OČKOVANIE
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2009; 64 (11): 570-576.
Stratégia očkovania na Slovensku
Hudečková H.
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, Slovensko
Cieľ: Informovať o viacročnom pláne aktivít v oblasti imunizácie pre určovanie stratégie očkovania v Slovenskej republike do roku 2015. Strategický plán vychádza z odporúčaní WHO, ECDC a je v súlade s Národným programom starostlivosti o deti a dorast do roku 2015.
Materiál a metódy: Strategický plán imunizácie na Slovensku pripravila Pracovná skupina pre imunizáciu (PSPI) ako poradný orgán Úradu verejného zdravotníctva. Pri jeho príprave vychádzala z retrospektívnej analýzy epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventabilných očkovaním na Slovensku a nových poznatkov v oblasti imunizácie.
Výsledky: Do roku 2015 PSPI navrhuje rozšíriť Národný imunizačný program Slovenskej republiky o povinné očkovanie detí proti humánnym papilomavírusom, vírusovej hepatitíde A, varicele, meningokokovým a rotavírusovým infekciám a čiernemu kašľu u dospelých. V navrhovanej stratégií uvažuje o zrušení preočkovania proti tuberkulóze tuberkulín negatívnych detí v 11. roku života, pokračovaní v doterajšej stratégii očkovania proti vírusovej heptitíde B, hemofilovým a pneumokokovým inváznym ochoreniam, poliomyelitíde, diftérii, tetanu a čiernemu kašľu v detskej populácii. V 13. roku života odporúča preočkovanie proti pertussis acelulárnou vakcínou. Navrhované zmeny zohľadňujú aj nízky sociálno-hygienický štandard niektorých skupín populácie ovplyvňujúci každoročné epidémie vírusovej hepatitídy v rizikových komunitách (VHA). Za význame považuje aj zavedenia očkovania vybraných skupín osôb v najvyššom riziku nákazy u varicely, alebo zakategorizovanie vakcíny proti kliešťovej encefalitíde s indikačným obmedzením pre osoby vo vysokom riziku nákazy. Imunizácia predstavuje dobre premyslený a dôkladne zvážený postup používaný už viac ako 200 rokov na ochranu zdravia ľudí. Postupy na jej realizáciu sú založené na vedeckých poznatkoch, vychádzajú z charakteristiky vakcín, princípov imunizácie, epidemiologickej situácie a stavu populácie.
Záver: Národný imunizačný program Slovenskej republiky je komplexný preventívny program zameraný na prevenciu prenosných ochorení preventabilných očkovaním. Tvorí súčasť štátnej zdravotnej politiky a jeho individuálne a verejno-zdravotné pôsobenie významne ovplyvňuje našu epidemiologickú situáciu. Jeho funkčnosť ovplyvňuje dobrá organizácia a riadenie, kvalitné výkony a dobré kontrolné mechanizmy.
STRATEGY OF IMMUNISATION IN THE SLOVAK REPUBLIC
Hudečková H.
Department of Public Health JFM CU Martin, Slovakia
Objective: We aimed to inform about long-range plan of activities in the immunisation area to determine immunisation strategy in the Slovak Republic up to 2015 year. The strategic plan comes out from recommendations of WHO, ECDC and it harmonizes with National Programme of Attention about Children and Adolescents up to 2015 year.
Material and methods: The working group on immunisation (WGI) as advisory body of the Public Health Authority of the Slovak Republic prepared this strategic plan. For the analysis it used data about the epidemiological situation in the occurrence of vaccine-preventable diseases in the Slovakia and the new knowledge in the immunisation area.
Results: Up to 2015 year the WGI suggests to extent the National Immunisation Programme of Slovak republic to obligatory immunisation of children against the human papilomavirus, hepatitis A virus, varicella, meningococcus diseases, rotavirus, and pertussis of adult. In the suggested strategy it considers the cancellation of immunisation of tuberculin negative children at the age of 11th years, to continue in the existing immunisation strategy for children against VHB, haemophilus and pneumococcus invasive diseases, poliomyelitis, diphtheria, pertussis, tetanus. At the age of 13 years, it is recommends to immunise with acellular vaccine against pertussis. The suggested changes take note of the low social-hygiene standard of some groups of population, which annually influence outbreaks of VHA in the risk communities. Very important is also to begin the immunisation of selected risk groups against varicella or to categorize the vaccine against tick-born encephalitis within the indicative limits for persons in the high risk of transmission. The immunisation represents a well elaborated and well considered procedure used since more than 200 years for public health protection. The ways of realization are based on scientific knowledge and derived from characteristics of vaccines, immunisation principles, epidemiological situation and population health.
Conclusions: National Immunisation Programme of the Slovak Republic is a comprehensive preventive programme directed to vaccine-preventable communicable diseases. It is a complement of the governmental health policy and its public health impact significantly influences the national epidemiological situation. Organisation, management, quality performance and control of vaccination influence its functionality.
VÝZNAM OČKOVANIA ADOLESCENTNÝCH DIEČAT PROTI HPV INFEKCII, PROBLEMATIKA PEDIATROV
Dluholucký S.
2. Detská klinika SZU, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Banská Bystrica, Slovensko
Očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) je prvým očkovaním priamo orientovaným proti rakovine – nakoľko rakovinu krčku maternice (CAKM) spôsobuje infekcia HPV vo viac ako 99 %. Charakteristickými vlastnosťami vývoja infekcie HPV a CAKM je niekoľko okolností: V prvom rade je to vysoká premorenosť – až 80 % žien je v priebehu života infikovaných HPV, avšak až 99 % z nich infekciu stratí. Najonkogennejšími kmeňmi sú sérotypy 16,18, ktoré spôsobujú až 75 % CAKM. Druhou významnou charakteristikou je viac ako desať ročný interval medzi HPV infekciou a vznikom CAKM, ktorý charakterizujú metaplastické zmeny epitelu krčku maternice, umožňujúce jej detekciu a liečbu ešte v predrakovinnom období. Napriek tejto možnosti však na Slovensku sa stále objavuje viac ako 500 ochorení CAKM ročne a z nich až 200 žien umiera spravidla v priemernom veku 45 rokov. Je niekoľko faktorov, pre ktoré je realizovať očkovanie už v detskom veku – pred sexuálnym debutom dievčat. Anatomicky je to podstatne širšia prechodná zóna epitelu krčka maternice v mladom veku. Epidemiologické štúdie preukázali že riziko infekcie HPV je najvyššie po sexuálnom debute (viac ako 2/3 infekcií) a prevalencia tejto infekcie je viac ako 2,5-násobne vyššia rakovinotvornými typmi. Pozitívnou je skutočnosť, že v rannom veku sa po HPV očkovaní dosahujú až dvojnásobne vyššie ochranné titre v porovnaní s dospelými ženami. V súčasnosti sú na HPV očkovanie dostupné dve vakcíny, ktoré pokrývajú kancerogenné sérotypy 16 a 18. Jedna vakcína naviac chráni pre sérotypmi 6 a 11 spôsobujúcimi kondylomatózu, druhá je charakteristická špecifickým potencujúcim adjuvans.
U oboch je schválené ich použitie v rannom veku s optimom 9–15 rokov. Sledovanie trendov titrov ochranných protilátok, ako aj booster efekt dávajú dostatočné predpoklady pre ich efektivitu a očakávaným poklesom výskytu CAKM o viac ako 70 %.
V práci sa uvádzajú najnovšie údaje o zmienených parametroch. Je reálnym predpoklad, že celoplošné zavedenie HPV očkovania u 12-ročných dievčat pediatrami a skvalitnenie skríningového gynekologického vyšetrenia dospelých žien gynekológmi povedú k zásadnému poklesu výskytu CAKM v celej populácii.
VACCINATION OF THE ADOLESCENT GIRLS AGAINST HPV INFECTION – THE PEDIATRIC ROLE
Dluholucký S.
2nd Dept. Pediat. SMU, Children Faculty Hosp. Banská Bystrica, Slovakia
Human Papillomavirus Vaccination (HPV) is the first vaccination directly oriented against malignancy, as the more than 99% cases of cervical carcinoma (CC) are due of these viruses. HPV infection and CC have some important chracteristics, reflected the vaccination strategy:
At first, it is the high infection rate – almost 80% of women is infected of HPV during their life, 99% of them reject the virus. The most oncogenic HPV serotypes are 16, and 18 which are responsible for nearly 75% of CC. The second important feature is prolonged time between HPV infection and manifestation of CC – more than ten years. Durnig this time there is an opportunity to detect the epithelial changes on cervix by regular gynecologic screening.
Despite this fact there is still more than 500 new CC cases yearly in Slovakia, and approximatelly 200 deaths in group of women in median age of 45 years. There is a more arguments for HPV vaccination in childhood – before the sexual debut: The transient cervical epithelial border is larger than in adult women. Epidemiological studies have demontrated the higher infectious rate after the first sexual intercourse ( more than 2/3 of the all infections), and the prevalence of the oncogenic serotypes predominates approximately. 2.5 times. On the other site, the immunogenic response after HPV vaccination is more than doubled in adolescent girls compared to adult women. Two types of HPV vaccines are recently available for use, covered the most oncogenic serotypes 16 and 18. One of vaccine is tetravalent, containing 6 and 11 HPV serotypes responsible mainly for condylomatosis, second vaccine has the original immunogenicity potenciated adjuvans. Both of these vaccines are accepted for using in regular or individual vaccination program in girls between 9–15 years of age. The long-term follow-up the protective antibodies level, and booster dose response have proven the long lasting protective vaccine effectivity and expected decline CC incidence more than 70%.
This review presents result of the recent studies. The introduction of the regular HPV vaccination in 12 years old girls ( provided by primary care pediatricians), followed by regular cervical carcinoma screening in women adulthood, provided by gynecologists, will result to significant decreasing of CC in all women population.
PERTUSSIS, ZABUDNUTÉ OCHORENIE
Urbančíková I.
Detské infekčné oddelenie, Detská fakultná nemocnica, Košice, Slovensko
Úvod: Pertussis, divý kašeľ, je infekčné ochorenie, vyvolané baktériou Bordetella pertussis, ktoré zaznamenáva v posledných rokoch svoj návrat. Stáva sa závažným zdravotným problémom aj v krajinách s vysokou zaočkovanosťou dojčiat a detí. Vzostup incidencie tohto ochorenia hlásia z USA, Kanady, ale aj z krajín Európy. Výskyt ochorenia sa zároveň presúva do vyšších vekových kategórii, adolescentov a dospelých.
Materiál a metódy: Údaje o hlásených počtoch prípadov ochorení a incidencii ochorenia boli získané z Epidemiologického informačného systému Úradu verejného zdravotníctva SR (EPIS).
Výsledky: V Slovenskej republike (SR) je zaznamenaný vzostup incidencie ochorenia v posledných troch rokoch. V roku 2008 bolo hlásených 105 prípadov (incidencia 1,94/100 000). Maximum výskytu bol vo vekovej skupine 10–14-ročných (34 prípadov), zvyšujúci sa trend je v skupine 15–19-ročných (23 prípadov). V roku 2009 je už hlásených 157 prípadov. V súčasnosti je lepšia záchytnosť ochorenia (lekári myslia na dané ochorenie), zodpovednejšia surveillance a dostupnosť diagnostických metód. Po očkovaní pretrváva imunita proti pertussis 6–8 rokov od poslednej dávky, po prirodzenej infekcii maximálne 10–15 rokov. To je najdôležitejší faktor presunu ochorenia do vyšších vekových skupín. Adolescenti a dospelí sú zdrojom infekcie pre novorodencov a neúplne očkované dojčatá. Potvrdený prípad ochorenia je definovaný klinickými príznakmi a dôkazom aspoň jednej z troch laboratórnych metód (izolácia B. pertussis, dôkaz PCR alebo dôkaz špecifickej protilátkovej odpovede). Interpretácia sérologických vyšetrení je možná až v období rekonvalescencie, pričom neexistuje štandardizovaná hodnota titrov postinfekčných a postvakcinačných protilátok.
Záver: Pracovná skupina C.O.P.E. (Consensus on Pertussis booster vaccination in Europe) odporúča preočkovanie proti pertussis pre adolescentov (10–18-ročných) a dospelých. Selektívne je odporúčaná vakcinácia rodinných kontaktov s novorodencami. V SR sa v roku 2010 plánuje zavedenie povinného pravidelného preočkovania proti pertussis v 13. roku veku kombinovanou vakcínou proti tetanu, diftérii, pertussis a poliomyelitíde.
PERTUSSIS – THE FORGOTTEN DISEASE
Urbančíková I.
Department of Pediatric Infectious Diseases, Children’s Faculty Hospital, Kosice, Slovakia
Introduction: Pertussis, or whooping cough, is an infectious disease caused by the organism Bordetella pertussis, that has seen and made a comeback in a last few years. It becomes a significant health problem even in countries with high vaccination rates for infants and children. The increased incidence of the above mentioned disease has been reported in the United States, Canada as well as the European countries. The incidence of pertussis is at the same time being spread to older age groups, such as adolescents and adults.
Methods and Supplies: Data on the number of reported pertussis cases and incidence of this disease were taken from Epidemiologic Information System for Office of Public Health Care in the Slovak republic (EPIS).
Results: The increased incidence of the disease has been reported in the Slovak republic in the last three years. In the year 2008, there were 105 cases reported (the incidence 1.94/100 000). The maximum occurred in the group of 10–14 years of age (34 cases), and there is an increased trend in the group of 15–19 years of age (23 cases). In the year 2009, 157 cases have already been reported. Currently, there is a better interception of the disease (as the doctors bear in mind this particular disease), more careful surveillance and the availability of diagnostic methods. After the last dose of vaccination against pertussis, the immunity lasts about 6-8 years, after a natural infection the immunity lasts maximum of 10–15 years. This is believed to be the most important factor contributing to the incidence of the disease in older age groups. The adolescent and adult populations are defined as the source of infection for the newborns and incompletely vaccinated infants. A confirmed case of disease is defined by clinical symptoms and the evidence of at least one of three laboratory methods (isolation B. pertussis, PCR or specific antidote proof). The interpretation of serological examinations is possible only at the time of convalescence, whereby a standardized titer value of postinfectious and postvaccination antibodies does not exist.
Conclusion: The C.O.P.E. working group (Consensus on Pertussis booster vaccination in Europe) recommends revaccination against pertussis in adolescent population (10–18 years of age) and adult population. The immunization of the close family contacts of the young infants is recommended selectively. In the Slovak Republic, it is planned to implement mandatory regular revaccination against pertussis in the group of 13 years of age with a combined vaccine against tetanus, diphtheria, pertussis and poliomyelitis as of 2010.
SÚČASNÝ POHĽAD NA OČKOVANIE PROTI ROTAVÍRUSOVÝM NÁKAZÁM
Šimurka P.1, Štefkovičová M.2
1Pediatrická klinika, Fakultná nemocnica, Trenčín, Slovensko
2Regionálny ústav verejného zdravotníctva, Trenčín, Slovensko
Úvod: Aj keď vo vyspelých krajinách je úmrtnosť na rotavírusové gastroenteritídy (RVGE) veľmi nízka, ochorenie je hlavnou príčinou ťažkého zvracania a hnačky vedúcej k dehydratácii a hospitalizácii, čím predstavuje významnú ekonomickú záťaž. RVGE sú najčastejšou príčinou nozokomiálnych infekcií na oddeleniach hospitalizujúcich detí.
Výsledky: Na Pediatrickej klinike FN Trenčín sme pri prospektívnom sledovaní (2006–VI/2009) detí hospitalizovaných pre RVGE zistili incidenciu významne presahujúcu odhady pre EÚ (Soriano-Gabarró M., PIDJ 2006). Zo získaných údajov vyplýva, že v regióne je pre RV infekciu hospitalizované každé 20.–25. dieťa do 5 rokov. Pri extrapolácii regionálnych údajov na celoslovenské vychádza v SR odhad 2438 hospitalizácií detí s RVGE za rok. Jedinou prevenciou závažnej RVGE je očkovanie. Používajú sa 2 vakcíny – monovalentná humánna a pentavalentná humánno-bovinná. Očkovanie proti RVGE je v SR hradené zdravotnými poisťovňami málo (10–20 % ceny vakcíny), podľa očakávania je nízka zaočkovanosť (vplyv ceny vakcíny pre rodičov), odhady v roku 2009 hovoria o 6 % zaočkovaných dojčiat. Podľa počtu predaných vakcín možno v roku 2009 pozorovať stále vzostupný trend, napriek tomu je na súčasné možnosti a odborné odporučenia očkovanie výrazne podcenené a prevencia zanedbávaná.
Záver: Odborníci WHO a aj z Európy (ESPID, ESPGHAN) v oficiálnych dokumentoch odporúčajú zaradiť vakcináciu proti rotavírusovým infekciám do celoplošných národných vakcinačných programov. Väčšina európskych štátov nemá zistenú ekonomickú záťaž, ktorú v zdravotníckom systéme RVGE vyvolávajú, preto je ochorenie výrazne podceňované zdravotníckymi pracovníkmi, rodičmi, manažérmi zdravotnej politiky a aj samotnými politikmi, ktorí v konečnom dôsledku o zaradení očkovania rozhodujú. Pediatri (hlavne pediatri primárnej starostlivosti), infektológovia a epidemiológovia sú rozhodujúcimi zdravotníckymi profesionálmi, ktorí môžu dokázať význam RV vakcinácie z celospoločenského pohľadu a presvedčiť tých, ktorí o hradení očkovania môžu rozhodnúť – zdravotníckych manažérov, manažérov zdravotných poisťovní, politikov, ale aj rodičov, ostatných zdravotníckych pracovníkov, odborníkov v starostlivosti o dieťa a všeobecne verejnosť a iné významné skupiny (ako sú napr. médiá).
CURRENT VIEW ON VACCINATION AGAINST ROTAVIRUS INFECTIONS
Šimurka P.1, Štefkovičová M.2
1Pediatric Clinic of the Teaching Hospital Trenčín, Slovakia
2The Public Health Regional Institute Trenčín, Slovakia
Background: However the mortality on rotavirus gastroenteritis (RVGE) is very low, such affection is the main cause of severe emesis and diarrhea causing dehydration and hospitalization which include a significant economic burden. RVGE are the most frequent cause of nosocomial infections in hospital departments for children.
Results: By our prospective observation of hospitalized children with RVGE (since January 2006 to June 2009) we recognized an incidence significantly beyond the estimation for EU (Soriano-Gabarró M., PIDJ 2006). Our data result in finding such RV infection in our region more frequently, namely in 4 or 5 % children in the age up to 5 years. An extrapolation of such regional data to all Slovak Republic results into an assessment 2438 hospitalized children with RVGE yearly. The only prevention of the serious RVGE is the vaccination. Two kinds of vaccine are used: the monovalent human and the pentavalent human-bovine. The vaccination against RVGE in the Slovak Republic is covered by insurance companies modestly only. The assessments for the year 2009 show 6% of vaccinated children. The amount of sold vaccines in the year 2009 shows an ascending trend, however respecting the current possibilities and specialists recommendations the vaccination remains still undervaluated and the prevention neglected.
Conclusions: The WHO and also European specialists (ESPID, ESPGHAN) in their official documents advise to include the vaccination against rotavirus infections into universal national vaccination programs. Since the majority of European states have not specified the economic consequences of RVGE for health system , such disease stays really undervaluated by health staff, parents, health managers and even politicians selves who in the final consequence are deciding on such vaccination appliance. Pediatricians, infectologists and epidemiologists are the determining health care professionals who are competent to demonstrate the importance of the RV vaccination from their all-society view and to convince those who can decide on the vaccination costs financing, namely the health service managers, health insurance managers, politicians and also parents, other health service employees, child care specialists and the general public with other influential groups (e.g. media).
OČKOVANIE PROTI TUBERKULÓZE V SR – JE STÁLE POTREBNÉ? ALEBO – ROBÍME HO SPRÁVNE?
Nevická E., Frecerová K.
Bratislava, Slovensko
Cieľ práce: Autorky prezentujú vlastné skúsenosti s očkovaním proti tuberkulóze za polstoročie používania BCG vakcíny, v súvislosti s jej výhodami a nevýhodami. Zároveň upozorňujú na to, aké dôsledky môže mať nesprávne očkovanie.
Materiál a metódy: V čase, keď bola zavedená BCG vakcinácia v SR, znamenala prínos pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu v tbc. BCG vakcínu dostávajú deti v novorodeneckom veku, teda ako prvé očkovanie po narodení, a preto musí byť neškodné, aby vytvorilo pozitívny prístup populácie ku ďalším očkovaniam. Aj napriek mnohoročným skúsenostiam s BCG vakcináciou sú doteraz kontraverzné náhľady na účinok očkovania pred tuberkulóznou nákazou. BCG vakcinácia má poskytovať ochranu proti tbc, ktorá vznikne z infekcie získanej následne po očkovaní. Neočakáva sa od nej, že má poskytovať ochranu vyššiu ako prirodzene získaná primárna infekcia. Závažnou nevýhodou BCG vakcinácie je vznik nežiaducich účinkov po očkovaní. Ich výskyt sa popisuje u 0,5–5 % očkovaných. Frekvencia výskytu je rôzna. Kmene s vyššou zvyškovou virulenciou vyvolávajú vyšší počet vedľajších reakcií. Ďalšou príčinou týchto reakcií je aj nesprávna technika očkovania. Nežiaduce účinky po BCG vakcinácii podliehajú povinnému hláseniu. Známe počty komplikácií závisia od dobrého hlásneho systému v krajine.
Výsledky: Nežiaduce reakcie po BCG vakcinácii sa v minulých rokoch vyskytovali prevažne u dojčiat po primovakcinácii. Na Slovensku sa prevažne sa vyskytovali abscesy a lymfadenitídy, v rokoch 1991–1999 od 0,74–1,75/1000 detí. Od roku 1999 sme pozorovali výrazné zvýšenie výskytu lymfadenitíd, z 0,25/1000 detí až na 0,97/1000 detí v roku 2001. V rokoch 2001–2004 sa zvýšil počet lokálnych komplikácií u detí revakcinovaných.
Na to, aby sa BCG vakcinácia mohla považovať za efektívnu, je potrebné, aby boli v rovnováhe riziko BCG navodených komplikácií a cena vakcinácie s počtom prípadov, ktorým sa dá predísť očkovaním.
VACCINATION AGAINST TUBERCULOSIS IN CHILDREN IN THE SLOVAK REPUBLIC – PROS AND CONS
Nevická E., Frecerová K.
Bratislava, Slovakia
Purpose of paper: Authors present their own experience with vaccination against tuberculosis in children during the period of 50 years of BCG vaccine in use, in relation to its advantages and disadvantages. They point out at potential consequences of incorrect vaccination.
Material and methodology: When introduced in the Slovak Republic in early 50s, the BCG vaccine was a benefit to unfavourable epidemiological situation in our country. BCG vaccine, given to newborns, is the first vaccination in their life, and therefore it should not be harmful in order to create a positive attitude of the population towards future vaccinations. Despite long-term experience with BCG vaccination the opinions on efficacy of BCG vaccine are still controversial. BCG vaccination should guarantee protection against tuberculosis, emerging from infection acquired after vaccination. It is not anticipated to provide better protection than naturally acquired infection. Adverse effects associated with BCG vaccination are a serious disadvantage of BCG vaccination. The incidence of reported adverse effects is 0.5–5% in vaccinated children. The residual virulence of BCG vaccine varies among strains. Some strains are more virulent than the others. The incidence of adverse effects is associated with residual virulence of the vaccine strain. Incorrect vaccination technique is another cause of adverse reactions. Adverse reactions are subject to mandatory reporting. The number of BCG complications depends on good notification system in the country.
Results: In Slovakia, a majority of BCG adverse reactions have been reported in infants due to primovaccination. In 1991–1999 the incidence of adverse reactions (predominantly abscesses and lymphadenitis) was 0.74–1.75/1000 children. Since 1999 an increase in incidence of lymphadenitis was reported (0.25/1000 children), up to 0.97/1000 children in 2001. In 2001–2004 the incidence of local adverse reactions following BCG revaccination was reported.
To consider BCG vaccination an effective measure, a risk of BCG induced complications and vaccination costs should be in balance with a number of TB cases prevented by vaccination.
ZMENY V BCG VAKCINAČNEJ POLITIKE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Frecerová K., Nevická E.
Bratislava, Slovensko
Cieľ práce: Autorky podávajú prehľad očkovania proti tuberkulóze v SR a prehodnotenie politiky očkovania v súvislosti so zmenami v epidemiologickej situácie doma i vo svete.
Materiál a metódy: BCG vakcína je jednou z najbezpečnejších, a najpoužívanejších vakcín vo svete. Od jej zavedenia v roku 1921 sa výrazne znížila úmrtnosť detí na tuberkulózu na celom svete. Chráni najmä pred závažnými diseminovanými formami tuberkulózy. U novorodencov a detí do 1 roku je ochranný účinok 50–80%. Zvyšujúcim sa vekom dieťaťa stráca BCG vakcína ochranný účinok pred vznikom ochorenia. V súčasnosti má BCG vakcinácia vo svete niekoľko variant. V súvislosti s poklesom incidencie tuberkulózy v krajinách Európskej únie sa prehodnocujú aj politiky BCG vakcinácie. Na Slovensku sa od zavedenia povinného očkovania proti tuberkulóze v roku 1953, v rámci Národného programu boja proti tuberkulóze, vystriedalo niekoľko reťazcov vakcín a vzhľadom na epidemiologickú situáciu sa urobilo niekoľko zmien v očkovacom programe.
Výsledky: Proces rozhodovania o prípadných zmenách v BCG vakcinácii na Slovensku ovplyvňujú tri kľúčové body: 1. zhodnotenie rozsahu ochrany, ktorú poskytuje BCG v danej oblasti, 2. porovnanie frekvencie vážnych foriem tuberkulózy u detí s frekvenciou nežiaducich účinkov po podaní BCG vakcíny a 3. prehodnotenie významu interpretácie tuberkulínového testu.
Záver: Nie je dôkaz o užitočnosti BCG revakcinácie, čo však nemusí korešpondovať s nedostatkom účinnosti. Na Slovensku je plánovaná zmena v BCG vakcinačnej politike od roku 2010.
CHANGES IN BCG VACCINATION POLICY IN THE SLOVAK REPUBLIC
Frecerová K., Nevická E.
Bratislava, Slovakia
Purpose of paper: Authors present a review of the BCG vaccination in the Slovak Republic and re-evaluation of the BCG vaccination policy in relation to changes in epidemiology of tuberculosis at national and international level.
Material and methodology: BCG vaccine is one of the safest and most used vaccines worldwide. Since its global implementation in 1921, childhood TB mortality has significantly decreased. The vaccine provides protection mainly against severe disseminated forms of tuberculosis. Protective efficacy of BCG vaccine in neonates and infants is estimated to be 50–80%. A decrease in protective efficacy has been observed with increasing age. BCG vaccination policies in Europe differ between different countries. Resulting from the decrease in TB incidence in the European Union, BCG vaccination policies in member states undergo re-evaluation. Compulsory BCG vaccination in the Slovak Republic was introduced in 1953, within the National programme of combating tuberculosis. Since then, several vaccine strains had been used and several changes were applied in the national BCG vaccination policy, depending on the epidemiological situation.
Results: Three key factors have influence the decision process on potential changes in the national BCG vaccination policy: 1. evaluation of the range of BCG protection in a given region, 2. comparison of the incidence of severe forms of tuberculosis in children with adverse effects following BCG vaccination, and 3. re-evaluation of significance of tuberculin test interpretation.
Conclusion: There is neither evidence on benefit of BCG revaccination, nor evidence on lack of its efficiency. Slovakia considers a change in BCG vaccination policy in 2010.
Štítky
Neonatológia Pediatria Praktické lekárstvo pre deti a dorastČlánok vyšiel v časopise
Česko-slovenská pediatrie
2009 Číslo 11
- Gastroezofageální reflux a gastroezofageální refluxní onemocnění u kojenců a batolat
- Detekcia a diagnostika primárnych imunodeficiencií v teréne - praktický prehľad v kocke
Najčítanejšie v tomto čísle
- Ošetrovateľstvo II.
- Ošetrovateľstvo I.
- PEDIATRICKÁ GASTROENTEROLÓGIA, HEPATOLÓGIA A VÝŽIVA
- Pediatrická nefrológia