Epidemiológia infekcie Helicobacter pylori infection v Slovenskej republike

Epidemiology of Helicobacter pylori infection in the Slovak Republic

The prevalence of Helicobacter pylori differs significantly both between regions and within single regions. Infection generally shows an indirect correlation with socioeconomic conditions. The aim of our study was to determine the prevalence of H. pylori infection in the section of the Slovakian population over 18 years of age with the aid of the ¹³C-urea breath test (UBT) and assess the relationship and differences between the incidence of H. pylori and data gathered with the aid of the questionnaire method.

Materials and methods:
Participants were selected randomly according to their place of work. Regular allocation according to individual regions was not a precondition. H. pylori was examined with the aid of UBT. Data on the state of health of participants and their social characteristics was gathered with the aid of the questionnaire method.

Results:
The epidemiological survey was realized on a sample of 1,838 respondents (39% male, 61% female). 6% of respondents had attained primary education, 41% secondary education and 53% tertiary education. 645 respondents (35%) were UBT positive. The most frequently stated difficulties were meteorisms, nausea and pyrosis (26, 20, 18%). When comparing data gained from questionnaires, we found statistically significant results only in the observed growth, increasing with age, of H. pylori infection. All other results of the study were insignificant when compared to other data gathered.

Conclusion:
The overall current prevalence of H. pylori in the Slovak Republic is 35%.

Key words:
Helicobacter pylori infection – epidemiology – breath test – Slovakia

The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study.

The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE „uniform requirements“ for biomedical papers.

Submitted:
29. 9. 2011

Accepted:
5. 12. 2011

Autoři: L. Kužela; M. Oltman; J. Šutka; B. Zacharová; M. Nagy
Působiště autorů: Gastro-Hepatologické centrum Thalion, Bratislava
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2012; 66(6): 433-437
Kategorie: Klinická a experimentální gastroenterologie: původní práce

Souhrn

Prevalencia Helicobacter pylori sa líši signifikantne ako medzi krajinami, tak aj v rámci jednej krajiny. Vo všeobecnosti infekcia koreluje nepriamo so socioekonomickými podmienkami. Cieľom našej štúdie bolo určiť prevalenciu infekcie H. pylori u časti populácie Slovenska staršej ako 18 rokov, pomocou ¹³C-urea dychového testu (UBT) a vyhodnotiť súvislosti a rozdiely medzi výskytom H. pylori a údajmi získanými pomocou dotazníkovej metódy.

Materiál a metodika:
Účastníci boli vybraní náhodne podľa miesta ich pracoviska. Pravidelné rozdelenie podľa jednotlivých krajov nebolo podmienkou. H. pylori bol vyšetrovaný pomocou UBT. Údaje o zdravotnom stave účastníkov a ich sociálnych charakteristikách sa zbierali pomocou dotazníkovej metódy.

Výsledky:
Epidemiologický výskum sme realizovali na vzorke 1 838 respondentov (39 % mužov, 61 % žien). Respondenti mali v 6 % základné vzdelanie, 41 % malo stredoškolské vzdelanie, 53 % vysokoškolské vzdelanie. U 645 respondentov (35 %) bol UBT pozitívny. Najčastejšie udávané ťažkosti boli meteorizmus, nauzea a pyróza (26, 20, 18 %). Porovnaním dát získaných z dotazníkov sme našli štatisticky signifikantné výsledky iba v rámci pozorovaného nárastu infekcie H. pylori zvyšujúcim sa vekom. Pri porovnaní ostatných zozbieraných dát boli všetky ostatné výsledky štúdie nesignifikantné.

Záver:
Celková súčasná prevalencia H. pylori v Slovenskej republike je 35 %.

Kľúčové slová:
infekcia Helicobacter pylori – epidemiológia – dychový test – Slovenská republika

Prevalencia Helicobacter pylori (H. pylori) sa líši signifikantne ako medzi krajinami, tak v rámci jednej krajiny. Vo všeobecnosti infekcia koreluje nepriamo vzhľadom na socioekonomické podmienky. Socioekonomické faktory, ako napríklad nízky príjem, prítomnosť väčšieho počtu detí v jednej domácnosti a používanie pece na kúrenie sa ukázali ako dôležité rizikové faktory pre infekciu H. pylori ako u predškolských detí, tak aj u školákov [1,2]. Prevalencia infekcie H. pylori sa neustále mení medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ako sa mení aj medzi ľuďmi žijúcimi v rovnakej krajine vplyvom národnosti, miesta narodenia a už spomínaných socioekonomických faktorov [3,4]. Intrafamiliárne rozšírenie má pravdepodobne hlavnú úlohu v prenose infekcie v ako rozvinutých, tak aj v rozvojových krajinách [5]. Prevalencia H. pylori je vysoká v rozvojových krajinách (okolo 80–90 %) a nižšia u rozvinutých krajín (< 40 %). Odhad celoživotnej infekcie v krajinách so silnou ekonomikou klesol až k 10 %, pričom odhad v krajinách s rozvojovou ekonomikou dosahuje 80–90 % [1,6]. Prevalencia infekcie H. pylori v rozvinutých krajinách kolíše značne podľa etnického pôvodu a kolíše aj vo vnútri každej populácie podľa veku [6,7]. Za posledné roky došlo k poklesu prevalencie infekcie H. pylori v rozvinutých krajinách, ale problémy s eradikáciou vzrástli [8,9].

Keďže celosvetovo počet ľudí infikovaných baktériou H. pylori vo všeobecnosti klesá, rozhodli sme sa realizovať štúdiu s cieľom zistiť frekvenciu výskytu H. pylori v slovenskej populácii dychovým testom. V tejto štúdií sme sa ďalej rozhodli štatisticky spracovať a vyhodnotiť súvislosti a rozdiely medzi výskytom H. pylori a sledovanými faktormi získanými pomocou dotazníkovej metódy u respondentov starších ako 18 rokov.

Materiál a metódy

Študijná populácia

Vyšetrili sme vzorku slovenskej populácie staršiu ako 18 rokov. Účastníci boli vybraní náhodne, vzhľadom na miesto, kde pracujú. Rovnomerné rozloženie podľa jednotlivých krajov nebolo podmienkou.

Dychový test

Prítomnosť H. pylori sme vyšetrovali pomocou ¹³C-urea dychového testu (UBT). UBT bol uskutočnený vždy ráno po nočnom hladovaní. Dve základné vydýchnuté vzorky boli zozbierané do 20ml skúmaviek pomocou plastikovej slamky. Následne všetci testovaní vypili 75 mg ¹³C-ureu (Helicobacter test INFAI, INFAI GmbH Köln, Germany) rozpustenú v 20 ml pomarančového džúsu. Nasledujúce vzorky z dychu sa zozbierali o 30 min do ďalších dvoch 20ml skúmaviek, opäť za pomoci slamky. Vzorky dychu sa potom analyzovali pomocou hmotnostného spektrometra (AP 2003, Analytic Precision, Nortwich, UK). Hraničná hodnota negativity H. pylori (Delta Over Baseline (DOB)).

Dotazníky

Účastníci štúdie vyplnili dotazník obsahujúci informácie o veku, pohlaví a pod. (bližšie viď obr. 1). Všetky odpovede boli zaznamenané do dotazníka a použité v analýze faktorov pozitivity H. pylori u subjektov starších ako 18 rokov.

Dotazník epidemiologického prieskumu.
Fig. 1. Questionaire of epidemiological study. — **Obr. 1. Dotazník epidemiologického prieskumu. Fig. 1. Questionaire of epidemiological study.**

Štatistická analýza

Dáta boli analyzované za pomoci použitia štatistického programu STATA.

Povolenie štúdie

Naša štúdia dostala povolenie od lokálnej etickej komisie. Všetci účastníci dostali a podpísali písomný informovaný súhlas.

Výsledky

Sledovaná populácia

Štúdia bola realizovaná v priebehu roka 2007. Výskum prebiehal na celom území Slovenska s najväčšou vzorkou respondentov z Bratislavského kraja. Celkovo sme analyzovali vzorky z dychu u 1 838 subjektov. V našej vzorke respondentov bolo 1 127 žien (61 %) a 711 mužov (39 %) (tab. 1). Najväčšia veková kategória, čo sa týka početnosti, bola u 30–40-ročných, n = 569 (30,96 %) (tab. 2). Zo sledovaného súboru malo n = 982 (53,42 %) vysokoškolské vzdelanie, n = 751 (40,85 %) stredoškolské a n = 105 (5,71 %) základné vzdelanie (tab. 3). V súbore dominovali respondenti z oblasti administratívy n = 1 068 (58,11 %) (tab. 4). Najčastejšie udávanou ťažkosťou v nami sledovanom súbore respondentov bola dyspepsia (tab. 5).

Pohlavie.
Tab. 1. Sex. — **Tab. 1. Pohlavie. Tab. 1. Sex.**

2. Vek.
Tab. 2. Age. — **Tab. 2. 2. Vek. Tab. 2. Age.**

Vzdelanie.
Tab. 3. Education. — **Tab. 3. Vzdelanie. Tab. 3. Education.**

Zamestnanie.
Tab. 4. Employment. — **Tab. 4. Zamestnanie. Tab. 4. Employment.**

Ťažkosti.
Tab. 5. Complaints. — **Tab. 5. Ťažkosti. Tab. 5. Complaints.**

Prevalencia H. pylori

Pozitívny nález H. pylori bol u n = 645 (35,09 %) ľudí v súbore. n = 1 193 (64,91 %) malo negatívny výsledok (graf 1). Pri štatistickom porovnaní dát získaných pomocou dotazníka sa ukázala ako signifikantná jedine stúpajúca pozitivita H. pylori infekcie vekom (p = 0,001). Všetky iné porovnania boli nesignifikantné.

H. pylori.
Graph 1. H. pylori. — **Graf 1. H. pylori. Graph 1. H. pylori.**

Diskusia

Infekcia H. pylori je jednou z najčastejších infekcií u ľudí. Infekcia sa väčšinou získa v ranom detstve [10]. Keďže sa väčšina novozískaných infekcií objaví bez prítomnosti špecifických klinických znamení spojených s infekciou, je veľmi ťažké definovať spôsob prenosu [11]. Zvracanie, sliny a stolica sú predpokladanými zdrojmi priameho prenosu, hlavne v podmienkach hustého osídlenia. Vo všeobecnosti infekcia H. pylori koreluje nepriamo so socioekonomickými podmienkami [2,12]. Prenos infekcie z človeka na človeka, orálno-orálnou a fekálno-orálnou cestou, sú najpravdepodobnejšími spôsobmi prenosu [12]. Prevalencia infekcie H. pylori v komunite závisí od získania infekcie (od incidencie infekcie). Získanie infekcie H. pylori sa významne líši medzi populáciami a je vyššie v neindustrializovaných krajinách, v porovnaní s industrializovanými zemami [13]. Dôkaz ohľadom kľúčovej úlohy intrafamiliárneho šírenia infekcie bol podporený aj nedávnymi štúdiami [14,15]. Epidemiologické štúdie jasne ukázali hlavnú etiologickú úlohu H. pylori pre niekoľko gastroduodenálnych ochorení, vrátane žalúdočného vredu, duodenálneho vredu, gastrického MALT lymphómu a distálneho karcinómu žalúdka. Naopak úloha H. pylori pri GERD, ako aj pri rôznych extragastrických chorobách, je stále kontroverzná [5,13].

Keďže viacero štúdií použilo dotazník s cieľom vyšetriť možné faktory spojené s etiológiou infekcie H. pylori (výsledky ktorých ukázali, že vo všeobecnosti nevhodné hygienické zariadenia, nižšia sociálna vrstva a bývanie v zaľudnených priestoroch sú pravdepodobne spojené s vyššou prevalenciou H. pylori infekcie), zrealizovali sme štúdiu s využitím UBT a dotazníka s cieľom zistiť prevalenciu a vyhodnotiť súvislosti a rozdiely medzi výskytom H. pylori a sledovanými faktormi na Slovensku na vzorke slovenskej populácie staršej ako 18 rokov. Štúdia prebiehala v celom regióne Slovenska s najvyššou odpovedavosťou v západnej časti Slovenska. Celkovo počet vyšetrených bol 1 838 (39 % mužov a 61 % žien). Z výsledkov našej štúdie sa ukázalo, že 645 respondentov malo pozitívny test na H. pylori (35 %) a 1 193 malo negatívny test (65 %). Pri porovnaní dát získaných z dotazníka sa ukázala ako signifikantná jedine stúpajúca pozitivita H. pylori infekcie vekom, pričom všetky ostatné porovnania boli nesignifikantné.

Podobne ako aj v ČR [16], pri porovnaní dát získaných zo séroprevalencie H. pylori (získané vyšetrením pacientov s chronickou gastritídou na Slovensku [17]) s výsledkami našej štúdie sme zaznamenali ďalší pokles prevalencie. V roku 1992 bola prevalencia infekcie H. pylori na Slovensku 62,0 %, v roku 2002 bola prevalencia 40,7 % a celkovo súčasná prevalencia H. pylori bola 35 %.

Štúdia vznikla za láskavej podpory spoločností MED-ART, spol. s r.o., Zentiva N.V., KRKA SLOVENSKO, s.r.o., a OBČIANSKE ZDRUŽENIE ZA ZDRAVÉ TRÁVENIE.

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

Doručeno: 29. 9. 2011

Přijato: 5. 12. 2011

doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc.

Gastroentero-Hepatologické centrum THALION

Mýtna 5, 811 07 Bratislava

kuzela@thalion.sk

Zdroje

1. Ertem D, Harmanci H, Pehlivanoglu E. Helicobacter pylori infection in Turkish preschool and school children. Role of socio-economic factors and breast feeding. Turk J Pediatr 2003; 45(2): 114–122.

2. Graham DY, Malaty HM, Evans DG et al. Epidemiology of Helicobacter pylori in an asymptomatic population in the United States. Effect of age, race, and socioeconomic status. Gastroenterology 1991; 100(6): 1495–1501.

3. Malaty HM. Epidemiology of Helicobacter pylori infection. Best Pract Res Clin Gastroenterol 2007; 21(2): 205–214.

4. Suerbaum S, Michetti P. Helicobacter pylori infection. N Eng J Med 2002; 347(15): 1175–1186.

5. Perez-Perez GI, Rothenbacher D, Brenner H. Epidemiology of Helicobacter pylori infection. Helicobacter 2004; 9 (Suppl 1) 1–6.

6. Sörberg M, Nyrén O, Granström M. Unexpected decrease with age of Helicobacter pylori seroprevalence among Swedish blood donors. J Clin Microbiol 2003; 41(9): 4038–4042.

7. Porsch-Örzcumerez M, Doppl W, Hardt PD et al. Impact of migration on Helicobacter pylori seroprevalence in offspring of Turkish immigrants in Germany. Turk J Pediatr 2003; 45(3): 203–208.

8. Megraud F. Helicobacter pylori and antibiotic resistance. Gut 2007; 56(11): 1502.

9. Vakil N, Megraud F. Eradication therapy of Helicobacter pylori. Gastroenterology 2007; 133(3): 985–1001.

10. Das JC, Paul N. Epidemiology and pathophysiology of Helicobacter pylori in children. Indian J Pediatr 2007; 74(3): 287–290.

11. Ernst PB, Gold B. The disease spectrum of H. pylori: the immunopathogenesis of gastroduodenal ulcer and gastric cancer. 54^th ed. Palo Alto, CA: Annu Rev Microbiol 2000; 54: 615–640.

12. Go MF. Review article: Natural history and epidemiology of Helicobacter pylori infection. Aliment Pharmacol Ther 2002; 16 (Suppl 1): 3–15.

13. Malaty HM, Nyren O. Epidemiology of Helicobacter pylori infection. Helicobacter 2003; 8 (Suppl 1): 8–12.

14. Kivi M, Tindberg Y, Sörberg M et al. Concordance of Helicobacter pylori strains within families. J Clin Microbiol 2003; 41(12): 5604–5608.

15. Sinha Sk, Martin B, Gold BD et al. The incidence of Helicobacter pylori acquisition in children of a Canadian First Nations community and the potential for parent-to-child transmission. Helicobacter 2004; 9(1): 59–68.

16. Bureš J, Kopáčová M, Koupil I et al. Epidemiology of Helicobacter pylori infection in the Czech Republic. Helicobacter 2006; 11(1): 56–65.

17. Jurgos L. Changes in prevalence of Helicobacter pylori infection in chronic gastritis. Lek Obz 2008; 56: 96–99.