Intoxikácie salicylanmi u detí

Intoxikácie salicylanmi u detí boli v minulosti najčastejšie, alebo patrilimedzi najfrekventovanejšie zo všetkýchotráv liečivami. Vo väčšine prípadov išlo o terapeutické intoxikácie. To bol dôvod zvýšeného záujmu klinickýchpracovníkov o túto liekovú skupinu. Okrem toho sa zistila úzka súvislosť medzi výskytom Reyeovho syndrómua aplikáciou salicylanov v pediatrickej praxi. Po objavení týchto spojitostí sa výrazne obmedzilo používaniekyseliny acetylsalicylovej (ASA) a salicylanové intoxikácie u detí takmer vymizli.Autori referujú o výskyte závažných salicylanových intoxikácií u svojich 16 pacientov, ktorí boli hospitalizovanína Klinike detí a dorastu Martinskej fakultnej nemocnice v rokoch 1967 až 1996. Spravidla išlo o deti dojčenského(kojeneckého) a batolivého veku (17-dňové až 7-ročné, priemerný vek 17 mesiacov). U všetkých pacientov saintoxikácia prejavovala poruchou vedomia (somnolencia, kŕče, kóma), hyperpyrexiou alebo vysokou horúčkou,acidotickým až Kussmaulovým dýchaním. 13 detí sa vyliečilo bez následkov, jedno dieťa exitovalo, jedno ostaloochrnuté a u jedného sa vyvinula epilepsia. U všetkých detí išlo o terapeutickú intoxikáciu.Dnes sa vyskytujú terapeutické otravy ASA len raritne. Suicidálne otravy u väčších detí sa zvládnu intenzívnouterapiou obvykle bez následkov. Intoxikácia opakovanými terapeutickými dávkami salicylanov najmä u malýchdetí je spôsobená ich kumuláciou v organizme ako tiež odlišnosťami metabolizmu. Hromadenie je spôsobenéobmedzením ich vylučovania obličkami pre dehydratáciu (deti odmietajú tekutiny) a acidózu.Intoxikácie salicylanmi nepriamo závisia od množstva liečiva. Reyeov syndróm sa obvykle vyskytuje nezávisleod množstva podanej ASA.

Klíčová slova:
kyselina acetylsalicylová, intoxikácie u detí, salicylany

Salicylate Intoxications in Children

Salicylate intoxications in children were the most frequent, or belonged to the most frequent of all drugintoxications in the past. In the majority of cases they presented as therapeutic intoxications. That was the reasonfor a greater interest of clinicians in this pharmacological group. Besides, there was a relationship on the incidenceof Reye’s syndrome and salicylate administration in paediatric practice. Immediately after discovery of thisconnection, the use of acetylsalicylic acid (ASA) preparations was limited and salicylate intoxications in childrenalmost disappeared.The authors describe the incidence of severe salicylate intoxications in 16 patients, who were hospitalized at theClinic of Paediatrics and Adolescent Medicine in Martin Faculty Hospital in 1967 - 1996. The children were infantsor toddlers (17 days up to 7 years, mean age 17 months). Intoxication symptoms comprised in all patients theconsciousness disorders (somnolence, spasms, coma), hyperpyrexia or fever, acidotic or Kussmaul breathing. 13children were cured without any consequences, one child died, one child became paralyzed and in one childdeveloped epilepsy. In all children the intoxication was therapeutic.Nowadays therapeutic ASA intoxications are very rare. Suicidal intoxication (often combined) in older childrenare usually therapeutically controlled without any consequences. The intoxication with repeated therapeutic dosesof ASA, especially in younger children, is caused by its cumulation in the organism as well as by specific metabolicdifferences. The accumulation is the result of reduced renal excretion during dehydration (the children refuse todrink fluids) and acidosis.The salicylate intoxications are indirectly dependent on the drug dose. Reye’s syndrome is usually presentindependently on the dose of administered ASA.

Key words:
acetylsalicylic acid, intoxication in children, salicylates

Autoři: J. Buchanec ¹; G. Nosáľová ²; J. Mokrý ²; M. Dragula ³; J. Pavlíková ¹
Působiště autorů: Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN, Martin, 1 vedúci prof. MUDr. P. Bánovčin, CSc. Ústav farmakológie JLF UK, Martin, 2 vedúca MUDr. G. Nosáľová, DrSc. Klinika detskej chirurgie JLF UK, Martin, 3 vedúci doc. MUDr. M. Dragula, CSc.
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2002; (12): 697-700.
Kategorie: Články