Škubla P. Veľký atlas húb

Škubla P. Veľký atlas húb. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda 2007. 432 strán. ISBN 978-80-07-01500-5.

V Slovenskej republike vychádza v posledných rokoch pomerne veľa kníh o hubách od slovenských i zahraničných autorov, žiaľ rozličnej kvality a najmä vedecko-odbornej úrovne i z hľadiska medicíny.

Ing. Pavol Škubla, CSc., slovenský mykológ, fotograf a ilustrátor mykologických publikácií, člen výboru Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV), povolaním chemický inžinier, sa venuje mykológii viac ako 25 rokov. Založil a v rokoch 1993-1999 zostavoval a redigoval prvé slovenské mykologické periodikum Spravodajca slovenských mykológov. Je autorom a spoluautorom viacerých knižných mykologických publikácií.

Veľký atlas húb je poslednou knihou P. Škublu, ktorá obsahuje 800 druhov vyšších húb, s ktorými sa môžeme stretnúť v našich lesoch, hájoch, na lúkách a pasienkoch. Do výberu zaradil iba také huby, ktoré tvoria stredné a veľké plodnice, v prírode sú nápadné, dobre viditeľné, a preto sa môžu ľahko dostať do hubárovho košíka. Také druhy húb, ktoré praktický hubár väčšinou s veľkou pravdepodobnosťou nezbiera, ako sú tvrdé a nechutné drevokazné huby, alebo huby, ktoré tvoria drobné plodnice, v tomto atlase nenájdeme.

Kniha sa člení okrem príhovoru autora na 4 hlavné časti: jedlé huby (286 druhov), jedovaté huby (154 druhov), nejedlé huby (238 druhov) a vzácne huby (122 druhov). Pre praktického hubára je takéto originálne členenie publikácie výhodnejšie, pretože pomáha k odlíšeniu jedlých a jedovatých druhov.

Z medicínskeho hľadiska treba vysoko vyzdvihnúť časť knihy o jedovatých hubách, v ktorej autor vychádza z etiopatogenetickej klasifikácie otráv hubami podľa P. Gavorníka a cituje jeho monografie (Gavorník P. Otravy hubami. Bratislava: Univerzita Komenského 2000; Gavorník P. Otravy jedovatými hubami. Bratislava: VEDA 2002). Je to v Slovenskej republike prvý atlas húb, ktorý rešpektuje aktuálnu modernú medicínsku klinickú diagnostiku a liečbu otráv hubami.

Piktogramy v časti Jedovaté huby označujú aj príslušný typ intoxikácie hubami. Napr. pavučinovec plyšový Cortinarius orellanus Fr (č. 357) má v piktograme číslo 8, znamená to, že po konzumácii spôsobí 8. orelanínový typ otravy hubami; alebo napr. bedlička hnedoružová Lepiota brunneoincarnata Chodat et C. Martin (č. 289) má v piktograme číslo 1, čo znamená, že spôsobuje 1. cytotoxický, cyklopeptidový typ otravy, obdobne ako muchotrávka zelená Amanita phalloides. Vo väčšine doterajších atlasov húb je totiž obvykle uvedené iba jednoduché konštatovanie, že huba je jedovatá. Základom prevencie mykointoxikácií je nevyhnutnosť mať adekvátne vedomosti o morfologických znakoch a účinkoch jedovatých húb a ich nejedlých a jedlých dvojníkov. V tejto oblasti je potrebné urýchlene zintenzívniť a skvalitniť pregraduálnu i postgraduálnu výučbu lekárov a zdravotnú výchovu celej populácie.

K výborným pomôckam pri poznávaní húb (vrátane tých, ktoré môžu poškodiť zdravie človeka) bude nepochybne patriť aj Škublov Veľký atlas húb.

prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FESC

www.fnspba.sk

e-mail: andrej.dukat@faneba.sk

Doručeno do redakce: 5. 9. 2007