Index pevnosti femuru versus hustota kostného minerálu: nové poznatky (Slovenská epidemiologická štúdia)

Pacienti a metódy:
Analyzovali sme hodnoty premenných získaných meraním na kostnom denzitometri (DXA, Prodigy Primo, GE, USA) vo výberovom súbore žien (n = 3 215) s osteopéniou, osteoporózou a rizikovými faktormi pre osteoporózu z oblasti východného Slovenska vo veku od 20 do 89 rokov, s mediánom veku 59 rokov. Populáciu definujeme ako všetky ženy z východného Slovenska s osteopéniou, osteoporózou a rizikovými faktormi pre osteoporózu. Sledované premenné: 1. ľavý proximálny femur: T-score total hip, FSI (femur strengt index), 2. lumbálne stavce L₁–L₄: BMD (bone mineral density).

Ciele:
1. Stanoviť a porovnať očakávané početnosti patologických hodnôt premenných FSI < 1 a T-skóre total hip ≤ –2,5 SD v populácii žien z východného Slovenska. 2. Stanoviť očakávané početnosti žien v populácii, ktoré majú patologické hodnoty FSI < 1a zároveň T-skóre total hip ≤ –2,5 SD (skupina A), T-skóre total hip z intervalu –1,0 až –2,5 SD (skupina B), T-skóre total hip > –1,0 SD (skupina C). 3. Zistiť, či je FSI štatisticky významným prediktorom pre odhad hodnôt BMD v lumbálnych stavcoch.

Výsledky:
1. V populácii môžeme očakávať 14,54 % žien s patologickými hodnotami FSI < 1 a 6,25 % žien s osteoporózou v oblasti total hip na základe meraných hodnôt T-skóre. 2. V skupine A môžeme očakávať, že stredná hodnota (μ) bude z intervalu (1,41; 2,36) %, v skupine B z intervalu (4,50; 6,03) % , v skupine C z intervalu (6,76; 8,55) %. 3. Medzi hodnota premenných FSI a BMD L₁–L₄ sa nezistila štatisticky významná závislosť.

Závery:
Meranie hodnôt premennej FSI odhalí v populácii väčšie percento žien s pravdepodobnosťou pre vznik zlomeniny krčka femuru pri páde ako meranie BMD v oblasti total hip. Pacientky s ostepéniou alebo normálnymi hodnotami BMD v oblasti total hip môžu utrpieť zlomeninu krčka femuru pri páde, ak majú patologické hodnoty FSI, t.j. ak majú nepriaznivé hodnoty geometrických premenných proximálneho femuru (tzv. biomechanicky nepriaznivú konfiguráciu proximálneho femuru). Pomocou hodnôt premennej FSI nie je možné robiť predikciu hodnôt premennej BMD v stavcoch, pretože je to kvalitatívne aj kvantitatívne iná premenná ako BMD.

Kľúčové slová:
osteoporóza – index pevnosti femuru (FSI) – hustota kosného minerálu – zlomeniny krčka femuru – kostná denzitometria (DXA)

Autoři: J. Wendlová
Působiště autorů: Osteology Unit, Derer’s University Hospital and Policlinic Bratislava, Slovakia, head Ass. Prof. Jaroslava Wendlová, MD, PhD.
Vyšlo v časopise: Vnitř Lék 2010; 56(7): 764-770
Kategorie: 80. narozeniny předsedy České lékařské společnosti J. E. Purkyně prof. MUDr. Jaroslava Blahoše, DrSc.

Souhrn

Kľúčové slová:
osteoporóza – index pevnosti femuru (FSI) – hustota kosného minerálu – zlomeniny krčka femuru – kostná denzitometria (DXA)

Zdroje

1. Pietschmann P, Kerschan-Schindl K. Knochenqualität – wissenschaftliche Aspekte versus praktische Relevanz. J Miner Stoffwechs 2004; 11: 16–18.

2. Boonen S, Singer AJ. Osteoporosis management: impact of fracture type on cost and quality of life in patient at risk for fracture I. Curr Med Res Opin 2008; 24: 1781–1788.

3. Viktoria Stein K, Dorner TH, Lawrence K et al. Economic concepts for measuring the costs of illness of osteoporosis: An international comparison. Wien Med Wochenschr 2009; 159: 253–261.

4. Finnern HW, Sykes DP. The hospital cost of vertebral fractures in the EU: estimates using national data sets. Osteoporos Int 2003; 14: 429–436.

5. Lindsay R, Burge RT, Strauss DM. One year outcomes and costs following a vertebral fracture. Osteoporos Int 2005; 16: 78–85.

6. Jahelka B, Dorner T, Terkula R et al. Health‑related quality of life in patients with osteopenia or osteoporosis with and without fractures in a geriatric rehabilitation department. Wien Med Wochenschr 2009; 159: 235–240.

7. Rabenda V, Manette C, Lemmens R et al. The direct and indirect costs of the chronic management of osteoporosis: a prospective follow‑up of 3440 active subjects. Osteoporos Int 2006; 17: 1346–1352.

8. Nakamura T, Turner CH, Yoshikawa T et al. Do variations in hip geometry explain differences in hip fracture risk between Japanese and white Americans? J Bone Miner Res 1994; 9: 1071–1076.

9. Rublíková E, Labudová V, Sandtnerová S. Analysis of categorical data. 1st ed. Bratislava: Publishing house Economic University 2009: 41–141.

10. Pacáková V. Statistical methods for economists. 2nd ed. Bratislava: Publishing House: Iura Edition 2009: 174–177.

11. Varga S. Another View on the Fuzzy Regression. Forum Statisticum Slovacum 2009; 3: 1–7.

12. Pacáková V. Aplikovaná poistná štatistika. 1 vyd. Bratislava: Publishing House: IURA Edition 2004: 67–86.

13. Varga Š. Fuzzy predictions in regression models. J Appl Mathem Open Access 2010; 3: 245–251.

14. Kukla C, Gaebler C, Pichl RW et al. Predictive geometric factors in a standardized model of femoral neck fracture. Experimental study of cadaveric human femurs. Injury 2002; 33: 427–433.

15. Gregory JS, Testi D, Stewart A et al. A method for assessment of the shape of the proximal femur and its relationship to osteoporotic hip fracture. Osteoporos Int 2004; 15: 5–11.

16. Alonso CG, Curiel MD, Carranza FH et al. Femoral bone mineral density, neck shaft angle and mean femoral neck with as predictors of hip fracture in men and women. Multicenter Project for Research in Osteoporosis. Osteoporos Int 2000; 11: 714–720.

17. El Kaissi S, Pasco JA, Henry MJ et al. Femoral neck geometry and hip fracture risk: the Geelong osteoporosis study. Osteoporos Int 2005; 16: 1299–1303.

18. Watts NB. Fundamentals and pitfalls of bone densitometry using dual-energy X‑ray absorptiometry (DXA). Osteoporos Int 2004; 15: 847–854.

19. Gnudi S, Malavolta N, Testi D et al. Differences in proximal femur geometry distinguish vertebral from femoral neck fractures in osteoporotic women. Br J Radiol 2004; 77: 219–223.

20. Gnudi S, Ripamonti C, Lisi L et al. Proximal femur geometry to detect and distinguish femoral neck fractures from trochanteric fractures in postmenopausal women. Osteoporos Int 2002; 13: 69–73.

21. Faulkner KG, Wacker WK, Barden HS et al. Femur strength index predicts hip fracture independent of bone density and hip axis length. Osteoporos Int 2006; 17: 593–599.

22. Crabtree N, Lunt M, Holt G et al. Hip geometry, bone mineral distribution, and bone strength in European men and women: The EPOS study. Bone 2000; 27: 151–159.

23. Wendlova J. Logistic regression in estimate of femoral neck fracture by fall. Open Access Emergency Medicine 2010; 2: 29–36.

24. Wendlova J. Expected frequency of femoral neck fractures by fall in the osteoporotic and osteopenic East Slovak female population. (Epidemiological Study). Wien Med Wochenschr 2010; 159. V tisku.

25. Wendlová J. Why is so important to balance the muscular dysbalance in mm. coxae area in osteoporotic patients? Bratisl lek listy 2008; 109: 502–507.

26. Cheng X, Li J, Lu Y, et al. Proximal femoral density and geometry measurements by quantitative computed tomography: association with hip fracture. Bone 2007; 40: 169–174.

27. Manske SL, Liu-Ambrose T, De Bakker PM et al. Femoral neck cortical geometry measured with magnetic resonance imaging is associated with proximal femur strength. Osteoporos Int 2006; 17: 1539–1545.

28. Bousson V, Le Bras A, Roqueplan F et al. Volumetric quantitative computed tomography of the proximal femur: relationships linking geometric and densitometric variables to bone strength. Role for compact bone. Osteoporos Int 2006; 17: 855–864.

29. Engelke K, Adams JE, Armbrecht G et al. Clinical Use of Quantitative Computed Tomography and Peripheral Quantitative Computed Tomography in the Management of Osteoporosis in adults. The 2007 ICSD Official Position. J Clin Densit 2008; 11: 123–162.

30. Sipos W, Pietschmann P, Rauner M et al. Pathophysiology of osteoporosis. Wien Med Wochenschr 2009; 159: 230–234.