Burnout as a determinant of job performance of nurses

Česká verzia

Authors: A. Obročníková ¹; Ľ. Majerníková ¹; B. Gresš-Halász ¹
Authors place of work: Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovensko, vedúca katedry ošetrovateľstva PhDr. Dagmar Magurová, PhD. ¹
Published in the journal: Pracov. Lék., 71, 2019, No. 1-2, s. 35-41.
Category: Original Papers

Summary

Introduction: Nurse’s profession is one of the helping work groups that are exposed to long-term work-related stress. Its genesis makes the interaction between constant emotional pressure and intense interpersonal relationships taking place in the work environment. Numerous research and publications determine the specific resources in the nursing work that can lead to physical and mental exhaustion.

The goal of the cross-sectional study was to identify the presence of symptoms of burnout syndrome in a defined set of nurses in terms of length of professional practice and to identify work-related stress management strategies using by nurses.

Material and Methods: The research group consisted of 172 nurses working in healthcare facilities, the departments of surgical departments: departments of surgery, traumatology, stomatology, urology, department of anaesthesiology and intensive medicine, gynaecology, workplaces of internal departments: long-term care, neurology, nursing care, cardiology. To collect the data, we used a questionnaire that explored the symptoms of burnout syndrome and the tendency of coping strategies to manage stressful situations in nursing work, depending on the type of workplace (clinical focus).

Results: The results of the study revealed the physical and psychological difficulty of nursing work with significance in a group of nurses working in surgical departments. Nurses suffer from painful conditions, sleep disturbances, feel emotional tension due to their occupation. The work of nurses interferes with private life and the preferred strategy of managing the burden is sleep, passive rest.

Conclusions: Exposure to numerous stressors, exhaustion of nurses, and the existence of burnout risk syndrome is the current challenge to find sophisticated strategies to help healthcare workers with the involvement of the political department, healthcare management and educational institutions..

Keywords:

nurse – stress – stressors – workload – job fluctuation – healthcare

Zdroje

1. Balogová, E. Stres v práci sestier na oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny: Working stress of nurses at intensive care units. Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a laboratórnych metodík: odborný časopis Slovenskej lekárskej spoločnosti, 2009, 15, 2, s. 63–67.

2. Bartošíková, I. O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. 1. vyd. Brno: NCO NZO, 2006, 86 s.

3. Brozmanová, M. Patofyziológia stresu. In Hanáček, J., Plevková, J., Brozmanová, M., Tatár, M. Patologická fyziológia Vybrané kapitoly. Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych disciplín: Portál Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského [online] 16.2.2015, [cit. 2017-10-24]. ISSN 1337-7396. Dostupný na www: <http://portal.jfmed.uniba.sk/clanky.php?aid=279>.

4. Čechová, I., Dulina, Ľ., Kramárová, M. Význam ergonómie v práci sestry [online]. In Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve, Martin: JLF UK, 2017, s. 34–42.

5. Dawson, A. P. et al. Interventions to prevent back pain and back injury in nurses: a systematic review. [online] Occup Environ Med. 2007 [cit. 04-01-2018]. Dostupné na www: <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2078392/>

6. Dimunová, L., Mohnyánszki, F., Raková, J. Pracovná záťaž v profesii sestry. Praha: powerprint, Praha 6 – Suchdol 2018, 75 s.

7. Dimunová, L., Nagyová, I. Vzťah medzi syndrómom vyhorenia a dĺžkou praxe u sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Profese, 2012, 5, 1, s. 1–4.

8. Ferri, P., Guadi, M., Marcheselli, L. The impact of shift work on the psychological and physical health of nurses in a general hospital: a comparation between rotating night shifts and day shifts. Risk Manag Health Policy, 2016, 9, s. 203–211.

9. Gilbertová, S., Matoušek, O. Ergonomie. Optimalizace lidské činnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2002, 240 s.

10. Hudáková, A., Kaščáková, M., Jakubíková, M., Kuriplachová, G. Možnosti riešenia konfliktov v ošetrovateľskej praxi. Zdravotnícke štúdie : vedecko-odborný časopis Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2014, 7, 2, s. 16–20.

11. Hudáková, A., Majerníková, Ľ., Švecová, A. Prevencia stresu u sestier pracujúcich v intenzívnej starostlivosti. Zdravotníctvo a sociálna práca: vedecký časopis, 2011, 6, 3–4, s. 90.

12. Jaklová, M., Reitmayerová, E. Syndrom vyhoření. 1. vyd. Praha: Vzdělávací institut ochrany dětí, 2006, 32 s.

13. Kivimäki, M. et al. Prevalent cardiovascular disease, risk factors and selection out of shift work. Scandinavian Journal of Work, Environment and Health, 2006, 32, 3, s. 204–208.

14. Křivohlavý, J. Horieť, ale nevyhorieť. Bratislava: Karmelitánske nakladateľstvo, s.r.o., 2012, 214 s.

15. Lim, J. a kol. Stress and coping in Singaporean nurses: A literature review. Nursing and Health Sciences, 2010, 12, p. 251–258.

16. Machálková, L., Mikšová, Z. Percepce únavy a hodnocení spánku v kontextu pracovního režimu všeobecných sester. Med. Praxi, 2013, 10, 8–9, s. 308–310.

17. Mravec, B., Blažíček, P., Kvetňanský, R. Stres: Od prospešných účinkov po vznik chorôb. inVitro – Endokrinologia, 2014, 2, 4, s. 136–143.

18. Nelson, A. et al. Development and evaluation of multifaceted ergonomics with patient handing tasks. International Journal of Nursing Studies, 2006, 43, 6, s. 717–733.

19. Nešpor, K., Csémy, L. Návyková rizika a stres u zdravotnických profesí – možnosti prevence a časné intervence. Zdravotnícke noviny, 2001, s. 36.

20. Ondriová, I., Kaščáková, M. Riziká psychickej a fyzickej záťaže sestier pracujúcich s kriticky chorými. Molisa 5: medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníctva, 2008. s. 153–154.

21. Saberi, H., Moravveji, A. R. Gastrointestinal complaints in shifts working and day-working nurses in Iran. Journal of Circadian Rhythms, 2010, 8, 9), s. 1–4.

22. Sováriová Soósová, M., Varadyová, A. Stres v práci sestry v anestéziologickej a intenzívnej starostlivosti. Ošetrovatelství a porodní asistence [online], 2012, 3, 1, s. 340–347. [cit. 2017-03-15]. ISSN 1804-2740. Dostupné na www: http://periodika.osu.cz/osetrovatelstviaporodniasistence/dok/2012-01/3_sovariova_varadyova.pdf.

23. Sušinková, J., Sováriová Soósová, M. Záťaž sestier v súvislosti s uspokojovaním ľudských potrieb v paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti. In Ošetrovateľstvo – Pohyb – Zdravie. Trenčín: TU A. Dubčeka, 2011, s. 194–203.

24. Szekelyová, J., Dimunová, L. Manažment rizík a bezpečnosť v operačnom trakte. Košice: Equilibria, 2014, s. 82.

25. Štefková, G., Parová, V. Práca na zmeny a výskyt chronických ochorení u sestier. Prohuman [online]. 2018. [cit. 2018-11-15]. Dostupné na www: http://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/praca-na-zmeny-a-vyskyt-chronickych-ochoreni-u-sestier.

26. Vahey, D. C. a kol. Nurse burnout and patient satisfaction. Medical Care, 2004, 42, II, suppl, p. 57–66. ISSN 1073-449X.

27. Vévoda, J. a kol. Motivace sester a pracovní spokojenost ve zdravotnictví. Praha: Grada Publishing, a.s., 2013, 160 s.

28. Zencirci, A. D., Arslan, S. Morning-evening type and burnout level as factors influencing sleep quality of shift nurses: a questionnaire study. Croatian Medical Journal, 2011, 52, 4, p. 527–537.