Profesor MUDr. Jozef Zimáček, CSc., zomrel*26. januára 1933 †19. mája 2009
Autoři:
M. Mydlík; K. Derzsiová
Vyšlo v časopise:
Vnitř Lék 2010; 56(1): 82-83
Kategorie:
Osobní zprávy
Napriek tomu, že prof. MUDr. Jozef Zimáček, CSc., bol dlhodobe chorý, jeho náhla smrť nás všetkých prekvapila. Prof. MUDr. Zimáček, CSc., sa narodil 26. januára 1933 v Popove, okres Zlín. Študoval na arcibiskupskom gymnáziu v Kroměříži a po jeho zrušení dokončil stredoškolské štúdium na gymnáziu v Ostrave, kde maturoval roku 1951. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Lekárskej fakulte v Košiciach v rokoch 1951–1957. Po promócii pracoval ako obvodný lekár v okrese Košice – okolie a od roku 1966 ako ambulantný lekár na I. internej klinike FN KÚNZ v Košiciach. Atestáciu I. stupňa z vnútorného lekárstva vykonal roku 1961 a II. stupňa roku 1968. Od roku 1969 pracoval na Oddelení nukleárnej medicíny FN KÚNZ v Košiciach. Nadstavbovú atestáciu z nukleárnej medicíny vykonal roku 1974. V roku 1977 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1992 habilitačnú prácu na 1. lekárskej fakulte UK v Prahe. V rokoch 1976–1979 profesor Zimáček pôsobil ako lektor na Lekárskej fakulte v Suse, v Tuniskej republike. Po návrate z Tuniskej republiky pracoval na svojom pôvodnom pracovisku ako odborný asistent. Po habilitácii v odbore nukleárna medicína roku 1992 sa stal prednostom novozriadenej Kliniky rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny LF UPJŠ a FN L. Pasteura a v tejto funkcii pôsobil do roku 1997. Za profesora pre vnútorné lekárstvo bol vymenovaný roku 2000. Profesor Zimáček aj naďalej pôsobil na svojej klinike do roku 2003 a ďalšie roky, až do konca roku 2008, pracoval na klinike na čiastočný úväzok.
Profesor Zimáček bol členom Európskej asociácie nukleárnej medicíny a dlhodobým členom výboru Československej a Slovenskej spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny. Okrem toho bol krajským odborníkom pre nukleárnu medicínu a členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác. Zúčastnil sa na mnohých zahraničných kongresoch ako aktívny účastník a absolvoval tri štúdijne pobyty na renomovaných pracoviskách nukleárnej medicíny vo Francúzsku. Profesor Zimáček od roku 1972 intermitentne pôsobil ako externý učiteľ v združenom predmete rádiológia a nukleárna medicína na LF UPJŠ. Bol spoluautorom 4 učebných textov. Okrem toho profesor Zimáček spracoval kapitoly nukleárne-medicínskej diagnostiky do „Propedeutiky vnútorného lekárstva“, ktorú roku 1998 vydal prof. MUDr. Takáč, DrSc. [1]. Je treba uviesť, že profesor Zimáček samostatne vydal aj učebný text pre zahraničných študentov v roku 1999 „Radiography and alternative imaging (Lectures and practical lessons)“. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa profesor Zimáček zameriaval predovšetkým na nukleárnu medicínu s dôrazom na rozvoj interdisciplinárnej spolupráce s inými klinickými odbormi, najmä s odborom vnútorného lekárstva, onkológie, pracovného lekárstva, rádiodiagnostiky a gynekológie, o čom svedčili jeho publikácie. Viaceré jeho práce z oblasti diagnostiky získaných hepatobiliárnych ochorení a v diagnostike Dubinovho-Johnsonovho syndrómu u deti mali v zahraničných časopisoch veľký citačný ohlas. Profesor Zimáček významnou mierou prispel k diagnostike akútnych a chronických nefropatií, vyvinul gamagrafickú lokalizačnú metódu pre perkutánnu biopsiu obličiek [2,3]. Zaoberal sa niektorými rádionuklidovými metódami používanými pri funkčnom vyšetrení obličiek, a to vyšetrením glomerulárnej filtrácie a izotópovej renografie, najmä pri náhlom a chronickom zlyhaní obličiek [4–6]. Okrem toho profesor Zimáček bol iniciátorom zriadenia RIA laboratória vo FN L. Pasteura v Košiciach, v ktorom sa do súčasnej doby vyšetruje široké spektrum hormónov, nádorových markerov a iných látok dôležitých pre diagnostiku a liečbu rôznych chorôb [7].
V priebehu svojho aktívneho života bol profesor Zimáček ocenený odbornými spoločnosťami, Spolkom lekárov v Košiciach a striebornou medailou za zásluhy o Slovenskú lekársku spoločnosť.
Profesor Zimáček prednášal na jednom z memoriálov prof. MUDr. Františka Póra ako jeho priamy žiak. Bol jedným zo siedmych profesorov vnútorného lekárstva v rámci Internistickej školy prof. MUDr. F. Póra [8].
Profesor Zimáček po celý svoj život bol veľmi aktívny, neúnavný a dôsledný, v rámci spolupráce sa ochotne podieľal na diagnostike chorých, najmä s náhlym a chronickým zlyhaním obličiek, bez ohľadu na pracovnú dobu. Je treba spomenúť, že profesor Zimáček mal pre svoju prácu veľmi dobré rodinné zázemie, na ktorom sa podieľala najmä jeho manželka Barbora a jeho 4 dospelé deti. Ku svojim priateľom bol veľmi ústretový a priateľské vzťahy pestoval do konca svojho života.
Vážený pán profesor MUDr. Jozef Zimáček, CSc., milý Jožko, budeš veľmi chýbať nielen svojim priateľom, ale aj reprezentantom Internistickej školy profesora MUDr. Františka Póra, poslucháčom Lekárskej fakulty UPJŠ a spolupracovníkom z Kliniky rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny.
Česť Tvojej pamiatke!
prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.
Ing. Katarína Derzsiová
Doručeno do redakce: 28. 11. 2009
prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.
www.fnlp.sk
e‑mail: k.derzsiova@fnlp.sk
Zdroje
1. Zimáček J. Rádionuklidové znázornenie sleziny. 101.; Rádionuklidová flebografia. 109.; Rádionuklidová artériografia. 111.; Rádionuklidové vyšetrenie srdca. 154–158.; Zobrazovacie metódy prištítnej žľazy. 193–194.; Rádionuklidové vyšetrovacie metódy v hematológii. 234–237.; Rádionuklidové vyšetrenie pečene. 257–258.; Rádionuklidové metódy v nefrológii. 278–281. In: Takáč M et al. Propedeutika vnútorného lekárstva. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin: Vydavateľstvo Osveta 1998.
2. Mydlík M, Zimáček J, Pokorná I et al. Perkutánna obličková biopsia s použitím scintigrafie obličiek. Vnitř Lék 1970; 16: 465–471.
3. Zimáček J, Mydlík M, Pokorná I et al. Lokalisationscintigraphie fūr die Perkutanne Nierenbiopsie. Nucl Med (Stuttg) 1970; 9: 317–326.
4. Zimáček J, Mydlík M, Textoris R. Súčasné možnosti vyšetrenia glomerulárnej filtrácie. I. Základné clearansové metódy a možnosti použitia rádiofarmák. Vnitř Lék 1972; 18: 163–171.
5. Zimáček J, Mydlík M, Textoris R. Súčasné možnosti vyšetrenia glomerulárnej filtrácie. II. Možnosti stanovenia glomerulárnej filtrácie pomocou rádiofarmák. Vnitř Lék 1972; 18: 352–362.
6. Mydlík M, Zimáček J, Pokorná I et al. Izotópová renografia a akútna obličková nedostatočnosť. Vnitř Lék 1976; 22: 1145–1153.
7. Mydlík M, Derzsiová K, Macháňová Y et al. Vplyv erytropoetínu na vitamín B12 a kyselinu listovú u hemodialyzovaných chorých. Akt Nefrol 1995; 2: 24–26.
8. Mydlík M, Derzsiová K, Schweitzer P. Internistická škola profesora MUDr. Františka Póra. Vnitř Lék 2008; 54: 674–675.
Štítky
Diabetológia Endokrinológia Interné lekárstvoČlánok vyšiel v časopise
Vnitřní lékařství
2010 Číslo 1
- Statiny indukovaná myopatie: Jak na diferenciální diagnostiku?
- MUDr. Dana Vondráčková: Hepatopatie sú pri liečbe metamizolom väčším strašiakom ako agranulocytóza
- Vztah mezi statiny a rizikem vzniku nádorových onemocnění − metaanalýza
- Nech brouka žít… Ať žije astma!
- Parazitičtí červi v terapii Crohnovy choroby a dalších zánětlivých autoimunitních onemocnění
Najčítanejšie v tomto čísle
- Nemocní starší 80 let s de novo akutními myeloidními leukemiemi bez dysplazie v erytroblastické a/nebo megakaryocytární řadě dosahují kompletní remise a delšího přežití po klasické chemoterapii 3+7
- Paraneoplastický tromboembolický syndrom jako první příznak zhoubného onemocnění – editorial
- Paraneoplastický tromboembolický syndróm ako prvý príznak zhubného ochorenia
- Dysfunkce pravé komory po implantaci levostranné mechanické srdeční podpory