VIII. medicínsko-literárny memoriál Franza Kafku v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici pri príležitosti 90. výročia jeho smrti

Dňa 29. mája 2014 sa konal VIII. medicínsko-literárny memoriál Franza Kafku v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici pri príležitosti 90. výročia jeho smrti (†3. júna 1924, Kierling, Rakúsko) (1–5).

Prvá časť memoriálu sa konala za daždivého počasia pri pamätníku Franza Kafku v Tatranských Matliaroch (obr. 1). Po oficiálnom otvorení prehovorila v zastúpení primátora mesta Vysoké Tatry Ing. J. Mokoša, vedúca Oddelenia cestovného ruchu Ing. D. Žembová. Zdôraznila stály význam Franza Kafku pre svetovú literatúru a pre medzinárodné vzťahy. Po tomto prejave nasledoval prednes poviedky Franza Kafku „Na galérii“ v podaní Ing. Kataríny Derzsiovej z Košíc. Na konci prvej časti memoriálu zahrala Mgr. umenia Brunhilda Linselová zo Súkromnej základnej umeleckej školy v Košiciach na husliach „Humoresku“ Antonina Dvořáka.

Druhá časť VIII. medicínsko-literárneho memoriálu Franza Kafku pokračovala v kinosále Informačného centra Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici. V úvodnej prednáške prvý autor tohto článku sa zaoberal krátkym obdobím života Franza Kafku pred vznikom jeho choroby – tuberkulózy pľúc, na ktorú trpel až do svojej smrti. Franz Kafka pracoval a čiastočne aj býval v Zlatej uličke – uličke alchymistov, v dome č. 22 v Prahe na Hradčanoch od 24. novembra 1914 do 2. marca 1917. Byt, v ktorom býval a v pokoji denne pracoval vo večerných a nočných hodinách, prenajala jeho sestra Ottla. Bol to maličký domček, vlastne len jedna miestnosť, ktorý bol v neskorom stredoveku s ostatnými domčekmi vstavaný do oblúkov hradného múra, a ktoré slúžili pôvodne ako príbytok hradnej stráže. Franz Kafka počas tohto obdobia napísal viaceré poviedky a fragmenty zahrnuté do zväzku „Vidiecky lekár“ (Sen, Dedove vyprávanie, Na pôjde, Strážca hrobky, Na galérii, Bratovražda, Most, Lovec Gracchus, Jazdec na uhliaku, Šakaly a arabi a Nový advokát). Dnes je v tomto domčeku malé knihkupectvo, v ktorom sa ponúka Kafkove literárne dielo v mnohých jazykoch a literatúra s pražskou tematikou. Franz Kafka po napísaní mnohých poviedok a fragmentov putoval denne, väčšinou po polnoci po „Starých zámeckých schodech“ dolu do mesta, prešiel most, ktorý sa dnes volá Mánesov, Kaprovu ulicu a Staromestské námestie do svojho vtedajšiemu bytu v Dlouhé ulici. Neskôr sa Franz Kafka presťahoval a býval od 2. marca do 31. augusta 1917 v Schönborskom paláci na Malej Strane, Tržiště 15. V noci z 12. na 13. augusta 1917 sa u neho objavilo masívne hemoptoe, chrlenie krvi z pľúc, a tým sa prejavila tuberkulóza, ktorá trvala až do jeho smrti.

Po tejto úvodnej prednáške odznela zo záznamu na DVD pieseň Karla Hašlera „Po starých zámeckých schodech“ v podaní Waldemara Matušku.

Marián Šturcel zo Štátnych lesov TANAPu (Tatranská Lomnica) hovoril o Tatranskom lese 10 rokov po kalamite. Vetrová kalamita v Tatrách 19. novembra 2004 s poškodením lesa na výmere viac ako 12 000 ha bola najväčšou v známej histórii. Za uplynulých 10 rokov prešli lesné ekosystémy zmenami tak pozitívnymi ako aj negatívnymi. Boli ponechané bez príslušných preventívnych operatívnych opatrení veľké objemy dreva bez spracovania. Tam, kde to bolo umožnené, spracovanie bolo rýchle a efektívne. Pri obnove veľkých kalamitných plôch boli a sú uprednostňované prírodné procesy, teda aj prirodzené zmladenie. Doplňujúcou umelou sadbou sadenicami, z uznaných domácich génových zdrojov, boli doplnené najmä tie druhy drevín, ktoré zabezpečia rýchlejší nástup prírode blízkeho lesa, odolnejšieho voči podobným účinkom vetra. Doteraz len v podmienkach Štátnych lesov TANAPu (2/3 z kalamitou postihnutého územia) bolo takto obnovených asi 7000 ha lesa s pomerom prirodzeného zmladenia a umelej dosadby asi 1 : 1. Celkovo sa hodnotí proces revitalizácie lesa ako veľmi dobrý, najmä v porovnaní s predpokladmi. Výsledkom nedostatočnej dohody z prvých rokov po kalamite však prepukol do nepoznaných rozmerov veľmi nepriaznivý rozvoj podkôrneho hmyzu. V ­podmienkach Štátnych lesov TANAPu k vetrovej kalamite pribudlo minimálne ďalších 7000 ha podkôrnikovej kalamity. Tak došlo k neželanému ďalšiemu narušeniu celospoločenských funkcií lesa, akým je aj liečebná funkcia, za ktorou pred desiatkami rokov prišiel aj chorý Franz Kafka. Čerstvá kalamita z mája 2014 bola v lesoch výrazne menšia z dvoch dôvodov – sila a smer vetra bol iný, menší ako pred 10 rokmi a nemal v ceste veľa dospelých lesných porastov. Je dôležité si uvedomiť, že tatranské lesy boli v uplynulých stáročiach intenzívne ľuďmi zmenené (baníctvo, pastva oviec, drevo na obchod atď.). Zostalo len okolo 600 ha ostrovčekov lesov, ktoré sa dajú nazvať pralesmi. Je viac ako nevyhnutné, aby človek v súčasnosti stále aktívne spolupracoval s prírodou pri zabezpečovaní takej starostlivosti o lesy, aby plnili všetky funkcie, ktoré ľudia od nich očakávajú.

Hrozia nám epidémie tuberkulózy? bola téma prednášky Ivana Soloviča a Jany Švecovej (Vyšné Hágy, Vysoké Tatry). Tuberkulóza (TBC) je infekčné ochorenie a infekcia je najčastejšie spúšťaná inhaláciou infikovanej kvapôčky veľkosti 1–5 µm, ktorá obsahuje Mycobacterium tuberculosis, ktoré sú expektorované pacientmi s aktívnou pľúcnou tuberkulózou, typicky, keď pacient kašle. V krajinách s vysokou incidenciou tuberkulózy sa aktívny prenos najčastejšie deje v domácnosti a na preplnených miestach, kde sa zhromažďuje veľký počet ľudí.

Pri zhoršení sociálno-ekonomických podmienok obyvateľstva dochádza k vzostupu výskytu TBC. Prognózy poklesu incidencie tuberkulózy na Slovensku, aktuálne v 80. rokoch 20. storočia, sú dnes už len utópiou. V roku 1960 bolo registrovaných 7817 prípadov TBC. Podľa údajov Národného registra tuberkulózy došlo do roku 1970 k poklesu absolútneho počtu hlásených ochorení. V druhej polovici 80. rokoch bol pokles ešte výraznejší. V roku 2002 bolo nahlásených 1053 prípadov novozistenej TBC a v roku 2003 po prvý raz počet novozistených prípadov nebol ani tisíc. V dnešnej dobe je situácia na Slovensku stabilizovaná. V roku 2013 bolo do Národného registra TBC nahlásených 401 prípadov tuberkulózy, čo je 7,41/100 000 obyvateľov .

V 341 prípadoch išlo o novozistené prípady a v 60 prípadoch išlo o recidívy ochorenia; 344 prípadov tvorili pľúcne formy tuberkulózy a 57 prípadov mimopľúcne formy tuberkulózy. Pri porovnaní vekových skupín možno na Slovensku pozorovať rozdiely medzi výskytom TBC u mužov 256 prípadov a u ­žien 145 prípadov. U detí je výskyt najmä vo veku do 4 rokov – 14 prípadov, u žien vo vyšších vekových skupinách a u mužov vo vekovej kategórii 50–59 ročných. V detskej populácii od 4 do 14 rokov sa tuberkulóza vyskytla v 38 prípadoch. V roku 2013 zomrelo 6 pacientov na tuberkulózu, 18 prípadov bolo registrovaných ako úmrtie pacienta s TBC. Z pridružených ochorení sa najčastejšie vyskytli ochorenia pečene (53 chorých), diabetes mellitus (35 chorých), psychiatrické choroby (23 chorých) a koincidencia TBC s malígnym ochorením bola prítomná u 31 chorých. V roku 2013 nebol nahlásený ani jeden chorý s koinfekciou TBC a HIV. Bakteriologicky overených bolo 55,8 % prípadov, celkovo overených bolo 271 prípadov – t.j. 67,6 %, u ktorých bola TBC potvrdená bakteriologicky, histologicky a pomocou iných metód.

Zo 401 hlásených chorých na TBC v roku 2013 išlo o 57 mimopľúcnych foriem tuberkulózy, najčastejšie ako hlavné miesto postihnutia bola tuberkulóza chrbtice (17), tuberkulózna pleuritída (11), močovo-pohlavné ústrojenstvo (6) a mimohrudníkové lymfatické uzliny (7). U 7 chorých išlo o miliárnu tuberkulózu. Tuberkulózna meningitída sa vyskytla u jedného chorého.

V roku 2013 sme mali na Slovensku celkovo 9 pacientov infikovaných multirezistentnými kmeňmi tuberkulóznych mykobaktérií. Analýza výsledkov liečby za rok 2012 nám dokumentuje, že liečba, ktorú dostávajú naši pacienti je plne indikovaná a správna, nakoľko máme až 85% úspešnosť liečby u novozistených mikroskopicky pozitívnych prípadov.

V roku 2013 bolo hlásených do Národného registra tuberkulózy vo Vyšných Hágoch 9 ochorení vyvolaných atypickými mykobaktériami.

Tuberkulóza je stará ako ľudstvo samo. Prvé správy o tuberkulóze pochádzajú z čias, keď ľudia začali vytvárať väčšie sociálne celky. Nálezy kostier z mladšej doby kamennej potvrdzujú existenciu kostnej formy tuberkulózy. Už Avicenna konštatoval, že choroba je prenosná a na jej rozvoj vplýva externé prostredie.

Tuberkulóza je liečiteľné ochorenie, ale ak sa na chorobu nemyslí a pacienti prídu neskoro s ťažkými postihnutiami pľúc alebo iných orgánov, môžu aj zomrieť. Choroba patrí podobne ako chrípka medzi kvapôčkové nákazy. Je liečiteľná, aj keď narastá počet tzv. multirezistentných foriem, ktoré sú veľmi problematické. Súčasné povedomie ľudí o tuberkulóze je veľmi nízke, preto o nej treba stále hovoriť medzi odbornou aj laickou verejnosťou, pretože môže zasiahnuť kohokoľvek a kedykoľvek.

Markéta Mališová (Praha) vo svojej prednáške Franz Kafka a Milena Jesenská sa zaoberala ich vzťahom: „Čtyři roky před svou smrtí se Franz Kafka seznámil s Milenou Jesenskou. Byl to osudový vztah. Kafka už byl v té době nemocný a Milena Jesenská již vdaná za Ernsta Pollaka. Ačkoliv se osobně setkali jen několikrát, jejich dopisy patří do milostné epistolární literatury, která odráží dobu, jejich povahy, emoce a názory, společnou semknutost i rozervanost, zamilovanost a okouzlení i vzájemné společenské postavení.

Život Mileny Jesenské známe hlavně z dopisů psaných přátelům, z jejích novinových článků, bohaté, zapálené a vnímavé práce. Kafku známe z jeho deníků, dopisů a vzpomínek jeho přátel, především Maxe Broda.

Milena měla těžké dětství. Maminka brzy zemřela a ambiciózní otec, Jan Jesenský, pocházel ze zchudlého českého rodu. Na Milenu byl velice přísný. Milena byla jedna z prvních Minervistek – navštěvovala dívčí gymnázium. Výstřední, emancipovaná, intelektuálská, vášnivá, odvážná, chladná a chytrá žena, jak ji později nazval Willy Hass. Říkal, že mrhala milenci, penězi i city.

V roce 1916 začala chodit do kavárny Arca, kde se scházeli obchodníci a spisovatelé. Kafky si nevšímala, zato ji zaujal Ernst Pollak, který sice nepsal, ale byl rádce a kritik spisovatelů. Otec Mileny ho nenáviděl, protože byl žid a Němec. Milena s ním ve 20 letech otěhotněla a otec ji poslal na potrat a potom do blázince. Milena si však svůj vztah vybojovala a v roce 1918 se s Ernstem Pollakem vzali. Odjeli spolu do Vídně, kde nikoho neznala. Ernst chodil sám do společnosti v doprovodu jiných dam. Milena trpěla, a tak začala psát články do Prahy o módě, stylu a různé fejetony. Vedla rubriku „Dopisy z Vídně“ pro Právo, Národní listy, Tribunu.

V roce 1920 poznává Kafku. Napsala mu, že ho chce přeložit, ačkoliv neuměla dobře německy. Kafka byl v té době na léče­ní v sanatoriu v Meranu a s radostí napsal Kurtu Wolfovi, nakladateli, aby jí poslal texty. A tak 22. dubna 1920 vyšel v časopise Kmen „Topič“ – první překlad Kafky do češtiny, dále pak povídka Zpráva pro jistou akademii. Kafka našel spřízněnou duši. Mileně bylo 23 a Kafkovi 37 let. Psali si den co den. Kafka píše...tyto dopisy, které se křižují, Mileno, musí přestat, ty nás doženou k šílenství, člověk neví, co napsal, neví, na co se odpovídá a třese se pořád, ať je tomu jakkoli…

Když byl k ní laskavý, vinila ho z neupřímnosti. Toužila po jeho přízni, ale zároveň ho mučila líčením svého života ve Vídni. Kafka o Mileně napsal, že byla zázračné, zničené, nezničitelné stvoření. Charismatická, věrná, odvážná, bystrá a inteligentní. V červnu 1920 strávili ve Vídni 4 krásné dny, v srpnu den plný neporozumění v Gmündu. … budeme spolu 5 až 6 hodin, na hovor příliš málo, na mlčení, držení se za ruku a hledění do očí až příliš moc...

Kafka je čím dále více nemocný. Psaní ho vysiluje a chce s tím přestat. Rok po rozchodu navštíví Milena nemocného Kafku na jaře roku 1924 doma v Praze. Zůstali přátelé. V květnu týden před smrtí ještě přijede za Kafkou do sanatoria v Kierlingu. Dne 3. června 1924 Franz Kafka umírá; 5. června 1924 píše Milena nekrolog do Národních listů, který končí větou: „Franz Kafka byl člověkem, umělcem, s úzkostmi a svědomím, že doslechl i tam, kde druzí hluší cítili se bezpečni“.“

Ladislav Šimon (Bratislava) sa vo svojej prednáške Telesnosť v diele Franza Kafku venoval tak Kafkovým osobným problémom s telom a telesnosťou, ako aj telesnosti v jeho literárnych textoch. Franz Kafka už veľmi skoro konštatoval „ustavičné zlyhávanie svojho tela“ ako osud, ktorému sa nemohol vyh­núť. To určilo aj jeho vzťah k telesnosti. Môžeme konštatovať, že sa o svoje zdravie vcelku primerane staral. Každý deň cvičil (aj viackrát) pri otvorenom okne. Značnú časť života bol vegetariánom a sťažoval sa, keď bol v Tatranských Matliaroch prinútený jesť mäso. Oficiálnu medicínu však odmietal, pokladal ju za škodlivú. Uprednostňoval asketický spôsob života. Kafkova „história tela“ je v mnohom symptomatická. Napriek jeho tvrdeniu o výlučnej existencii „duchovného“ sveta nachádzame v jeho textoch nielen zohľadnenie, ale aj zobrazenie telesného aspektu ľudskej existencie, ktorý je však nerozlučne prepojený s duchovným, ba dá sa povedať, že duchovnosť sa určitým spôsobom „realizuje“ v telesnosti, resp. sa do nej premieta. Hoci mal Franz Kafka s ľúbostnými a sexuálnymi vzťahmi rôzne problémy, tieto vzťahy pretrvali až do konca jeho krátkeho života. Odmietal však manželstvo, pričom si to odôvodňoval najmä tak, že manželstvo a s ním spojené požiadavky by bránili jeho písaniu, ktoré pokladal za primárnu náplň života. Kafkov zdravotný stav sa prirodzene a bezprostredne premieta do jeho úvah. Chorobu chápal ako čosi metafyzické, čo presahovalo výlučne telesné aspekty. Všetky spomínané problémy sa premietajú do Kafkovho publikovaného i nepublikovaného diela. Autor prednášky konkrétne uviedol poviedky: V trestaneckej kolónii, Umelec v hladovaní, všetky tri romány a upozornil na motívy telesnosti, ktoré sú v nich obsiahnuté. Neobyčajne výrazne sa „telesnosť“ prejavuje v Kafkových „zvieracích metaforách“. V „Premene“ sa Gregor Samsa premieňa na odporný hmyz, pričom jeho duch sa nemení, zostáva „ľudský“. S premenenou telesnosťou sa konfrontujú ostatní členovia rodiny. V poviedke „Správa pre akadémiu“ sa stretávame s opačným procesom – zviera (ľudoop) sa premieňa na človeka, takisto bez toho, že by sa zmenilo telesné založenie. V poviedke „Speváčka Jozefína alebo myší národ“ je rozprávačom predstaviteľ myšieho spoločenstva, ktoré ako také nie je spevavé. Vzťah – alebo skôr paradox – medzi duchovnosťou a telesnosťou je v živote a diele Franza Kafku v mnohom určujúci, je zdrojom mimoriadnych literárnych výkonov, ale aj existenciálnou kliatbou a nešťastím citlivého človeka v málo citlivej dobe.

V poslednej prednáške Miroslav Mydlík a Katarína Derzsiová (Košice) sa snažili porovnať životné osudy a diela Franza Kafku a portugalského spisovateľa Fernanda Pessou (obr. 2, 3). Fernando Pessoa sa narodil roku 1888 v Lisabone a zomrel v tomto meste roku 1935. Detské roky prežil v Durbane, v Južnej Afrike, kde chodil do anglických škôl. Neskôr sa vrátil do Portugalska a celý život myslel a písal portugalsky a anglicky. Skromná existencia cudzojazyčného korešpondenta u viacerých obchodných firiem mu ponechávala určitú voľnosť pre jeho vlastnú literárnu tvorbu. Knižne vyšla iba malá časť jeho rozsiahleho literárneho diela: anglicky napísané básne a sonety, v portugalštine vyšla jeho zbierka „Posolstvo“ roku 1934. Ďalšia jeho básnická, prozaická a dramatická tvorba vyšla čiastočne pod jeho menom, ale z veľkej časti Pessoa autorstvo prisúdil fiktívnym spisovateľom s rôznymi menami tzv. heteronymom. V češtine vyšli jeho diela, básne: Heteronyma, Za noci našeho bytí, Subjektívní tragédie, Faust; prózy: Bankéř anarchista, Testament sebevraha baróna De Teive, Ďablova hodina a iné. Ďalšie dve jeho významné publikácie boli: „Kniha neklidu“ a „Kniha neklidu – druhá“.

Pessoa a Kafka mali niekoľko charakteristických čŕt vo svojej tvorbe: Multikultúrna socializácia, multijazyková výchova, ich literárna tvorba a tendencia ovplyvniť vlastný vývoj, preskúmať svoje možnosti a obmedzenia. Fragmentované texty, fikcie, mystifikácie a paradoxy boli podstatou literárneho diela portugalského spisovateľa Fernanda Pessou uverejnené väčšinou až po jeho smrti. Sám o sebe tvrdil, že umelecky vie „iba klamať“. Podobnosť medzi ním a Franzom Kafkom bola aj v tom, že mali rovnaký dlhoročný vzťah k určitým ženám. Franz Kafka mal dlhoročnú korešpodenciu s Milenou Jesenskou, s ktorou sa nemienil oženiť. Podobne Fernando Pessoa si písal mnoho rokov so svojou priateľkou Oféliou Queirozovou. V tejto súvislosti sa podobne ako Franz Kafka vyjadril, že pre neho je najdôležitejšia literárna činnosť a všetko ostatné je vedľajšie. Spoločné črty obidvoch autorov bola fragmentárnosť ich literárneho diela, často nedokončeného a doplňovaného a heteronymia. Je veľmi dôležité pripomenúť dlhodobé životné a literárne spojenie s mestami, v ktorých strávili väčšiu časť svojho života. Franz Kafka mal rád Prahu a Fernando Pessoa Lisabon.

Fragment Franza Kafku: „Imaginárne postavy sú výraznejšie ako tie skutočné. Môj imaginárny svet bol pre mňa vždy jediným skutočným svetom: nikdy som nezažil lásku tak reálnu, tak plnokrvnú a vitálnu ako s postavami, ktoré som si sám vytvoril. Škoda! Cnie sa mi po nich, pretože miznú rovnako ako tie druhé...“

Fernando Pessoa: Fragment č. 21: „Moja duša je skrytý orchester; neviem akými nástrojmi – sláčikami a harfami, tympánmi a bubnami – vo mne zvučia a hučia. Poznám sa iba ako symfónia“.

Diela Fernanda Pessou boli nedokončené a podarilo sa mu ich iba čiastočne dokončiť. Fernando Pessoa zomrel roku 1935 na cirhózu pečene a posledné verše nadiktoval v deň svojej smrti: „Snáď je to posledný deň môjho života, zdvihol som pravicu a pozdravil som slnko, ale pozdravom som mu nechcel dať zbohom, chcel som mu iba povedať, že rád ho ešte vidím. Nič viac.“

Na záver VIII. medicínsko-literárneho memoriálu Franza Kafku v Tatranskej Lomnici zaznela zo záznamu na DVD skladba Johanna Straussa „Na krásnom modrom Dunaji“ v podaní Viedenskej filharmónie, ktorú dirigoval Daniel Barenboim.

Organizátori z Košíc (Spolok lekárov, Lekárska fakulta, Univerzita P. J. Šafárika a Univerzitná nemocnica L. Pasteura) a Kežmarku (Spolok lekárov dr. V. Alexandra a Dialyzačné stredisko Dialcorp s.r.o.) v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAPu a Mestským úradom Vysoké Tatry si pripomenuli 90. výročie smrti Franza Kafku.

prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.,

Ing. Katarína Derzsiová

IV. interná klinika UN L. Pasteura

Rastislavova 43, 041 90 Košice, SR

e-mail: miroslav.mydlik@unlp.sk