Validácia nového nástroja pre indentifikáciu bariér v prevencii rakoviny krčka maternice na Slovensku

Validation of a new tool for identification of barriers to cervical cancer prevention in Slovakia

Objective:
The aim of the work was to validate the Slovak version of the CPC-28 questionnaire (Beliefs about Papanicolaou and Cervical Cancer).

Design:
Original study.

Setting:
Department of Public Health, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, in co-operation with gynaecological centers in University Hospital Martin and district Martin, Slovakia.

Methods:
The original English version of the CPC-28 questionnaire was translated into Slovak language. The questionnaire consists of 28 statements divided into six domains. Cronbach´s alpha coefficient was used to analyse the internal consistency of the questionnaire. Construction validity was evaluated by using Pearson‘s correlation coefficient. The results were processed in the statistical programs Epi Info™ 7.1.5. and Statistica 13, p-values < 0.05 were considered statistically significant.

Results:
The Slovak version of the questionnaire was provided to 27 women. The women were given two questionnaires, and one of them was filled in immediately (test). After 14 days they filled in and returned second questionnaire (retest). The value of Cronbach‘s alpha was > 0.8 in all six domains which demonstrates the high internal consistency of the questionnaire. Pearson‘s coefficient was > 0.7 in all six domains and p-values < 0.001.

Conclusion:
The validated CPC-28 questionnaire in the Slovak language can be administered to women to collect data for identification of barriers to cervical cancer screening among women.

Keywords:
barriers, validation, questionnaire CPC-28, cervical cancer, screening

Autori: V. Szabóová ¹; V. Švihrová ¹; J. Švihra jr. ²; L. Rišková ³; H. Hudečková ¹
Pôsobisko autorov: Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova lekárska fakulta, Martin, Univerzita Komenského, Bratislava, vedúca pracoviska prof. MUDr. H. Hudečková, PhD., MPH ¹; Urologická klinika, Univerzitná nemocnica Martin, prednosta doc. MUDr. J. Ľupták, PhD. ²; Chirurgická klinika a transplantačné centrum, Univerzitná nemocnica a Jesseniova lekárska fakulta, Martin, Univerzita Komenského, Bratislava, prednosta prof. MUDr. Ľ. Laca, PhD. ³
Vyšlo v časopise: Ceska Gynekol 2018; 83(1): 30-35

Súhrn

Cieľ štúdie:
Cieľom práce bola validácia slovenskej verzie dotazníka CPC-28 (Predstavy o Papanicolaouovom teste a rakovine krčka maternice).

Typ štúdie:
Pôvodná práca.

Názov a sídlo pracoviska:
Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, v spolupráci s gynekologickými ambulanciami v Univerzitnej nemocnici Martin a okrese Martin, Slovenská republika.

Metodika:
Originálna verzia anglického CPC-28 dotazníka bola preložená do slovenského jazyka. Analýza vnútornej konzistencie bola vykonaná pomocou Cronbachovej alfy. Na zhodnotenie reliability dotazníka bola použitá metóda test – retest a výpočet Pearsonovho koeficientu. Výsledky boli spracované pomocou štatistických programov Epi Info™ 7.1.5 a Statistica 13. Za hladinu štatistickej významnosti boli považované hodnoty p < 0,05.

Výsledky:
Dotazník pozostáva z 28 otázok zatriedených do 6 domén. Slovenská verzia dotazníka bola poskytnutá spolu 27 ženám. Každá žena dostala dva dotazníky, jeden z nich vyplnila hneď (test). Po 14 dňoch ženy vyplnili a vrátili druhý dotazník (retest). Hodnota Cronbachovej alfy bola > 0,8 vo všetkých šiestich doménach, čo poukazuje na vysokú vnútornú konzistenciu dotazníka. Pearsonov koeficient bol > 0,7 vo všetkých doménach a hodnoty p < 0,001.

Záver:
Validovaný CPC-28 dotazník v slovenskom jazyku môže byť použitý na získanie údajov pre identifikáciu bariér skríningu karcinómu krčka maternice a cieľových skupín ženskej populácie.

Klíčová slova:
bariéry, validácia, dotazník CPC-28, rakovina krčka maternice, skríning

ÚVOD

Karcinóm krčka maternice predstavuje druhú až piatu najčastejšiu gynekologickú malignitu, v závislosti od jednotlivých regiónov sveta a životnej úrovne populácie. Celosvetovo má jeho incidencia stúpajúci trend aj napriek súčasným možnostiam prevencie [3, 6]. Na Slovensku je ročne diagnostikovaných približne 550 nových prípadov karcinómu krčka maternice. Pozitívom je, že ide o prvé onkologické ochorenie, pri ktorom je možné využiť možnosti primárnej aj sekundárnej prevencie v podobe efektívnej vakcinácie a skríningu [4, 9].

Československo bolo prvou krajinou v Európe, ktorá použila gynekologickú cytodiagnostiku pre depistáž nádorového ochorenia krčka maternice v rokoch 1956–1974. Zavedenie preventívnych gynekologických prehliadok a budovanie centier prevencie rakoviny prispelo ku zníženiu incidencie pokročilých štádií rakoviny krčka maternice, ako vyplýva z dlhodobého sledovania a analýzy dát z národného registra Českej republiky [7]. Napriek tomu mnoho faktorov vedie k nižšej účinnosti skríningových programov. Patria k nim aj názory, postoje a bariéry žien vo vzťahu ku skríningu rakoviny krčka maternice. Preto je nevyhnutná identifikácia faktorov, ktoré by mohli zvýšiť využitie skríningu. Poznanie týchto faktorov pomôže zvoliť vhodné intervencie na intenzívnejšie využívanie preventívnych opatrení, čo by pomohlo znížiť prevalenciu a mortalitu na karcinóm krčka maternice. Na Slovensku ani v Českej republike nebol doteraz dostupný dotazník zameraný na danú problematiku.

Cieľom našej práce bola validácia slovenskej verzie dotazníka CPC-28 (Beliefs about Papanicolaou and Cervical Cancer) [14], ktorý je vhodný na presnú identifikáciu predstáv žien o Papanicolaouovom teste a jeho význame v prevencii rakoviny krčka maternice. Taktiež je pomocou dotazníka možné identifikovať konkrétne bariéry skríningu rakoviny krčka maternice, ktoré bránia ženám skríningové vyšetrenie podstúpiť.

SÚBOR A METODIKA

Po preštudovaní dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa bariérami skríningu rakoviny krčka maternice sme zvolili dotazník CPC-28 (Beliefs about Papanicolaou and Cervical Cancer), nakoľko zahŕňa bariéry, postoje a názory, ktoré sme predpokladali u žien na Slovensku. Pôvodný dotazník bol vytvorený a validovaný v Amerike na Univerzite v Miami (University of Miami) v roku 2009. Tvorba pôvodného dotazníka s výpočtom faktorovej analýzy bola podrobne popísaná v dizertačnej práci autorky dotazníka [14].

Pôvodný dotazník je v anglickom jazyku. V roku 2013 sme kontaktovali autorku, ktorá súhlasila s jeho prekladom a použitím na Slovensku. Následne dvaja výskumníci preložili dotazník do slovenského jazyka. Z týchto dvoch prekladov sme vybrali takú verziu jednotlivých otázok, ktorá predstavovala najlepší ekvivalent k pôvodnej anglickej verzii. Dotazník v slovenskom jazyku spätne preložil do anglického jazyka rodený Angličan a dotazník sme zaslali na posúdenie autorke. Po odsúhlasení spätného prekladu autorkou sme dotazník validovali. Na zistenie vnútornej konzistencie dotazníka sme použili Cronbachov alfa koeficient. Hodnoty 0,7 a viac poukazujú na dostatočnú vnútornú konzistenciu. Na zhodnotenie spoľahlivosti (reliability) dotazníka sme použili metódu test – retest.

Dotazník bol distribuovaný hlavnou riešiteľkou výskumu osobne v gynekologických ambulanciách v meste Martin počas mesiacov máj – jún 2014. Dotazník sme poskytli 30 ženám (v čase od 8:00 do 10:00 jedenkrát do týždňa vždy v utorok), ktoré prišli na preventívnu prehliadku alebo na iné vyšetrenie, boli staršie ako 18 rokov a neboli tehotné. Prvýkrát dotazník vyplnili na mieste a hneď odovzdali. Druhýkrát dotazník vyplnili doma po dvoch týždňoch a poslali poštou do výskumného centra, návratnosť dotazníka bola 90 %. Konštrukčnú validitu sme hodnotili pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu. Výsledky sme spracovali v štatistických programoch Epi InfoTM 7.1.5. a Statistica 13. Za štatisticky významné boli považované hodnoty p < 0,05.

VÝSLEDKY

Po odsúhlasení spätného prekladu autorkou, najskôr v priebehu mesiaca apríl 2014, sme dotazník predložili piatim ženám na overenie jeho zrozumiteľnosti. Cieľom bolo odstrániť prípadné nezrozumiteľné spojenia tak, aby dotazník bol ľahko čitateľný pri vypĺňaní pre všetky ženy. Výsledok bol odkonzultovaný s autorkou.

Test – retest sme vyhodnotili z dotazníkov od 27 žien. Priemerný vek v súbore žien bol 35,19 ± 15,51 rokov (od 21 do 67 rokov). Vysokoškolské vzdelanie malo 13 (48,15 %) žien, 5 (18,52 %) žien malo najvyššie ukončené vzdelanie stredoškolské. Ostatné ženy (33,33 %) neštudovali na vysokých školách, ale mali rôzne certifikáty v špecializovaných službách starostlivosti o ľudské telo (napr. kaderníčka). Všetky ženy sa zúčastňovali preventívnych gynekologických prehliadok, ale nie pravidelne. V poslednom roku absolvovalo preventívnu prehliadku 15 (55,56 %) žien, pred dvomi rokmi 8 (29,63 %) žien, pred tromi rokmi 4 (14,81 %) ženy.

Ženy obdržali dva dotazníky, z ktorých jeden vyplnili hneď (test). Vnútornú konzistenciu dotazníka sme vyhodnotili pomocou Cronbachovej alfy. Vo všetkých doménach bola hodnota Cronbachovej alfy > 0,8, čo znamená, že dotazník má dobrú vnútornú konzistenciu (tab. 1).

**Tab. 1. Vnútorná konzistencia dotazníka CPC-28**

Po uplynutí 14 dní vyplnili a vrátili dotazník druhýkrát (retest). Výsledky boli štatisticky spracované a vyhodnotené prostredníctvom Pearsonovho koeficientu korelácie na overenie konštrukčnej validity dotazníka. Hodnoty koeficientu v jednotlivých doménach dotazníka CPC-28 sú uvedené v tabuľke 2.

**Tab. 2. Konštrukčná validita dotazníka CPC-28 (test – retest)**

Pearsonov koeficient počas validácie slovenskej verzie CPC-28 dotazníka preukázal vysokú mieru zhody medzi hodnotami vo všetkých doménach dotazníka. Pearsonov koeficient vypočítaný pre každú doménu bol > 0,7 a hodnoty p < 0,001 poukázali na dobrú spoľahlivosť dotazníka v slovenskom jazyku.

Vlastný CPC-28 dotazník pozostáva z 28 otázok/výrokov. Ženy si vyberajú jednu zo štyroch možností, opisujúcu, do akej miery súhlasia s daným výrokom. Výroky sú rozdelené do šiestich domén zameraných na: bariéry skríningu rakoviny krčka maternice za použitia Pap test vyšetrenia (spolu 9 výrokov), motivačné faktory a zdroje informácií o Pap teste (spolu 6 výrokov), informovanosť o závažnosti rakoviny krčka maternice a liečbe (spolu 4 výroky), zhodnotenie vlastnej potreby absolvovať skríning rakoviny krčka maternice (spolu 3 výroky), subjektívne vnímanie rizika pre vznik rakoviny krčka maternice (spolu 3 výroky), pocity žien vo vzťahu ku Pap testu v súvislosti so starostlivosťou o svoje zdravie (spolu 3 výroky).

Finálna verzia dotazníka CPC-28 (Beliefs about Papanicolaou and Cervical Cancer) je rozdelená do troch častí:

predstavy žien o Pap teste a rakovine krčka maternice;
predstavy žien o riziku vzniku rakoviny týkajúce sa vnímania potreby podstúpiť Pap test a rizika vzniku rakoviny krčka maternice;
význam vyšetrenia Pap testu a dôvody, pre ktoré ženy podstúpili alebo by mohli podstúpiť Pap test.

Dotazník v slovenskom jazyku je uvedený na konci textu (tab. 3).

Dotazník (Predstavy o Papanicolaouovom teste a rakovine krčka maternice)

A. Nasledujúce vety obsahujú niektoré myšlienky týkajúce sa Papanicolauovho testu (PAP test, cytologické vyšetrenie krčka maternice) a rakoviny krčka (rakoviny krčka maternice). Prosím krížikom označte možnosť, ktorá najlepšie opisuje Vašu predstavu o každej z daných viet. V tomto dotazníku nie sú správne a nesprávne odpovede, preto ak si nie ste istá alebo neviete odpoveď, neváhajte odpovedať, čo si myslíte.

**Tab. 3. Finálna verzia CPC-28 dotazníka v slovenskom jazyku CPC-28**

B. Nasledujúce vety sa týkajú nutnosti podstúpiť Pap test (cytologické vyšetrenie) a rizika vzniku rakoviny krčka maternice. Prosím vyjadrite stupeň, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s každým výrokom. Pamätajte, že v tomto dotazníku nie sú správne a nesprávne odpovede, preto ak si nie ste istá alebo neviete odpoveď, neváhajte odpovedať, čo si myslíte.

C. Nasledujúce vety predstavujú niektoré dôvody, pre ktoré ženy podstupujú Pap test (cytologické vyšetrenie krčka maternice). Prosím vyjadrite stupeň súhlasu v každej vete, premýšľajúc o dôvodoch, pre ktoré ste podstúpili alebo by ste mohli podstúpiť Pap test. Pamätajte, že v tomto dotazníku nie sú správne a nesprávne odpovede, preto ak si nie ste istá alebo neviete odpoveď, neváhajte odpovedať, čo si myslíte.

DISKUSIA

Slovenská republika sa v globálnom meradle zaraďuje k ekonomicky vyspelým krajinám. Od roku 2004 je súčasťou Európskej únie, ktorá odporúča praktizovať organizovaný skríning karcinómu krčka maternice vo všetkých členských štátoch [10, 11]. Napriek tomu sa v SR dosiaľ nepodarilo účinne znížiť prevalenciu vo vyšších, prognosticky nepriaznivých klinických štádiách ochorenia, predovšetkým pre nízku účasť rizikovej populácie žien na preventívnych prehliadkach a oportúnny charakter realizovaného skríningu.

Navyše, nízka preočkovanosť populácie proti HPV nepodporuje trend znižovania incidencie premalígnych lézií, ktorých výskyt má v SR kontinuálne vzostupný charakter [11].

Dôvodom je aj nedostatok záujmu ženskej populácie o skríning a preventívne gynekologické prehliadky. Ďalšou príčinou je oportunistický charakter skríningu rakoviny krčka maternice, hoci všeobecne prevláda snaha o vykonávanie skríningu, ktorý má organizovaný charakter. Nariadenie Európskej únie vykonávať organizovaný skríning rakoviny krčka maternice v členských štátoch však bolo reálne a prakticky do roku 2010 vykonané len v niektorých krajinách (Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Holandsko, Slovinsko, Švédsko a Veľká Británia) [1]. Podľa modelových štúdií je možné dosiahnuť účasť žien na skríningu viac ako 80 % s organizovaným programom a presne naplánovaným a dodržiavaným pozývacím protokolom [15]. Príkladom je Česká republika, kde zaviedli program organizovaného skríningu v roku 2014 [2, 12].

Na Slovensku je implementovaný celonárodný nepopulačný skríningový program na monitorovanie rakoviny krčka maternice. Odber steru vykonávajú výlučne gynekológovia. Podľa platného Zákona NR SR č.577/2004 Z. z. je skríning karcinómu krčka maternice súčasťou gynekologických preventívnych prehliadok, ktoré sú plne hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Ženy na Slovensku nie sú na prehliadky aktívne pozývané. Preto je v súčasnosti tým najväčším problémom nízka účasť žien na gynekologických preventívnych prehliadkach [5, 8, 13, 17].

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podstúpilo na Slovensku skríning rakoviny krčka maternice v rokoch 2003 a 2008 približne 24 % žien vo veku 20 až 69 rokov, v roku 2013 to bolo 48 % žien [12]. Pri porovnaní s inými krajinami je to stále nízke využitie skríningu. Medzi krajiny, ktoré majú najvyššie využitie skríningu cervikálneho karcinómu patria USA, Švédsko, Veľká Británia, Nový Zéland, Írsko, Švajčiarsko, Nórsko, Francúzsko a Kanada [1]. V USA v roku 2013 podstúpilo skríning približne 85 % žien, vo Veľkej Británii 82 %, vo Švédsku to bolo približne 80 % a v Taliansku 73 % žien [12].

Pre kontrolu cervikálneho karcinómu je nevyhnutné pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia žien. Základná stratégia na zvýšenie adherencie ženskej populácie ku skríningovému vyšetreniu cervikálneho karcinómu sa odvíja od poznania presne zadefinovaných bariér v rôznych vekových a sociálno-ekonomických skupinách populácie. Podľa objektívnych vedeckých štúdií vychádzajúcich zo skúseností krajín, ktoré vykonávajú organizovaný skríning na vysokej úrovni, má tento typ skríningu potenciál výrazne zlepšiť zdravie populácie [1, 3, 16]. Je nevyhnutnou a neodmysliteľnou súčasťou slovenského systému zdravotnej starostlivosti naďalej vyvíjať snahu, aby skríning rakoviny cervixu bol aj v rámci Slovenskej republiky prakticky a reálne organizovaný.

ZÁVER

Validovaný dotazník CPC-28 v slovenskom jazyku môže slúžiť na identifikáciu bariér skríningu karcinómu krčka maternice a cieľových skupín ženskej populácie, na ktoré je potrebné zamerať pozornosť pri tvorbe edukačných programov. Lepšie poznanie konkrétnych bariér preventívnych prehliadok a skríningu karcinómu krčka maternice je dôležité pre vytvorenie systému, ktorý by ženy povzbudzoval ku návšteve preventívnych gynekologických prehliadok aj v podobe organizovaného charakteru skríningu rakoviny krčka maternice tak, ako je to v Českej republike.

Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV - 0096-12 (EPIBIOMAT).

MUDr. Veronika Szabóová, PhD.

Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Ústav verejného zdravotníctva

Malá Hora 4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: publichealth.veronica@gmail.com

Zdroje

1. Anttila, A., von Karsa, L., Aasmaa, A., et al. Cervical cancer screening policies and coverage in Europe. Eur J Cancer, 2009, 45(15), p. 2549–2558.

2. Dušková, J., Beková, A., Dvořák, V., et al. Výsledky narodního programu screeningu karcinomu deložního hrdla v České republice. Klin Onkol, 2014, 27(Suppl. 2), s. 79–86.

3. Dvořák, V., Pilka, R., Lubušký, M., Langová, K. Prebioptické metody při screeningu karcinomu děložního hrdla. Čes Gynek, 2014, 79(4), s. 260–268.

4. Frühauf, F., Sláma, J., Zikán, M. Význam screeningu v onkogynekologii. Čes Gynek, 2014, 79(6), s. 491–498.

5. Ilardi, M., Shikova, E., AURORA Consortium. Projekt AURORA: D3 – Analýza miestnych súvislostí, 2012 [CD ROM].

6. International Agency for Research on Cancer. Estimated Cancer Incidence, Mortality and Prevalence Worldwide in 2012/Online analysis. France: Globocan; 2012. Dostupné na: http://globocan.iarc.fr/Pages/online.aspx

7. Kobilková, J., Vinšová, R., Dohnalová, A., Strunová, M. Invazivní karcinom cervixu od depistážních akcí k národnímu screeningu v České republice. Čes Gynek, 2012, 77(1), s. 61–66.

8. Kúdela, E., Višňovský, J., Plank, L., et al. Odporučené postupy v manažmente cervikálnych prekanceróz. Slov Gynekol Pôrodníctvo, 2015, 22(3), s. 103–109.

9. Napoli, C., Tafuri, S., Chironna, M., et al. Cervical cancer prevention and health inequalities: An ad-hoc survey in Italian women. Public Health, 2011, 125(9), p. 626–631.

10. Nicula, FA., Anttila, A., Neamtiu, L., et al. Challenges in starting organised screening programmes for cervical cancer in the new member states of the European Union. Eur J Cancer, 2009, 45(15), p. 2679–2684.

11. Ondrušová, M., Žúbor, P., Ondruš, D. Time trends in cervical cancer epidemiology in the Slovak Republic: reflection on the non-implementation of screening with international comparisons. Neoplasma, 2012, 59(2), p. 121–128.

12. Organisation for Economic Co-operation and Development. Health at a Glance 2015: OECD Indicators, 2015. Dostupné na: http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en

13. Švihrová, V., Jílková, E., Szabóová, V., et al. Vedomosti respondentov na Slovensku a v Čechách o karcinóme cervixu – projekt Aurora. Čes Gynek, 2015, 80(3), s. 181–188.

14. Urrutia, MT. Development and testing of a questionnaire: Beliefs about Cervical Cancer and Pap Test in Chilean Women. Open Access Dissertations, Paper 309, 2009. Dostupné na: http://scholarlyrepository.miami.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1308&context=oa_dissertations

15. Virtanen, A., Anttila, A., Luostarinen, T., et al. Improving cervical cancer screening attendance in Finland. Int J Cancer, 2015, 136(6), E677–E684.

16. Williams, JH., Carter, SM., Rychetnik, L. ‚Organised‘ cervical screening 45 years on: How consistent are organised screening practices? Eur J Cancer, 2014, 50(17), p. 3029–3038.

17. Zákon NR SR č.577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.