Tento štát nie je pre lekárov

Už viac ako 20 rokov sme svedkami potápajúceho sa Titanicu slovenského zdravotníctva s prolongovanými tragickými sekvenciami pomaly klesajúcej tak „lode“, ako aj jednotlivcov. Rezort zdravotníctva (so symbolickým posledným písmenom abecedy) je považovaný skôr za trest ako za odmenu a všetkými politickými vládami pohadzovaný ako horúci zemiak. Ani jeden z doterajších ministrov sa ani verbálne ani skutkami otvorene nezastal lekárskeho stavu. V ich rétorike je slovo lekár tabu, nanajvýš sa hovorí o zdravotníkoch.

Výsledkom tejto politiky je okrem iného úplná absencia výstavby nejakej významnejšej nemocnice na Slovensku za posledné 2 dekády (nepočítajúc budovu Národného ústavu srdcových chorôb plánovanú ešte začiatkom 80. rokov ako Národný onkologický ústav). Obraz chátrajúceho 25-ročného skeletu hrubej stavby Univerzitnej nemocnice v Bratislave obrasteného burinou by sa mohol stať symbolickým logom Ministerstva zdravotníctva. Naopak, viaceré významné a funkčné zdravotnícke zariadenia sa zrušili a chátrajú (viď ÚTRCH v Podunajských Biskupiciach a iné). Vysvetľujúcim dôvodom by mohlo byť časovo krátke pôsobenie ministrov v tomto rezorte s „nedotiahnutím úspešnej transformácie“.

Slovenská republika sa nachádza v percentuálnom podiele HDP pre zdravotníctvo na predposlednom mieste z členských štátov Európskej únie. O „balkanizácii“ slovenského zdravotníctva však nemožno hovoriť, nakoľko nás v uvedenom podiele predbehli tak Bulharsko, ako aj Rumunsko. Výsledkom danej politiky je kontinuálny odchod lekárov, ako aj zdravotných sestier do zahraničia. Množstvo slovenských študentov študujúcich v zahraničí sa na Slovensko vracia len výnimočne a navyše viac ako polovica absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku bezprostredne po promócii odchádza do zahraničia. V Zdravotníckych novinách č. 29/2011 atestovaný lekár z Fakultnej nemocnice deklaroval mesačný príjem 683 eur brutto. Za uvedenú sumu by v susednom Rakúsku nenastúpila do práce upratovačka...

„Nezávislé“ médiá však o týchto faktoch cudne mlčia. Naopak, sporadická (alebo plánovaná?) škandalizácia lekárov, či už vo forme kazuistík alebo na celospoločenskej úrovni v týchto médiách ako aj v bulvári, je už bežnou záležitosťou. Frekvencia tejto negatívnej propagandy sa zdá priamo úmerná s plánovanými veľkými akciami rezortu v zákulisí. Najnovšou megaakciou je bezprecedentná transformácia (t.j. privatizácia) 25 najvýznamnejších nemocníc na Slovensku. Zahrňa všetky Fakultné nemocnice na Slovensku, ako aj Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb vo Vyšných Hágoch a Národný onkologický ústav (!). Ako to už býva, pred akciou podobného charakteru treba však upratať hlavne v dvoch rovinách – finančnej a personálnej. Parlament už schválil 350 mil. eur na „oddĺženie“ nemocníc. Personálne zmeny môže napríklad ilustrovať „zaujímavý“ výsledok konkurzu na miesto riaditeľa Univerzitnej nemocnice v Bratislave uskutočnený nedávno.

Celá akcia tejto „transformácie“ je charakterizovaná rýchlosťou a masmediálnym tichom, ktoré zaváňa kartelovou dohodou. O uvedenej téme chýba akákoľvek diskusia na širšej lekárskej, ekonomickej, ako aj celospoločenskej úrovni, pričom sa jedná o precedens v rámci civilizovanej Európy. Že by sa plánovala pilotná zdravotno-populačná celoštátna štúdia?

Medzitým, týmto mnohoročným vlečúcim sa rezortným marazmom unavení, početne zdecimovaní lekári zbierajú podpisy za zachovanie nemocníc v štátnych rukách. Podľa vzoru českých kolegov takisto podávajú výpovede, pričom jednou z požiadaviek ich návratu do práce ja aj zvýšenie platu o 10 %...

Tento štát skutočne nie je pre lekárov.

prof. MUDr. Peter Mlkvý, CSc.

prezident SGS