Ošetrovateľstvo I.

Ošetrovateľská prax založená na dôkazoch

Ovšonková A., Zanovitová M.

Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Slovensko

Cieľ práce: Cieľom je poskytnúť základné informácie o využívaní poznatkov z Evidence Based Practice (EBP) v ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na detského pacienta.

Materiál a metódy: Prax založená na dôkazoch je v kontexte ošetrovateľstva na Slovensku novým, ale účelným fenoménom. Predstavuje uplatnenie relevantných vedeckých informácií pri rozhodovaní sestry v priebehu ošetrovateľského procesu. Ošetrovateľské intervencie využívajú príslušné dôkazy a rešpektujú potreby pacienta.

Aby sestry mohli pracovať na základe EBP, je potrebné:

• publikovaný adekvátny výskum k problematike,
• mať zručnosti týkajúce sa vyhľadávania dôkazov a kriticky analyzovať výsledky výskumu,
• možnosť implementovať zmeny založené na EBP v praxi.

Proces EBP môžeme rozdeliť do krokov:

1. formulácia problému – výskumnej/klinickej otázky (základná, špecifická – PICOT formát)

Aké je najlepšie miesto, technika, veľkosť a priemer ihly a dávka pre aplikáciu intramuskulárnej injekcie u dojčiat, batoliat a malých detí?

2. vyhľadávanie v literatúre a zber dôkazov

Výber vhodného zdroja dôkazov je základný predpoklad ich validity a relevantnosti. Medzi zdroje patria: knihy, periodiká, databázy (napr. MEDLINE, CINAHL, Cochrane Library, PubMed), smernice (guidelines), webové stránky.

Použité databázy: CINAHL, PubMed

3. výber kľúčových prác a hodnotenie nájdených odpovedí – dôkazov

Boli nájdené malé štúdie, ktoré neboli randomizované (12 zdrojov).

4. aplikácia záverov do klinickej praxe a hodnotenie ich dôsledkov – integrácia dôkazov s klinickou skúsenosťou = rozhodnutie alebo zmena

Na základe získaných dôkazov je odporúčané podávanie intramuskulárnej injekcie do anterolaterálnej časti stehna (do 12 mesiacov), do deltoidného svalu (12 mesiacov a viac) a ventrogluteálne. Dĺžka ihly je dôležitým faktorom pri znižovaní lokálnych reakcií. Odporúčaná dĺžka ihly je 25 mm pre dojčatá, 25–32 mm pre batoľatá, 38–51 mm pre staršie deti. U predčasne narodených a podvýživených detí sú odporúčané kratšie ihly (16–25 mm).

Záver: Charakteristickým rysom ošetrovateľstva by malo byť poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti na základe EBP. Transformácia dôkazov by mala viesť k zmene zaužívaných a neopodstatnených stereotypov v pracovných postupoch, a tak ovplyvniť kvalitu a efektivitu ošetrovateľskej starostlivosti.

Evidence Based Nursing Practice

Ovšonková A., Zanovitová M.

Institute of Nursing, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Slovakia

Aim: The aim of the article is to provide basic information about the Evidence Based Practice (EBP) knowledge application to nursing care concerning child patient.

Material and methods: Evidence based practice (EBP) in nursing is a new but efficient phenomenon in Slovak context. It presents implementation of relevant scientific information in nurse’s decision-making in the course of nursing process. Nursing interventions are based on relevant evidences and the patient’s needs are respected.

To base nursing practice on EBP it is necessary to have:

• published appropriate research findings related to the topic
• skills concerning data search and critical analysis of the research evidences
• opportunities to implement changes based on EBP in the practice.

The process of EBP can be structured to following steps:

1. formulation of the problem – research/clinical question (basic, specific – PICOT format)

What is the best site, technique, needle size, gauge and dosage for intramuscular injections in infants, toddlers and small children?

2. literature search/review and evidences collection

The selection of appropriate source of evidences is basic prerequisite for validity and relevancy. The sources are: books, periodicals, databases (e. g. MEDLINE, CINAHL, Cochrane Library, PubMed), guides, guidelines, websites.

Database used: CINAHL, PubMed

3. selection of crucial research studies and analysis of evidences found

Small non-randomized research studies were found (12 sources).

4. application of findings to clinical practice and evaluation of their consequences – integration of evidence with clinical experience = decision-making or change

Based on the evidence in the literature, the recommendation is to administer intramuscular injections to children in the anterolateral thigh (up to 12 months old), deltoid (12 months and older) and ventrogluteal site. Needle length is an important factor in decreasing local reactions. Recommendations are 25 mm needle in infants, 25 to 32 mm needle for toddlers, 38 to 51 mm needle for older children. Preterm and small emaciated infants may require a shorter needle 16 to 25 mm.

Conclusion: Nursing care provision based on EBP should be the specific feature of nursing profession. The evidence transformation should result in the change of customary and un-justified stereotypes of working methods and procedures with the consequence of improvement of the quality and efficiency of nursing care.

NEUROMUSKULÁRNE OCHORENIA, OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ

Boháčová Z., Timurová M.

Klinika pediatrie, FNsP J. A. Reimana, Prešov, Slovensko

V poslednom období pribúda detí a adolescentov, ktorí trpia rôznymi neuromuskulárnymi chorobami. V úvode sa zaoberáme príznakmi, diagnostikou svalových dystrofii, ich progresiou. Ochorenia od určitej doby rýchlo progredujú a vyžadujú intenzívnu starostlivosť, vrátane umelej pľúcnej ventilácie. Na našom pracovisku – JIRS Kliniky pediatrie – máme 5 pacientov, ktorí boli a sú hospitalizovaní pre svalovú dystrofiu s chronickou respiračnou insuficienciou, ktorá vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. V práci sa venujeme manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti na JIRS ako aj rodine s postihnutým dieťaťom a následne aj presunutím ventilovaného dieťaťa do domácej starostlivosti rodičov.

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O CENTRÁLNY VENÓZNY KATÉTER

Celerinová E., Žalmanová M.

Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Oddelenie detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny, Martin, Slovensko

Zavedenie centrálneho venózneho katétra (CVK) je invazívny lekársky výkon, ktorý je súčasťou diagnosticko-terapeutického manažmentu v liečebno-preventívnej starostlivosti u indikovaných skupín diagnóz, syndrómom a klinických stavov. Súčastný medicínsky trend smeruje k používaniu CVK aj na iných oddeleniach, nielen na OAIM. Cieľom našej prednášky je oboznámiť sestry so správnymi postupmi v starostlivosti o CVK. Osvojenie si odborných vedomosti a praktických zručnosti znižuje riziko vzniku možných komplikácií. Správnou ošetrovateľskou starostlivosťou zamedzíme vzniku infekcií a tým eliminujeme zvýšené finančné náklady na liečbu pacienta a takisto chránime pacienta aj ošetrujúci personál pred nežiadúcou infekciou.

Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s tracheostómiou

Fejová D., Krasnecová S.

Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

Témou prednášky je ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s tracheostómiou. Tracheostómia je chirurgický výkon, kedy sa priedušnica umelo vyvádza na povrch tela. Cieľom je zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest. Pri tracheostómii dochádza k zániku funkcie horných dýchacích ciest. Autorky sa v prednáške zaoberajú ošetrovateľskou starostlivosťou u detí, ktoré majú zavedenú tracheostómiu. Cieľom je poskytnúť čo najviac informácii o danej téme. V prvej časti prednášky sa autorky zaoberajú tracheostómiou všeobecne. V druhej časti riešia problematiku ošetrovateľskej starostlivosti o tracheostómiu u detí. V tretej časti prednášky rozoberajú starostlivosti o tracheostómickú kanylu. V štvrtej časti prednášky sa autorky zaoberajú edukáciou rodiny.

VÝŽIVA V PREVENCII VZNIKU POTRAVINOVEJ ALERGIE (prvý rok života)

Trpišová M.

Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko

Úvod: Vývoj alergického ochorenia u dieťaťa v zmysle oddialenia jeho výskytu alebo zmiernenia klinických príznakov môžeme docieliť preventívnymi opatreniami ako dodržiavaním výživových zásad v prvom roku života dieťaťa, podporou dojčenia a tiež prijímanou stravou matky počas dojčenia. Tvorba a realizácia edukačných programov pre túto skupinu predstavuje významný podiel primárnej prevencie ochorení.

Cieľ: Cieľom našej práce bolo realizovať intervenčnú pilotnú štúdiu o výživových preventívnych opatreniach pre vznik a neskorší vývoj potravinovej alergie a zistiť výživové nedostatky u matiek týchto detí.

Metodika: Do súboru bolo zaradených 89 matiek detí s pozitívnou rodinnou anamnézou alergie. Výber vzorky bol zámerný. Súbor sme rozdelili na základný, ktorý tvorilo 49 matiek a kontrolný 40 matiek. Pri výbere tém pre edukačný program sme vychádzali zo špecializačného programu pre sestry pracujúce v alergológii, ktorý poskytuje University of South Australia, Division of Health Science – School of Nursing and Midwifery. Na zber empirických údajov bol použitý dotazník. Edukačný plán pozostával z troch edukačných jednotiek.

Výsledky: Matky v edukovanom súbore podávali mliečne príkrmy od 8. mesiaca dieťaťa, matky kontrolného súboru od 4. až 6. mesiaca. Najčastejšie sa v základnom a kontrolnom súbore vyskytovali príznaky gastrointestinálneho systému 79 % detí a 65 % detí, druhé najčastejšie boli kožné príznaky, prítomné u 53 % a 37,5 % detí. V kontrolnom súbore sa najmenej vyskytovali respiračné príznaky u 18,4 % a 35 %.

Záver: Poznanie potenciálnych alergénov a faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie jednotlivca považujeme za dominantný prvok v prevencii potravinovej alergie v prvom roku života dieťaťa. Sestra môže cielenou edukačnou aktivitou prispieť k zníženiu výskytu potravinovej alergie u rizikovej skupiny detí.

Expozičný test u detí s alergiou na bielkoviny kravského mlieka

Bonková L., Reťkovská K., Havlíčeková Z.

Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

Alergia na bielkoviny kravského mlieka je najčastejšou potravinovou alergiou v rannom detstve s incidenciou 2 až 3 % počas 1. roku života. U výlučne kojených detí je riziko rozvoja alergie na bielkovinu kravského mlieka len 0,5 % a prejavy alergie sú mierne alebo stredne závažné. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sú rôznorodé od postihnutia kože, respiračného systému, gastrointestinálnho traktu až po anafylaktickú reakciu. Ako pri každej potravinovej alergii je primárnym opatrením vylúčenie alergénu. Postup pri eliminačnej diéte u kojencov závisí od spôsobu výživy a závažnosti klinických príznakov. U kojených detí sa preferuje eliminácia kravského mlieka a mliečnych produktov z diéty matky. U kojencov živených náhradnou mliečnou formulou sú za terapeutické považované extenzívne hydrolyzáty a preparáty na báze voľných aminokyselín. Diagnostika a manažment potravinovej alergie prešli v posledných rokoch veľkými zmenami. Eliminačno-expozičný test je v súčasnosti považovaný za zlatý štandard diagnostiky potravinovej alergie. Vzhľadom na predominanciu objektívnych príznakov u menších detí s alergiou na bielkoviny kravského mlieka môže byť v tejto vekovej skupine používaný otvoreným orálny expozičný test. Na našom pracovisku využívame štandardizovaný, 7-dňový expozičný test. Prvý deň sa dieťaťu podáva formula na báze kravského mlieka/kravské mlieko v postupne zvyšujúcich sa dávkach a súčasne sa sledujú prejavy alergickej reakcie. Pri dobrom klinickom stave je dieťa prepustené po 24 hodinách domov. Počas ďalších dní rodičia sledujú alergické prejavy v domácom prostredí. Okrem správnej realizácie expozičného testu v zdravotníckom zariadení je dôležitou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti dostatočná edukácia rodiča o prejavoch alergie na bielkovinu kravského mlieka počas testu.

SUBSTITUČNÁ LIEČBA U DETÍ S IMUNODEFICITNÝM STAVOM

Plavnická I.

Klinika detí a dorastu, MFN, Martin, Slovensko

Imunitný systém predstavuje komplex vrodených a získaných mechanizmov, ktoré slúžia na udržanie homeostázy organizmu za akýchkoľvek okolností. Je nositeľom imunity, ktorá zabezpečuje ochranu pred škodlivými vplyvmi z vonkajšieho ako aj vnútorného prostredia. Z hľadiska porúch imunity a ich diagnostiky je dôležité skoré obdobie života, keďže mnoho primárnych imunodeficitných syndrómov sa manifestuje práve v prvom roku. Dieťa je sledované a pravidelne je hodnotený jeho zdravotný stav. V prípade ťažkostí napr. prolongované infekcie, opakované infekcie (najmä dýchacích ciest a uropoetického traktu), alebo iných prejavov napr. neprospievanie je indikovaná imunologická intervencia. Spomedzi všetkých imunodeficitných stavov, viac ako 50 % predstavujú prevažne humorálne imunodeficity (s poruchou tvorby protilátok). Ich liečba je založená na pravidelnej substitúcii chýbajúcich imunoglobulínov. Liečba je riadená jednak pravidelným kontrolovaním hladín jednotlivých imunoglobulínov v sére, ako aj toleranciou daného pacienta k liečbe. Vzhľadom na to, že imunoglobulíny sa podávajú len parenterálne, táto liečba je aplikovaná v zdravotníckych zariadeniach či už ambulantne, alebo počas krátkej hospitalizácie. Keďže liečba prináša popri svojich evidentných benefitoch zlepšujúcich stav postihnutého dieťaťa aj isté riziká, esenciálnou súčasťou liečby je aj adekvátna a dostatočná edukácia rodiča a v závislosti od veku aj spolupracujúceho dieťaťa. Tá je realizovaná jednak lekárom ale aj sestrou, ktorá sa v spolupráci s lekárom podieľa na aplikácii liečby. Algoritmus podávania intravenóznych imunoglobulínov má svoje zákonitosti, pravidlá a riziká, ktoré musí daný zdravotnícky pracovník ovládať, poznať a v prípade vzniku komplikácii aj riešiť.

Polysomnografia a dieťa

Lettrichová J.

Klinika detí a dorastu MFN a JLF UK, Martin, Slovensko

Cieľom práce je bližšie oboznámiť s technikou polysomnografie a zároveň poukázať na možnosť vyšetrenia v spánkovom laboratóriu u detí všetkých vekových kategórii. Taktiež upozorniť na rôzne príznaky, ktoré môžu byť príčinou nekvalitného spánku a tým môžu ohroziť zdravý vývoj detí.

Spánok je základná životná potreba a kvalitný spánok je nevyhnutný pre regeneráciu organizmu. Dĺžka spánku u detí je závislá od veku dieťaťa, od prostredia, v ktorom žije a spáva, od jeho zdravotného stavu a individuality. Počas spánku sa pravidelne striedajú 2 fázy: v REM fáze je mozog aktívny, čo znamená, že snívame. Je charakterizovaný aj rýchlymi pohybmi očí. V non-REM fáze je činnosť mozgu utlmená a má 4 štádia. V 3. a 4. štádiu je spánok najkvalitnejší. Nedostatočný a nekvalitný spánok vedie k závažným poškodeniam organizmu. Poruchy spánku sa vyšetrujú v spánkovom laboratóriu. Najčastejšie indikácie u detí na polysomnografické vyšetrenie: Sy náhleho úmrtia (SIDS), príhoda ALTE, spánkové apnoe, chrápanie, Prader-Williho sy (PWS), obezita, nevysvetliteľná únava, medikamentózna liečba a enuréza. U dojčiat, batoliat, detí predškolského veku, ale aj detí zaostávajúcich v psychomotorickom vývine je nevyhnutná prítomnosť rodiča počas vyšetrenia. Obzvlášť je dôležitá príprava detí s Downovým sy a PWS ešte v domácom prostredí pred vyšetrením. Tieto deti sú veľmi plaché a neprístupné cudzím osobám a veciam. Preto je pri tomto vyšetrení veľmi dôležitá aj komunikácia medzi sestrou a rodičom, ale aj medzi sestrou a dieťaťom. Komunikácia je vtedy efektívna, keď sa obidve strany rešpektujú. Súčasťou efektívnej komunikácie je aj počúvanie. Je umením vedieť počúvať a až potom hovoriť.