Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže sestier

Souhrn

Úvod: Cieľom výskumu bolo zhodnotiť faktory psychickej pracovnej záťaže sestier a zistiť, či dĺžka praxe má vplyv na ich psychickú zaťaž. Sledované bolo aj subjektívne vyjadrenie sestier vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži.

Súbor a metodika: Súbor tvorilo 279 sestier pracujúcich na psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže bol použitý Meisterov dotazník. Dáta boli spracované štatistickým programom SPSS 21.0 a interpretované prostredníctvom metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky.

Výsledky: U sestier sa celkovo preukázal 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže. Prekročenie kritických hodnôt mediánu bolo identifikované v položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava a dlhodobá únosnosť. V komparácii s populačnou normou boli u sestier prekročené kritické hodnoty vo faktore I. Preťaženie. Štatisticky signifikantný vzťah medzi dĺžkou praxe a psychickou pracovnou záťažou sestier nebol potvrdený.

Záver: Zvýšená psychická pracovná záťaž môže negatívne pôsobiť na zdravie a pracovnú výkonnosť sestry. V súvislosti so záťažou je potrebné špecifikovať účinné preventívne odporúčania pre zamestnancov a zamestnávateľov, ktorú budú nasmerované k minimalizácii výskytu chorôb z povolania a zlepšeniu pracovných podmienok.

Klíčová slova:

sestry – psychická pracovná záťaž – Meisterov dotazník

ÚVOD

Psychickú zaťaž definuje Vévoda et al. [17] ako proces psychického spracovania a vyrovnania sa s požiadavkami životného a pracovného prostredia. Preťaženie je stav, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa od jednotlivých psychických funkcií žiada viac, ako sú vo všeobecnosti schopné vykonať. Psychická pracovná zaťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia [19]. Človek v náročnej situácii a pri dlhodobejšom pôsobení stresorov zapája na ich zvládnutie svoje vnútorné rezervy. Ak je riešenie problému úspešné, prežíva to ako spokojnosť a súčasne ako motiváciu na riešenie ďalšej záťaže. Naopak neúspech spôsobuje vyčerpávanie vnútornej energie, čiže organizmus začína vysielať tzv. signály stresu. V dôsledku dlhotrvajúcej psychickej záťaže prebiehajú v organizme zmeny, ktoré sa prejavujú v somatickej, emocionálnej a behaviorálnej oblasti. Ochranou pred psychickou záťažou zamestnanca je psychická bezpečnosť práce, ktorá má vplyv na tvorivý prístup k práci a zvýšenie subjektívneho prežívania vitality u zamestnanca [18]. K zmierňovaniu stresu prispieva aj klíma na pracovisku a tréningy zamerané na zvládanie záťažových situácií [15].

Profesia sestry patrí do kategórie pomáhajúcich profesií. Povolanie sestry je nielen fyzicky náročné, ale nesie so sebou predovšetkým veľkú psychickú záťaž, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty ošetrovateľskej profesie, zo sociálnych interakcií, komunikačných a iných problémov, ku ktorým dochádza pri poskytovaní každodennej ošetrovateľskej starostlivosti [9]. Medzi hlavné faktory, ktoré podmieňujú vznik psychickej pracovnej záťaže, Vévoda et al. [17] považujú preťaženie, ale i nevyťaženie, vysokú náročnosť práce v spojení s nízkou mierou kontroly nad vlastnou prácou, časový tlak, intenzitu práce, monotónnosť, vynútené pracovné tempo, nepriaznivé pracovné podmienky, riziko ohrozenia zdravia seba a iných osôb, vysoké nároky v oblasti komunikácie a kooperácie, dlhodobú sociálnu izoláciu. Medzi hlavné faktory pracovnej záťaže sestry sa radí aj vzťah sestry s pacientmi a ich príbuznými, závažné ochorenie pacienta, spolupráca s inými profesijnými skupinami, pracovné prostredie a tímová práca, rozsah a organizácia práce ako aj profesionálna sebakoncepcia [14]. Podľa Bártlovej [1] práca zostane vždy zdrojom mnohých stresových situácií, pričom stres na pracovisku dosahuje rozmer epidémie a sestry sú jednou z najviac ohrozených skupín.

Naším cieľom bolo vyhodnotiť faktory psychickej pracovnej záťaže sestier pracujúcich na psychiatrických oddeleniach. Dĺžka praxe je vnímaná ako významný prediktor záťaže, preto nás zaujímalo, či existuje štatisticky významný vzťah medzi týmito premennými. Zamerali sme sa aj na subjektívne vyjadrenia sestier ohľadom psychickej pracovnej záťaže.

SÚBOR A METODIKA

Súbor tvorilo spolu 279 sestier (250 žien a 29 mužov, priemerný vek 44,4 rokov; priemerná dĺžka praxe 22,1 rokov) pracujúcich na desiatich psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Výskum bol realizovaný v roku 2016 na základe písomne vyjadreného súhlasného stanoviska vedenia zúčastnených pracovísk. Na zber údajov bol použitý Meisterov dotazník neuropsychickej záťaže [19]. Dotazník obsahuje 10 položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie maximálnej únosnosti. Pri vyhodnocovaní podľa faktorov sa hodnotia 3 faktory záťaže: I. Preťaženie, II. Monotónia (jednostrannosť) a III. Nešpecifická záťaž (kombinácia preťaženia a nízkej stimulácie). Každému faktoru sú priradené iné položky v dotazníku. Rozsah škály pri faktore preťaženia a monotónie je 3–15, pri faktore nešpecifickej záťaže 4–20 a hrubé skóre 10–50. Respondenti majú možnosť výberu odpovede zo škály od jedna do päť („áno, úplne“ je 5 bodov a „vôbec nie“ je 1 bod). Pre vyhodnotenie sú stanovené kritické hodnoty, ktorých prekročenie znamená nadmernú záťaž určitého stupňa v danej oblasti [6]. Cieľová skupina sestier okrem Meisterovho dotazníka odpovedala aj na otázky zamerané na ich subjektívne vnímanie psychickej pracovnej záťaže.

Výsledné zistenia boli spracované prostredníctvom štatistického programu SPSS 21.0 s použitím metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky.

VÝSLEDKY

Analýza položiek Meisterovho dotazníka

Hodnotenie záťažových faktorov bolo založené na prekročení kritických hodnôt mediánu (tab. 1). V položkách, kde stredná hodnota prekračuje kritickú hodnotu, skupina vyhodnotila prácu negatívne a naopak, v ktorých stredné hodnoty nedosahujú kritické hodnoty, skupina vyhodnotila prácu skôr pozitívne. Kritické hodnoty mediánu stanovené Meisterovým dotazníkom boli v celom súbore sestier prekročené v položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava, dlhodobá únosnosť. Ostatné položky nedosahujúce kritickú hodnotu boli teda hodnotené priaznivo.

Analýza faktorov Meisterovho dotazníka

Pri skupinovom hodnotení záťažových faktorov sa pozoruje priemerná hodnota troch definovaných faktorov: I. Preťaženie; II. Monotónia; III. Nešpecifická záťaž; HS – hrubé skóre.

Pre výpočet analýzy faktorov je daná nasledujúca schéma: I. Preťaženie – súčet položiek č. 1 + 3 + 5; II. Monotónia – súčet položiek č. 2 + 4 + 6; III. Nešpecifická záťaž – súčet položiek č. 7 + 8 + 9 + 10; HS (Hrubé skóre) – súčet faktorov I. + II. + III.

Pre podrobnejšie zisťovanie záťažových tendencií jednotlivca je možné využiť tiež kritické hodnoty faktorov, ktorých prekročenie indikuje pocity psychickej nepohody v sledovaných oblastiach záťaže (preťaženie, monotónia, nešpecifická záťaž). Prekročenie priemerných kritických hodnôt (v porovnaní s normou obyvateľstva) ukazuje nadpriemerný stres v jednom z faktorov (preťaženie), vzhľadom k tomu, že kritické hodnoty sú stanovené pre populáciu (tab. 2). Na základe použitej metodiky [6] môžeme konštatovať, že sestry vykazujú 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže.

Vzťah psychickej záťaže a dĺžky praxe sestier

V rámci výskumu nás zaujímalo, či má u sestier vplyv dĺžka praxe na stupeň psychickej pracovnej záťaže. Na overenie tohto vzťahu sme využili Studentov t-test (tab. 3).

Subjektívne hodnotenie náročnosti práce

Zaujímalo nás, ako sestry subjektívne hodnotia náročnosť výkonu svojho povolania. Najpočetnejšie odpovede súvisiace s psychickou pracovnou záťažou boli uvedené v kategórii „vysoká záťaž“ n = 145 (48,8 %), „stredná záťaž“ n = 95 (32 %) a „veľmi vysoká zaťaž“ n = 54 (18,2 %). Najmenej sestier n = 3 (1 %) uvádzalo „miernu zaťaž“ pri realizácii svojej profesie.

DISKUSIA

Z dôvodu špecifických pracovných podmienok je diskusia zameraná prevažne na výsledky výskumov realizovaných na Slovensku a v Českej republike. Zistenia nášho výskumu sú porovnateľné s výsledkami iných štúdií, skúmajúcich problematiku pracovnej záťaže v sesterskej profesii. Správny výber meracieho nástroja vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži bol potvrdený aj poľskými autormi [4].

Na základe analýzy jednotlivých otázok Meisterovho dotazníka je možné získať orientačné hodnotenie konkrétnych záťažových faktorov, ktoré vychádzajú z prekročenia kritických hodnôt mediánov. V našom výskume bola prekročená hodnota v štyroch položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava a dlhodobá únosnosť. Podobné výsledky sa potvrdili aj v iných domácich a zahraničných štúdiách [5, 8, 10, 13, 20]. Pri skupinovom hodnotení psychickej záťaže sa jednotlivé položky Meisterovho dotazníka premietajú do troch základných faktorov (preťaženie, monotónia, nešpecifická záťaž) a hrubého skóre. V nami sledovanom súbore boli kritické hodnoty prekročené v rámci faktora psychickej záťaže označovaného I. Preťaženie. Tieto zistenia potvrdzuje aj konštatovanie sestier, ktoré subjektívne hodnotia výkon svojho povolania vysokým stupňom náročnosti. Výskyt pracovnej záťaže bol identifikovaný aj u sestier na ortopedicko-traumatologickom pracovisku [11] a pri poskytovaní paliatívnej starostlivosti [7]. Predpokladali sme, že dĺžka praxe by mohla priamo vplývať na prežívanie psychickej pracovnej záťaže sestier. Tento vzťah sa potvrdil aj v súvislosti s výskytom syndrómu vyhorenia [2, 3, 12, 16]. V našom výskume sme nezistili signifikantne štatistickú významnosť, čo je v zhode s výskumom Obročníkovej et al. [13].

ZÁVER

Práca má rozvíjať osobnosť človeka, má ho motivovať a v konečnom dôsledku upevňovať jeho zdravie [18]. Profesia sestry je spojená s vysokým pracovným zaťažením, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na kvalitu a bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, interpersonálne vzťahy, fyzické a psychické zdravie. Naše zistenia poukazujú na vyššiu mieru výskytu psychickej pracovnej záťaže u sestier pracujúcich na psychiatrických pracoviskách. Celkovo sa u sestier v nami sledovanom súbore preukázal 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže. Pri tejto úrovni záťaže môže dochádzať k dočasnému ovplyvneniu subjektívneho stavu, resp. výkonnosti. Riešenie problematiky pracovnej záťaže vnímame ako prioritný zámer vzhľadom na celoeurópsky nedostatok sestier a ich odchod z výkonu povolania.

Do redakce došlo dne 22. 1. 2019.

Do tisku přijato dne 14. 2. 2019.

adresa pro korespondenci:

Doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD.

Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Ústav ošetrovateľstva

Tr. SNP č. 1

040 01 Košice

Slovenská republika

e-mail: lucia.dimunova@upjs.sk