnej dystónie bez iných ďalších prejavov. Diagnostikovaný bol klinický izolovaný syndróm v rámci roztrúsenej sklerózy, pričom za príčinu dyskinéz považujeme demyelinizačný plak v oblasti cervikálnej miechy. Detailne popisujeme diagnostické kroky, liečbu a ďalší priebeh u tohto pacienta v kontexte s dostupnými literárnymi údajmi o tejto klinickej jednotke.
Kľúčové slová:
paroxyzmálne dyskinézy – paroxyzmálna kinezigénna dystónia – roztrúsená skleróza – klinicky izolovaný syndróm
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
Autoři:
J. Necpál
Působiště autorů:
Department of Neurology, Zvolen, Hospital, Zvolen
Vyšlo v časopise:
Cesk Slov Neurol N 2016; 79/112(5): 601-603
Kategorie:
Kazuistika
prolekare.web.journal.doi_sk:
https://doi.org/10.14735/amcsnn2016601
Souhrn
Paroxyzmálne dyskinézy sú pomerne zriedkavé ochorenia charakterizované rôznymi typmi mimovoľných pohybov, ktoré vznikajú v súvislosti s identifikovateľným spúšťačom, ako je únava, emocionálny stres, kofeín, náhly pohyb a podobne. Okrem primárnych, geneticky determinovaných ochorení, existuje skupina sekundárnych paroxyzmálnych dyskinéz, ktorých najčastejšou príčinou býva roztrúsená skleróza. V článku opisujeme prípad mladého pacienta s náhlym vznikom kinezigénne navodených atakov paroxyzmálnej dystónie bez iných ďalších prejavov. Diagnostikovaný bol klinický izolovaný syndróm v rámci roztrúsenej sklerózy, pričom za príčinu dyskinéz považujeme demyelinizačný plak v oblasti cervikálnej miechy. Detailne popisujeme diagnostické kroky, liečbu a ďalší priebeh u tohto pacienta v kontexte s dostupnými literárnymi údajmi o tejto klinickej jednotke.
Kľúčové slová:
paroxyzmálne dyskinézy – paroxyzmálna kinezigénna dystónia – roztrúsená skleróza – klinicky izolovaný syndróm
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
Zdroje
1. Pitha V. Reflex epilepsy. Rev Neurol 1938; 70: 178–81.
2. Kertesz A. Paroxysmal kinesigenic choreoathetosis: an entity within the paroxysmal choreoathetosis syndrome. Description of 10 cases, including 1 autopsied. Neurology 1967; 17 (7): 680–90.
3. Mount L, Reback S. Familial paroxysmal choreoathetosis. Arch Neurol 1940; 44: 841–7.
4. Lance JW. Familial paroxysmal dystonic choreoathetosis and its differentiation from related syndromes. Ann Neurol 1977; 2 (4): 285–93.
5. Demirkiran M, Jankovic J. Paroxysmal dyskinesias: clinical features and classification. Ann Neurol 1995; 38 (4): 571–9.
6. Erro R, Sheerin UM, Bhatia KP. Paroxysmal dyskinesias revisited: a review of 500 genetically proven cases and a new classification. Mov Disord 2014; 29 (9): 1108–16. doi: 10.1002/mds.25933.
7. Donaldson IM, Marsden CD, Schneider SA, eds. Marsden’s book of movement disorders. New York: Oxford University Press Inc 2012: 1552.
8. Zittel S, Bester M, Gerloff C, et al. Symptomatic paroxysmal kinesigenic choreoathetosis as primary menifestation of multiple sclerosis. J Neurol 2012; 259 (3): 557–8. doi: 10.1007/s00415-011-6188-5.
9. Hao SS, Feng YH, Zhang GB, et al. Neuropathophysiology of paroxysmal, systemic and other related movement disorders. Eur Rev Med Pharmacol Sci 2015; 19 (13): 2452–60.
10. Uca AU, Altas M. Paroxysmal dystonia as the first manifestation of multiples sclerosis with internal capsular plaque. Arch Neuropsychiatr 2014; 51: 295–6.
11. Previdi P, Buzzi P. Paroxysmal dystonia due to a lesion of the cervical cord: case report. Ital J Neurol Sci 1992; 13 (6): 521–3.
12. Fragoso YD, Araujo MG, Branco NL. Kinesigenic paroxysmal hemidyskinesia as the initial presentation of multiple sclerosis. MedGenMed 2006; 8 (4): 3.
13. Rozza L, Bortolotti P, Sica A, et al. Kinesigenic dystonia as the first manifestation of multiple sclerosis with cervical and brainstem lesions. Eur Neurol 1993; 33 (4): 331–2.
14. Cosentino C, Torres L, Flores M, et al. Paroxysmal kinesigenic dystonia and spinal cord lesion. Mov Disord 1996; 11 (4): 453–5.
15. Schmidt FR, Costa FH, Silva FM, et al. Paroxysmal dystonia and neuromyelitis optica. Arq Neuropsiquiatr 2012; 70 (4): 271–3.
16. Yulug B, Bakar M, Özer H, et al. Paroxysmal kinesigenic dyskinesia and cervical disc prolapse with cord cord compression: more than a coincidence? J Neuropsychiatry Clin Neurosci 2008; 20 (2): 237–9. doi: 10.1176/appi.neuropsych.20.2.237.
17. Termasarasab P, Thammongkolchai T, Fruch SJ. Spinal-generated movement disorders: a clinical review. J Clin Mov Disord 2015; 2: 18. doi: 10.1186/s40734-015-0028-1.
18. Morgan JC, Hughes M, Figueroa RA, et al. Psychogenic paroxysmal dyskinesia following paroxysmal hemidystonia in multiple sclerosis. Neurology 2005; 65 (6): E12.
Štítky
Detská neurológia Neurochirurgia NeurológiaČlánok vyšiel v časopise
Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie
2016 Číslo 5
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Fixní kombinace paracetamol/kodein nabízí synergické analgetické účinky
- Kombinace metamizol/paracetamol v léčbě pooperační bolesti u zákroků v rámci jednodenní chirurgie
- Tramadol a paracetamol v tlumení poextrakční bolesti
- Antidepresivní efekt kombinovaného analgetika tramadolu s paracetamolem
Najčítanejšie v tomto čísle
- Současná kortikoterapie u nádorů mozku
- Rasmussenova encefalitída
- Neurofyziologická vyšetření u traumatických lézí brachiálního plexu
- Průkaz boreliové DNA u pacientů s neuroboreliózou