Mamografická denzita a vznik karcinómu prsníka – naše skúsenosti

Mammographic density and the incidence of breast cancer – our experience

Introduction:
Carcinoma of the breast is the most frequently occurring malignant tumour amongst the female population. The etiology of the origins of this disease is multifactorial. Several risk factors, related to carcinoma of the breast, are known from epidemiological studies. High-risk factors also include the density of the mammary gland.

It was the aim of our study to ascertain the extent to which density of the mammary gland has an effect on the origins of carcinoma of the breast.

Materials and methods:
In our retrospective study, we ascertained the correlation between increased mammographic density and the incidence of carcinoma of the breast in 691 women with carcinoma of the breast and 1,382 women without carcinoma of the breast, aged 40–74 years, at 5-year age intervals.

Methods:
Three doctors made an independent, subjective assessment of mammary gland density, resulting in an average density from the three results gained.

Results:
A positive correlation was found at all age intervals. The results had high statistical significance in women, regardless of their age.

Conclusion:
The density of the mammary gland is a risk factor in incidence of carcinoma of the breast.

Key words:
breast cancer – density of breast – risk of breast cancer

Autori: V. Bella; L. Bellová
Pôsobisko autorov: Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2011; 15(1): 11-14
Kategória: Původní práce

Súhrn

Úvod:
Karcinóm prsníka je najčastejší zhubný nádor v ženskej populácii. Etiológia vzniku ochorenia je multifaktoriálna. Z epide-miologických štúdií sú známe viaceré rizikové faktory súvisiace s karcinómom prsníka. Medzi vysoko rizikové faktory sa zaraďuje aj denzita prsníkovej žľazy.

Cieľom našej práce boli zistiť, či denzita prsníka vplýva na vznik karcinómu prsníka.

Materiál a metodika:
V našej retrospektívnej štúdii sme zisťovali koreláciu zvýšenej mamografickej denzity a vzniku karcinómu prsníka u 691 žien s karcinómom prsníka a 1 382 žien bez karcinómu prsníka, vo veku 40–74 rokov, v 5-ročných vekových intervaloch.

Metodika:
Traja lekári nezávisle subjektívne hodnotili denzitu prsníkov žľázy. Výsledkom bola priemerná denzita z troch udaných výsledkov.

Výsledky:
Pozitívna korelácia bola zistená vo všetkých vekových intervaloch. Výsledky boli vysoko štatisticky signifikantné u žien bez rozdielu, vzhľadom na vek pacientov.

Záver:
Denzita prsníkovej žľazy je rizikový faktor pre vznik karcinómu prsníka.

Kľúčové slová:
karcinóm prsníka – denzita prsníka – riziko vzniku karcinómu prsníka

Úvod

Karcinóm prsníka je najčastejšie vyskytujúci sa karcinóm v ženskej populácii. Napriek mnohým pokrokom vedy primárnu príčinu vzniku karcinómu prsníka stále nepoznáme. Predpokladá sa, že vzniká na multifaktoriálnom podklade, je podmienený mnohými genetickými a taktiež negenetickými faktormi [1]. Vďaka epidemiologickému výskumu sa podarilo identifikovať viaceré faktory, ktoré prispievajú k vzniku malígneho procesu. Niektoré z faktorov sú rizikové, iné protektívne, niektoré sú jednoznačne uznávané, iné sú spochybňované. Mnohí autori pokladajú zvýšenú mamografickú denzitu prsníka za vysoko rizikový faktor vzniku karcinómu prsníka [1–4,6–8,10,12].

Extenzívna mamografická denzita prsníka priamo súvisí so zhoršenou možnosťou detekcie vzniknutého karcinómu natívnou mamografiou. Okrem toho ženy s denzitou prsníka vyššou ako 75% majú zvýšené riziko vzniku karcinómu (odhadované relatívne riziko OR = 4,7) a s výskytom karcinómu prsníka počas menšieho intervalu ako 12 mesiacov po negatívnom skríningu (OR = 3,5) než ženy s denzitou pod 75% [2]. Iní autori udávajú, že riziko je 4–6-násobné [4,5,8,12]. Štúdiami sa preukázalo, že jedine vek pacientky a dokázaná mutácia génov BRCA1 a BRCA2 majú vyšší podiel rizika vzniku karcinómu ako zvýšená denzita prsníka [12]. Výsledky grantu v San Francisku (2010) dokázali, že 1% zvýšenie mamografickej denzity zvyšuje riziko vzniku karcinómu približne o 2% [9].

Cieľ práce

Vo svetovej literatúre je mnoho prác o jednom z možných rizikových faktorov, denzite prsníkovej žľazy a jej vplyvu na vznik karcinómu prsníka. Sú viaceré štúdie o vysoko pozitívnej korelácii zvýšenej denzity v prsnej žľaze a výskytom karcinómu prsníka u žien. Na podklade týchto štúdii sme vytvorili retrospektívnu štúdiu, kde sme zisťovali koreláciu zvýšenej mamografickej denzity a výskytu karcinómu prsníka. Zmyslom výberového skúmania sa na základe informácií, získaných vo výberovom a kontrolnom súbore urobil úsudok o možnej korelácii zvýšenej denzity a vzniku karcinómu prsníka v celom základnom súbore.

Materiál a metodika

Vizuálny vzhľad pomeru tkanív prsníka na mamograme sa dá klasifikovať nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne. V súčasnosti máme niekoľko metód, ktoré sú k dispozícii pre meranie hustoty prsníka (planimetria, dual-energia X-ray absorbciometria, digitálna mamografia, digitizér, pomocou CT, D3, ...). V retrospektívnej štúdii sme subjektívne porovnávali mamografickú denzitu u žien s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka. Pacientky boli vyšetrené v Onkoprsníkovej ambulancii v rokoch 2003–2007. Prvá skupina, výberový súbor, pozostávala zo žien vo veku nad 40 rokov s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka v uvedenom období. Ženy vo veku nad 75 rokov sme vyradili zo štúdie, nakoľko v našej ambulancii máme sporadické počty žien vo veku nad 75 rokov bez výskytu karcinómu prsníka. Kontrolný súbor bol náhodný, ku každej žene s karcinómom prsníka sme priradili dve ženy bez karcinómu prsníka v rovnakom veku, ako bola žena s karcinómom prsníka v čase diagnózy. Získali sme výberový súbor s počtom žien 691 s karcinómom prsníka a kontrolný súbor v 1 382 žien bez karcinómu prsníka. Oba súbory sme rozdelili do podskupín žien v 5-ročných vekových intervaloch od 40. do 74. roku života ženy.

Mamografickú denzitu sme odhadovali subjektívne troma nezávislými lekármi (dvaja lekári s atestáciou röntgenologickou a jeden s atestáciou klinický onkológ). Určovali sme približnú denzitu na snímkach natívnej mamografie v percentách do 24%, 25–49%, 50–75% a nad 75%. Konečná hodnota mamografickej denzity bola výsledkom priemernej odhadovanej subjektívnej hodnoty.

Zo zistených výsledkov sme zistili relatívny počet žien s denzitou prsníka do 24%, 25–49%, 50–75% a nad 75% v jednotlivých podskupinách. Štatisticky sme zistili odhadované relatívne riziko pre jednotlivé 5-ročné skupiny. Nakoľko v literatúre je udávaná najvyššia pozitívna korelácia denzity prsníka nad 75% a karcinómu prsníka, v našej štúdii sme sa zamerali hlavne na túto skupinu. Zisťovali sme odhadované relatívne riziko, chí kvadrát test a štatistickú signifikantnosť pre ženy s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka v jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch s denzitou prsníka nad 75%.

Výsledky

Výberový súbor pozostával zo 691 žien s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka v rokoch 2003–2006, v 40.–74. roku života. Najvyšší absolútny počet žien bol vo vekovej kategórii 55.–59., najnižší v 70.–74. roku života.

Kontrolný súbor pozostával z 1 382 žien bez karcinómu prsníka v rovnakom vekovom rozložení ako výberový súbor. Oba súbory sme rozdelili do siedmich podskupín žien v 5-ročných vekových intervaloch (tab. 1).

**Tab. 1. Absolútny počet pacientok s karcinómom a bez karcinómu prsníka podľa 5-ročných vekových intervalov.**

Po subjektívnom posúdení a po vypočítanej priemernej odhadovanej mamografickej denzite prsníkovej žľazy sme ženy s karcinóm prsníka a bez karcinómu prsníka rozdelili do štyroch tried podľa percentuálnej denzity do 24%, 25–49%, 50–74% a nad 75% (tab. 2). Pomerné zastúpenie žien so zvyšujúcou sa denzitou prsníka u žien narastalo v prospech žien s karcinómom prsníka v porovnaní so ženami bez karcinómu prsníka (58 : 76, 16 : 14, 15 : 8, 11 : 2). Z tabuľky vyplýva pozitívna korelácia karcinómu prsníka s narastajúcou denzitou prsníkovej žľazy.

**Tab. 2. Relatívna početnosť podľa percentuálneho rozdelenia denzity prsníkov.**

Relatívny pomer výskytu žien s mamografickou denzitou prsníka nad 75% medzi jednotlivými súbormi bol až 5,5krát väčší, v prospech súboru žien s karcinómom prsníka (11,07%, resp. 2,06%). Na základe týchto výsledkov môžeme prezentovať, že teoreticky zo 100 žien s denzitou prsníka nad 75% má približne 85 žien karcinóm prsníka a 15 žien je bez karcinómu prsníka.

V literatúre sa popisuje, že denzita prsníka nad 75% a karcinómu prsníka má vysokú koreláciu. V našej štúdii sme zistili absolútny počet žien s karcinómom prsníka a bez karcinómu prsníka v jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch (tab. 3).

**Tab. 3. Absolútny počet žien s karcinómom a bez karcinómu prsníka podľa 5-ročných vekových intervalov s denzitou prsníka nad 75 %.**

Zo zistenej početnosti žien s denzitou prsníka nad 75% v oboch súboroch sme vypočítali odhadované relatívne riziko vzniku karcinómu prsníka, chí kvadrát test a štatistickú signifikantnosť pre jednotlivé podskupiny žien s denzitou nad 75%.

Odhadované relatívne riziko vzniku karcinómu prsníka u žien s mamografickou denzitou nad 75% bolo vysoké u žien v celej štúdii (tab. 4). Riziko bolo nezávislé na veku, ako aj jednotlivých 5-ročných vekových intervaloch (OR = 4,884–10,763). Odhadované relatívne riziko je najvyššie vo vekovej kategórii žien 65–69 rokov. Najnižšie odhadované relatívne riziko bolo zistené u najmladších žien, ktoré boli zaradené do súboru. Podskupinu žien vo veku 70–74 rokov sme štatisticky vynechali, nakoľko sa nevyskytla v kontrolnom súbore žiadna žena bez karcinómu prsníka a prítomné boli len tri ženy s karcinómom prsníka.

**Tab. 4. Odhadované relatívne riziko v súbore žien s karcinómom a bez karcinómu prsníka v 5-ročných vekových intervaloch.**

Po výpočte chí kvadrátu testu (tab. 5) bola zistená štatistická signifikantnosť korelácie mamografickej denzity prsníka nad 75% a karcinómu prsníka u žien v jednotlivých vekových podskupinách (kritická hodnota rozdelenia chí kvadrátu testu 0,01 je 6,63, pre 0,005 je 7,88 a pre 0,001 je 10,83).

**Tab. 5. Chí kvadrát test v súbore u žien s karcinómom a bez karcinómu prsníka v 5-ročných vekových intervaloch.**

Hodnoty chí kvadrátu testu sa pohybovali v rozmedzí od 6,968 do 17,673. Podľa tabuliek sme zistili štatistickú signifikantnosť pre jednotlivé vekové intervaly (tab. 6). Vysoká štatistická signifikatnosť bola dokázaná v 5-ročných vekových podskupinách žien od 45 do 65 rokov (p < 0,01), nižšia v podskupine žien vo veku 40 až 44 rokov (p < 0,005). Vo veku 65 až 69 rokov hranica významnosti bola 0,01. Nakoľko v tejto podskupine bola najvyššia hodnota odhadovaného relatívneho rizika, hranica významnosti je pravdepodobne spojená s malým počtom žien v tejto vekovej podskupine žien. Štatistická signifikantnosť pre súbor žien s denzitou prsníka nad 75% bola vysoká (p < 0,001) a nezávislá od veku žien.

**Tab. 6. Štatistická signifikantnosť v súbore žien s karcinómom a bez karcinómu prsníka v 5-ročných vekových intervaloch.**

Hodnota chí kvadrát testu vypočítaná pre zistenie rozdielu vzniku rizika vzniku karcinómu prsníka medzi skupinami s 5-ročnými vekovými intervalmi u žien s denzitou nad 75% bola 3,7. Výsledky dokazujú, že riziko vzniku karcinómu u žien s denzitou nad 75% nie je závislé na veku žien.

Záver

V literatúre zaznamenané zvýšené riziko karcinómu prsníka u žien so zvýšenou mamografickou denzitou žľazy prsníka nad 75% sme v našej retrospektívnej štúdii štatisticky potvrdili. Zistené rozdiely oboch súborov sú štatisticky vysoko signifikantné u žien v celej štúdii bez rozdielu veku. Podľa štastistického zistenia, denzita prsníka nad 75% je vysoko rizikovým faktorom vzniku karcinómu prsníka. Riziko vzniku karcinómu prsníka u žien s denzitou nad 75% nie je závislé na veku ženy.

doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD.
Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave
vbella@ousa.sk

Zdroje

1. Bella V. Rizikové faktory karcinómu prsníka. In: Bella V et al (eds). Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 21–28.

2. Boyd NF, Guo H, Martin LJ et al. Mammographic density and the risk and detection of breast cancer. N Engl J Med 2007; 356(3): 227–236.

3. Boyd NF, Lockwood GA, Martin LJ et al. Mammographic densities and risk of breast cancer among subjects with a family history of this disease. J Natl Cancer Inst 1999; 91(16): 1404–1408.

4. Byrne C, Schairer C, Brinton LA et al. Effects of mammographic density and benign breast disease on breast cancer risk (United States). Cancer Causes Control 2001; 12(2): 103–110.

5. Chiarelli AM, Kirsh VA, Klar NS et al. Influence of patterns of hormone replacement therapy use and mammographic density on breast cancer detection. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2006; 15(10): 1856–1862.

6. Ghosh K, Vachon CM. Mammographic breast density, endocrine therapies, and breast cancer risk. Menopausal Med 2010; 18(1): 34–40.

7. Habel LA, Capra AM, Achacoso NS et al. Mammograhic density and risk of second breast cancer after ductal carcinoma in situ. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2010; 19(10): 2488–2495.

8. Martin LJ, Boyd NF. Mammographic density potential mechanisms of breast cancer risk associated with mammographic density. Hypothesis based on epidemiological evidence. Breast Cancer Res 2008; 10(1): 201.

9. Tlsty T. Breast Cancer Risk Associated with High Mammographic Density. Grant in University of California 2005. Available from: http://www.cbcrp.org/research/PageGrant.asp?grant_id=3976.

10. Vacek PM, Geller BM. A prospective study of breast cancer risk using routine mammograpic breast density measurements. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2004; 13(5): 715–722.

11. Vachon CM, Kuni CC, Anderson K et al. Association of mammographically defined percent breast density with epidemiologic risk factors for breast cancer (United States). Cancer Causes Control 2000; 11(7): 653–662.

12 .White J. Breast density and cancer risk: what is the relationship? J Natl Cancer Inst 2000; 92(6): 443.