Prof. MUDr. Július Vajó, DrSc., 70-ročný

Dňa 9. júla 2008 dovŕšil vek 70 rokov významný slovenský chirurg prof. MUDr. Július Vajó, DrSc.

Detstvo prežil v Kopčanoch pri Michalovciach, po maturite na Gymnáziu v Michalovciach pokračoval v štúdiu na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe, ktorú ukončil v roku 1962 s červeným diplomom.

Prvé chirurgické skúsenosti začal získavať na Chirurgickom oddelení v Michalovciach u primára Štefana Kukuru, kde nastúpil po absolvovaní základnej vojenskej služby. Vyššie ambície ho viedli k práci na klinickom pracovisku, preto po nie ľahkých administratívnych problémoch, 1. 8. 1963 nastúpil na Chirurgickú kliniku LF UPJŠ, FN v Košiciach. Tu pracoval na pozícii sekundárneho lekára a neskôr odborného asistenta. Docentom chirurgie sa stal 1. 9. 1987 a 1. 10. 1987 bol menovaný za prednostu Kliniky detskej chirurgie LF UPJŠ, FN v Košiciach na báze ktorej v roku 1990 bola zriadená II. chirurgická klinika. V roku 1996 bol menovaný prezidentom Slovenskej republiky profesorom pre odbor chirurgia. Vo funkcii prednostu II. chirurgickej kliniky pôsobil do roku 2005.

Jeho odborný a kvalifikačný rast mal vzostupnú gradáciu po získaní chirurgických špecializácií I. a II. stupňa v roku 1965 a 1970. Svoje odborné vzdelanie si doplnil v roku 1985 špecializáciou z hrudníkovej chirurgie. Jeho záujem získať vedomosti, pracovitosť a húževnatosť dali podklad pre rozvinutie širokého spektra jeho činnosti.

V počiatkoch svojej odbornej praxe sa venoval invazívnym angiografickým metódam a tieto svoje skúsenosti neskoršie zúročil pri riešení akútnych ischemických stavov úrazového i neúrazového pôvodu i v riešení chronických ischemických postihnutí arteriálneho systému angiochirurgickými rekonštrukčnými postupmi.

Bol jedným z prvých, ktorý svoju pozornosť vo Východoslovenskom regióne i v rámci Slovenska zameral na zavedenie a štandardizáciu liečby porúch srdcového rytmu kardiostimuláciou. Svoje rozsiahle skúsenosti z tejto oblasti zúročil do obhajoby kandidátskej dizertačnej práce na tému: „Liečba porúch srdcového rytmu kardiostimuláciou“, ktorú úspešne obhájil v roku 1982.

Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa venoval problematike náhlych príhod brušných, cievnej chirurgie, detskej chirurgie, parenterálnej výžive cestou kanylácie veľkých vén, fenestrácii perikardu, hrudníkovej chirurgii, problematike benígnych a malígnych ochorení pažeráka a aktuálnym otázkam endokrinochirurgie, kolorektálnej chirurgie a onkochirurgie.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii krajského odborníka pre chirurgiu význačnou mierou ovplyvňoval úroveň chirurgickej starostlivosti vo Východoslovenskom regióne.

V rokoch 1996 až 2005 bol hlavným odborníkom pre chirurgiu MZ SR a v nie ľahkej ekonomickej situácii v zdravotníctve sa významne podieľal na riešení metodických a koncepčných otázok činnosti a rozvoja chirurgie v SR s akcentom na zabezpečenie odbornej a kvalitnej chirurgickej starostlivosti a liečby najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení a úrazov vo všetkých vekových skupinách a na každej úrovni zdravotníckej činnosti, kde sa chirurgická starostlivosť poskytuje.

Súčasťou jeho neúnavnej činnosti je pedagogika. Popri každodennej práci chirurga sa s láskou a veľkou trpezlivosťou venuje poslucháčom lekárskej fakulty. Okrem tejto činnosti sa v rámci postgraduálu zúčastňuje na doškoľovaní všeobecných lekárov, ale aj chirurgov. Na jeho pracovisku sa vystriedali celé mladé generácie chirurgov v rámci predatestačnej prípravy, ktorí v súčasnosti pracujú na zodpovedných postoch chirurgických kliník a oddelení.

Časť svojho plodného života strávil v nočných hodinách a cez voľné dni a sviatky pri ošetrovaní cievnych úrazov i náhlych angiochirurgických príhod. Preto logickým dôsledkom jeho snaženia bola obhajoba doktorskej dizertačnej práce v roku 1993 na I. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe z problematiky náhlych angiochirurgických príhod a akútneho ischemicko reperfúzneho syndrómu.

Profesor Vajó svoje dlhoročné odborné skúsenosti v oblasti neodkladnej chirurgie spracoval do monografie „Náhle angiochirurgické príhody a akútny ischemicko reperfúzny syndróm v klinickej praxi“, ktorá vyšla v roku 1996. Jeho monografii bola udelená Prémia Literárneho fondu SR za rok 1996 a Kostlivého cena. Spolupracoval na príprave učebnice „Princípy chirurgie“, ktorej prvý diel vyšiel v roku 2007, prispel do nej niekoľkými kapitolami a je jedným zo štyroch koeditorov.

Popri všetkej už uvedenej činnosti nezanedbával prácu pri organizovaní kongresov a vedeckých podujatí v rámci Spolku lekárov v Košiciach i v celoštátnom meradle. Je členom viacerých redakčných rád odbornej tlače a je členom viacerých odborných spoločnosti.

Aktívna je jeho činnosť v Slovenskej chirurgickej spoločnosti kde pôsobil vo funkcii podpredsedu, v súčasnosti je členom výboru SCHS. Od roku 1998 doteraz je činný aj v prezídiu Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Súčasťou jeho práce bola a je oponentúra množstva kandidátskych a doktorských dizertačných prác, záverečných správ vedecko-výskumných úloh, ako aj účasť a zodpovednosť pri habilitačných a inauguračných pokračovaniach v odbore chirurgia. Bol predsedom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore chirurgia, je členom komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore chirurgia. V súčasnosti je podpredsedom Spoločnej odborovej komisie pre obhajoby dizertačných prác doktorandského štúdia PhD v odbore chirurgia. Bol členom Vedeckej rady LF UPJŠ, Vedeckej rady UPJŠ a v rokoch 1997 až 2003 prorektorom pre vedu výskum na UPJŠ v Košiciach.

Jubilant je spoluautorom dvoch vysokoškolských učebníc a skrípt z odboru chirurgia, autorom alebo spoluautorom 158 pôvodných vedeckých a odborných publikácií uverejnených v domácej a zahraničnej literatúre, 83 abstrakt z odborných a vedeckých podujatí u nás i v zahraničí. Ako autor alebo spoluautor predniesol 446 prednášok na vedeckých a odborných podujatiach doma i v zahraničí.

Profesorovi Vajóovi boli udelené nasledovné ocenenia a vyznamenania: 1996 – Prémia Literárneho fondu SR za monografiu „Náhle angiochirurgické príhody a akútny ischemicko reperfúzny syndróm“, 1996 – Kostlivého cena SCHS za tu istú monografiu, 1998 – cena spolku lekárov v Košiciach za najlepšiu prednášku v roku 1997, 1998 – Zlatá medaila „Propter meritam“ za zásluhy o Slovenskú lekársku spoločnosť, 1999 – čestné členstvo Českej chirurgickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, 2003 – medaila Prof. Karia Maydla – udelená Českou chirurgickou spoločnosťou, 2008 – Zlatá medaila UPJŠ, Čestná plaketa T. R. Niederlanda a Medaila profesora Kostlivého, profesora Konštantína Čárskeho a profesora Stanislava Čárskeho.

Je obdivuhodné čo môže jeden zanietený chirurg za svoj plodný život vykonať. Je treba zdôrazniť, že pritom všetkom bol vzorom v rodinnom živote a výchove svojich detí. Je vždy prístupný a láskavý ku všetkým spolupracovníkom, precízny v plnení pracovných povinností, obetavý k svojim pacientom a má stály záujem o históriu, literatúru a umenie.

Vážený pán profesor, nad doterajším Vašim dielom pri Vašom životnom jubileu sa s úctou skláňajú Vaši žiaci, spolupracovníci, široká lekárska a chirurgická obec i vďační pacienti.

MUDr. Jozef Belák, Ph.D.

prednosta II. chirurgickej kliniky UPJŠ LF, FN L. Pasteura

040 01 Košice

e-mail: jozef.belak@upjs.sk