Pediatrická pneumológia a ftizeológia I.
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2009; 64 (11): 520-523.
Insights on measures of airway injury in pediatric asthma (Pohľad na hodnotenie poškodenia dýchacích ciest u detí a astmou)
Barreto M., Zambardi R., Bonafoni S., Martella S., Olita C., Barberi S., Montesano M., Villa M.P.
Pediatric Department, Sant’Andrea Hospital, II Faculty of Medicine, University “La Sapienza”, Rome, Italy
Asthma features expectedly reflect the type of airway damage. Several pathophysiological changes are mediated by (or derived from) mechanisms such as atopic-eosinophilic inflammation, oxidative stress and acidity of the airways. The effect of these mechanisms can be studied by means of several markers. In pediatrics, these markers should be non invasive, reproducible, and easy to perform. In addition, their information should give additional insights to these achieved by clinical and functional assessment.
The fractional concentration of exhaled nitric oxide (FENO) is currently the most useful marker of atopic-eosinophilic airway inflammation. Analysis of non volatile substances contained in the exhaled breath condensate (EBC) promise to be complemental on other types of airway injury which are undetectable by FENO, such as oxidative stress. The best studied marker of oxidative stress in the EBC is the 8-isoprostane (8-Isop).
Whereas FENO measurements are provided in real time, analysis of EBC markers is delayed and time-consuming. Measurement of acidity (pH) of EBC is however fast, simple and yields practical information on airway disease. How measurement of these markers is affected by individual and ambient characteristics as well as by the method itself still remains under investigation.
Data from the literature and from our experience suggest that the afore-mentioned markers are complemental in assessing asthma control, airway patency and reactivity to exercise and bronchodilators. More studies are needed to establish more precisely a role of these non-invasive markers of airway disease in the clinical routine.
Funkční vyšetření plic a spiroergometrie u mladých onkologicky nemocných
Hrstková H.1, Šťastná J.1, Tomášková I.2,Nováková Z.3, Honzíková N.3
1Dětská interní klinika FN Brno a LF MU Brno,Česká republika
2Interní kardiologická klinika FN Brno a LF MU Brno, Česká republika
3Fyziologický ústav LF MU Brno, Česká republika
Cíl studie: Porovnali jsme základní parametry funkčního vyšetření plic a spiroergometrie u souborů onkologicky nemocných a zdravých osob.
Metody: Vyšetřili jsme 135 dětských, dospívajících a mladých dospělých pacientů (skupina P), 4–14 let od ukončení terapie pro onkologickou diagnózu a 60 zdravých věkově stejně starých osob (kontrolní skupina K). Pacienti byli dále rozděleni podle diagnózy a použité léčby na dvě podskupiny – léčba antracykliny (PA) s diagnózou akutní lymfoblastická leukemie a ostatní, bez antracyklinů v léčbě (PN). Základní parametry funkčního vyšetření plic jsme testovali standardním postupem v klidu (Oxycon delta, Jaeger). Pro spiroergometrii jsme zvolili téměř kontinuální zátěž 4 W/20 s do vyčerpání. Standardně měřené hodnoty jsme dále statisticky zpracovávali.
Výsledky: Výsledky funkčního vyšetření plic vykazovaly u skupiny P a PA nižší hodnoty klidových parametrů ve srovnání s kontrolami (P: FVC = 3,41 ± 1,17; FEV1= 3,16 ± 1,1 l vs K: FVC = 4,01 ± 0,9; FEV1= 3,68 ± 0,98 l; p <0,01; PA: FVC = 3,21 ± 1,1; FEV1= 2,96 ± 0,98 l; p <0,01). Všichni onkologicky nemocní měli statisticky významné snížení hodnot tolerované zátěže (TZ, W/kg) a nižší spotřebu kyslíku při zátěži (VO2, ml/min).
Závěr: Lze uzavřít, že protinádorová léčba (zvláště při použití antracyklinů), i v dlouhodobém horizontu po jejím ukončení, může ovlivňovat nejen funkční výkonnost respiračního systému, ale i celkový výkon organismu.
Podpořeno výzkumným záměrem VVZ MSMT č. 0021622402.
STANDARD SPIROMETRY AND SPIROERGOMETRY EXAMINATION IN YOUNG ONCOLOGICAL PATIENTS
Hrstková H.1, Šťastná J.1, Tomášková I.2, Nováková Z.3, Honzíková N.3
1Department of Paediatric Internal Medicine, Faculty Hospital Brno and Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic
2Department of Internal Medicine – Cardiology, Faculty Hospital Brno and Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic
3Department of Physiology, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic
Aim of study: We compared the basic spirometry and spiroergometry examinations in two groups: oncological patients and healthy controls.
Methods: We examined 135 children, adolescents, and young adult patients (group P) for 4 14 years after termination of the oncological treatment, and 60 healthy controls of the same age (group C). The patients were divided according to the diagnosis and treatment used into two subgroups: acute lymphoblastic leukaemia – antracycline treatment (PA) and the rest without anthracycline therapy (PN). The basic parameters of spirometry (FVC = forced vital capacity; FEVC1 = forced expiratory vital capacity in 1 second) were tested “lege artis” at rest conditions (Oxycon delta, Jaeger). For spiroergometry examination we chose nearly continual workload of 4 W/20 s until exhaustion. Our results were statistically analysed.
Results: The results of standard spirometry in P and PA groups were lower in comparison with healthy controls (P: FVC=3.41±1.17; FEVC1=3.16±1.1 L vs C: FVC=4.01±0.9; FEVC1=3.68±0.98 L; p<0.01; PA: FVC=3.21±1.1; FEVC1=2.96±0.98 L; p<0.01). In group PA we observed a statistically significant decrease of the values of tolerated workload (TW, W/kg) and a lower consumption of oxygen during the workload (VO2, ml/min).
Conclusion: We can conclude that antitumour treatment (especially anthracyclines), even in the long-term period after its termination, can influence not only the function of the respiratory system but also the performance of the whole organism.
Supported by grant VVZ MSMT No. 0021622402.
PRIMÁRNA CILIÁRNA DYSKINÉZA
Potěšil J.1, Djakow J.2, Pohunek P.2, Kopřiva F.1, Mihál V.1, Zápalka M.1, Tichý T.1, Ludikova B.1, Rybníček O.3
1LF UP a FN Olomouc, Česká republika
2LF UK a FN Motol, Praha, Česká republika
3DFN Brno, Česká republika
Cieľom kompexného vyšetrenia je včasná diagnóza primárnej ciliárnej dyskinézy. Pre zabezpečenie dostatočnej mukociliárnej clearance dýchacích ciest je nepostrádateľná fyziologická funkcia buniek vystieľajúceho riasinkového epitelu, vrátane synchronizovaného charakteristického pohybu riasiniek. Vrodená porucha ich funkcie, primárna ciliárna dyskinéza (PCD), je dedičné ochorenie prejavujúce sa nedostatočným alebo chýbajúcim samočistiacim procesom dýchacích ciest. Klinickým prejavom sú od raného veku opakované alebo chronické zápaly horných aj dolných dýchacích ciest. V diferenciálnej diagnostike opakovaných zápalov sa často na toto ochorenie zabúda. Klinický obraz Kartagenerovho syndrómu má menej ako polovicu pacientov s týmto ochorením. Zo screeningových vyšetrení sa používajú: pozorovania pohybu riasinkových buniek vo svetelnom mikroskope, alebo prínosnejšie vyšetrenie digitálnou high-speed videomikroskopiou, ďalej sacharínový test a vyšetrenie nazálneho NO. Štruktúra riasiniek sa posudzuje z biopsie dýchacích ciest pomocou elektrónovej mikroskopie. Najnovšie sa zavádza použitie molekulárno-genetických techník, ktoré sú sťažené genetickou heterogenitou. Vo FN Motol Praha sa vyšetrujú gény DNAH5 a DNAI1 pre celú Českú republiku. Včasná diagnóza PCD s nasledujúcou adekvátnou komplexnou liečbou dokáže spomaliť alebo zabrániť rozvoju nezvratných zmien v dýchacom aparáte. Zhodnotenie funkcie riasiniek u detí s chronickým ochorením dýchacích ciest by sa malo stať štandardným krokom v diferenciálnej diagnostike.
Primary cilliari dyskinesia
Potěšil J.1, Djakow J.2, Pohunek P.2, Kopřiva F.1, Mihál V.1, Zápalka M.1, Tichý T.1, Ludikova B.1, Rybníček O.3
1University Hospital Olomouc, Faculty of Medicine Olomouc, Czech Republic
2The Motol University Hospital, School of Medicine II. of Charles University, Czech Republic
3Children University Hospital Brno, Czech Republic
The aim of complex examination of the patient is early diagnosis of Primary Cilliary Dyskinesia. For finding out if the mucociliar clearance of respiratory tract is sufficient, is necessary to have fysiologic function of epitelial cells, including charakteristic movement of the cillias which is synchronised. Congenital insufficiency of their function, Primary Cilliary Dyskinesia (PCD), is hereditary disease with insufficient or missing self cleaning process of respiratory tract. Clinical symptoms are coexistant recurrent or chronic infection of upper and lower airways starting at early age. At differencial diagnosis of recurrent infection is PCD often missed. Less than half patient with PCD have clinical manifestation of Kartagener syndrome. The screening tests which are used are: observation of the movement of cilias cells in optical microscope, or more efficiant examination by digital high-speed camera microscopy, also saccarine test and examination of exhaled nasal NO. The structure of the cillia (biopsy material of respiratory airways) is detected by electron microscopy. The new methods which are used in diagnosis are molecular genetics technics. Faculty Hospital Motol Praha is introducing examination of genes DNAH5 and DNAI1 for whole Czech Republic. Early diagnosis of PCD and consequential adequate complex therapy is able to slowdown or stop development of ireversible changes at respiratory tract. Examination of cilliary kinesia in children with chronic or recurrent respiratory tract is very useful method in diferencial diagnosis.
Absces pľúc
Dragula M.1, Murgaš D.1, Hamžík J.2, Molnár M.1, Zoľák V.3, Ľuptáková A.4
1Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN, Martin, Slovensko
2Chirurgická klinika JLF UK a MFN, Martin, Slovensko
3Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN, Martin, Slovensko
4Klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny JLF UK a MFN, Martin, Slovensko
Absces pľúc je definovaný ako lokalizovaná hnisavá kolekcia v pľúcnom parenchýme. K najčastejším príčinám patrí infekcia a neoplázie.
Pľúcny abscess u detí je veľmi zriedkavým ochorením a najčastejšie predstavuje komplikáciu bakteriálnej pneumónie. Predisponujúcimi faktormi pre vznik pľúcneho abscesu sú imunodeficientné stavy, závažné systémové ochorenia alebo liečba kortikoidmi a stavy vedúce k opakovaným aspiráciám, ako sú kŕče, mentálna retardácia a poruchy vedomia. Menej zriedkavými príčinami pľúcneho abscesu sú cystická fibróza, deficit alfa-1 antitrypsínu, anestézia a dentálna chirurgia. Komplikácie pľúcneho abscesu zahrňujú vznik empyému, hemoptýzu, prevalenie abscesu do nepostihnutého pľúcneho tkaniva. Väčšina pacientov s pľúcnym abscesom veľmi dobre reaguje na antibiotickú liečbu a len malá skupina prípadov vyžaduje drenáž alebo inú chirurgickú intervenciu. Väčšina pľúcnych abscesov komunikuje s tracheobronchiálnym stromom a spontánne sa drénuje v priebehu liečby. K drenáži abscesu napomáha hrudná fyzioterapia a niekedy bronchoskopia. Perkutánna drenáž abscesu sa využíva u pacientov, ktorí nereagujú na medikamentóznu liečbu a absces je lokalizovaný na periférii pľúcneho parenchýmu. Chirurgická liečba pľúcneho abscesu – resekcia pľúc alebo lobektómia sa využíva pri zlyhaní medikamentóznej liečby, perzistujúcich symptómoch a komplikáciách ako je masívna hemoptýza, bronchopleurálna fistula a empyém.
Autori prezentujú svoje skúsenosti s menežmentom detských pacientov s pľúcnym abscesom.
Lung abscess
Dragula M.1, Murgaš D.1, Hamžík J.2, Molnár M.1, Zoľák V.3, Ľuptáková A.4
1Clinic of Paediatric Surgery CU JFM, Martin, Slovakia
2Clinic of Surgery CU JFM, Martin, Slovakia
3Pediatric Clinic CU JFM, Martin, Slovakia
4Clinic of Anesthesiology and Intensive Medicine, University Hospital Martin, Slovakia
Lung abscess is defined as a localized suppurative necrotizing collection occurring within the pulmonary parenchyma. Infections and neoplasms are the most common causes.
Lung abscess in children is a very rare infectious condition and is most commonly encountered as a complication of bacterial pneumonia. Other predisposing factors for development of lung abscess include immunodeficiency or immunosupression states caused by viral infections, severe systemic diseases or steroid therapy and conditions leading to repeated aspiration such as seizure disorders, mental retardation or altered consciousness. Other less common causes of lung abscess are cystic fibrosis, alpha-1 antitrypsin deficiency, anesthesia and dental surgery. Complications of lung abscess include empyema formation resulting from a bronchopleural fistula, massive hemoptysis, spontaneous rupture into uninvolved lung segments, and non-resolution of abscess cavity.
The majority of patients with lung abscess show an excellent response to antibiotic therapy and only in a minor group of cases, simple drainage or other surgical interventions are required. Empiric parenteral antibiotic therapy is the gold standard in treatment of lung abscess in children.
Most lung abscesses communicate with the trecheobronchial tree early in the course of the infection and drain spontaneously during the course of therapy. Dependent drainage is commonly advocated using chest physical therapy and sometimes bronchoscopy. An alternative to surgical drainage is percutaneous catheter placement. At this time, percutaneous drainage should be reserved for patients who are unresponsive to medical therapy and have lung abscesses located peripherally. These patients should also continue on intravenous antibiotics during and after percutaneous drainage of lung abscess.
Surgical treatment for lung abscess – lung resection or lobectomy is usually reserved for failure of medical management, persistents symptoms and complications such as massive hemoptysis, bronchopleural fistula, and empyema.
Authors present their experience with management of pediatric patients with lung abscess.
Štítky
Neonatológia Pediatria Praktické lekárstvo pre deti a dorastČlánok vyšiel v časopise
Česko-slovenská pediatrie
2009 Číslo 11
- Gastroezofageální reflux a gastroezofageální refluxní onemocnění u kojenců a batolat
- Detekcia a diagnostika primárnych imunodeficiencií v teréne - praktický prehľad v kocke
Najčítanejšie v tomto čísle
- Ošetrovateľstvo II.
- Ošetrovateľstvo I.
- PEDIATRICKÁ GASTROENTEROLÓGIA, HEPATOLÓGIA A VÝŽIVA
- Pediatrická nefrológia