Nedožitých 89 rokov profesora Birčáka

Prof. MUDr. Ján Birčák, CSc., veľká osobnosť slovenskej medicíny, dlhoročný prednosta 1. Detskej kliniky LFUK a DFNsP, bard a nestor slovenskej pediatrie, nás navždy opustil 5. septembra 2011.

Dovoľte nám, aby sme sa s ním rozlúčili v mene všetkých pracovníkov 1. Detskej kliniky LFUK a DFNsP ako aj v mene Slovenskej pediatrickej a Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Je vždy ťažké lúčiť sa s blízkym človekom, no lúčiť sa s našim profesorom je obzvlášť ťažké. Snáď všetci, čo ho dobre poznali, nám dajú za pravdu, že sa nedá slovami vyjadriť náš hlboký smútok nad jeho stratou. On bol totiž až do posledných chvíľ svojho života stále s nami. O všetko sa zaujímal, stále sa snažil pomáhať, veľmi mu na klinike záležalo.

Jeho meno bolo 55 rokov neoddeliteľne späté s našou klinikou, 14 rokov bol našim prednostom – klinike zasvätil celý svoj profesionálny a súkromný život.

My, čo sme mali to šťastie, že sme mohli pracovať celý svoj profesionálny život vedľa neho, sme mohli čerpať z jeho obdivuhodnej duševnej sily, vyrovnanosti a z jeho hlbokých vedomostí.

Jeho život sa nedá opísať len výpočtom jeho skutkov, jeho úspechov – jeho život bol originálny jeho filozofickým prístupom ku skutočnostiam, ktoré prinášal život v jeho blízkosti.

V roku 1956 prof. Birčák začal pracovať v odbore pediatria na 1. Detskej klinike na Uprkovej ulici ako odborný asistent pod vedením a vplyvom docentky, neskoršie profesorky Jakubcovej. Získáva trvalú náklonnosť k problematike puberty a dospievania. Obhajuje dizertačnú prácu, habilituje na docenta pediatrie LFUK a v roku 1975 sa stáva prednostom kliniky. O 4 roky neskoršie bol vymenovaný za profesora detského lekárstva. Nezostal len u problematiky puberty, ale postupne sa vypracoval, vďaka výnimočnej vzdelanosti, húževnatosti a rozhľadenosti, na špičkového odborníka v detskej kardiológii, endokrinológii, hematológii a pneumológii, v ktorých sa stal priekopníkom mnohých vyšetrovacích metód. S tímom spolupracovníkov dosiahol významné prvenstvá v rámci Slovenskej a Československej republiky.

Ako prvý použil spiroergometrickú metódu na hodnotenie výkonnosti kardiorespiračného systému u detí v období dospievania. Ako prvý použil u týchto detí metódu rozpísaného výdychu vitálnej kapacity. Ako prvý zaviedol metódu mikrokatetrizácie srdca u detí s vrodenými srdcovým chybami. No jeho najväčšou celoživotnou medicínskou láskou zostala problematika mentálnej anorexie. Celý svoj um i srdce vložil do riešenia náročnej a naliehavej problematiky detí s týmto životohrozujúcim ochorením, v čom sa stal uznávaným a vyhľadávaným odborníkom.

Ako vysokoškolský profesor a klinický pracovník spľňal aj náročný princíp, ako ho on sám pomenoval – princíp tzv. trojjedinosti akademického klinického pracovníka, čo znamená byť vynikajúcim učiteľom, vynikajúcim klinickým pracovníkom a vynikajúcim výskumníkom – niečo temer nesplniteľné. Nie každému sa to podarí! On to dosiahol.

Počas svojej aktívnej činnosti zastával mnohé významné funkcie, medzi inými bol dlhoročným krajským odborníkom pre pediatriu, dlhoročným predsedom Slovenskej pediatrickej spoločnosti SLS ako aj alternujúcim predsedom Československej pediatrickej spoločnosti.

Za svoju prácu dostal mnohé vyznamenania. Ku obzvlášť cenným patrí celoštátna Hálkova cena za funkčné vyšetrovanie v detskej kardiológii, čestné členstvo v Československej kardiologickej a Československej pediatrickej spoločnosti, čestné členstvo v Slovenskej pediatrickej a Slovenskej lekárskej spoločnosti.

V osobnosti profesora Birčáka sa spájali črty múdreho a empatického detského lekára a vynikajúceho pedagóga s neopakovateľnými a nezabudnuteľnými prednáškami. Bol pre nás a zostane pre nás príkladom v lekárskej etike a empatii v každodennom živote, obzvlášť pre jeho citlivý prístup a vždy otvorené srdce k utrpeniu chorých detí. Obdivovali sme jeho zmysel pre spravodlivosť, jeho jasnozrivosť pri rozhodnutiach ako aj zmysel pre nachádzanie pravdy.

Nezabudnuteľné sú pre nás spomienky na milé chvíle strávené s profesorom vo voľnom čase, spomienky na jeho príslovečnú bojovnosť a zápal pri volejbalových zápasoch, na nikdy nechýbajúci duchaplný a láskavý humor často okorenený veršom básnika. Do konca jeho posledných chvíľ sme mohli obdivovať, ako excelentne recituje skvosty slovenskej a českej poézie. Použijem slová profesora Hulína, ktoré napísal profesorovi Birčákovi k jeho osemdesiatke: „Vedel žiť, hľadal harmóniu života a žitia, harmóniu človeka a prírody”. Spolu s jeho vitalitou a energiou mu to pomáhalo prekonávať mnohé prekážky a údery osudu pri prežívaní ťažkých životných situácií.

Vážený pán profesor, nikdy nezabudneme na Vaše rady, postoje, slová, ako ste nás pri každej príležitosti učili správnu slovenčinu, budeme pokračovať vo Vašom odkaze i odkaze profesorky Jakubcovej, budeme aj naďalej zveľaďovať kliniku, podporovať v nej atmosféru vzájomnej súdržnosti a úprimnej kolegiálnosti. Sme hrdí, že sme mohli s Vami žiť a pracovať!

Odišiel veľký človek, s veľkým srdcom! Jeho meno bude hlboko vryté do histórie 1. Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice, do histórie slovenskej pediatrie, do histórie slovenskej medicíny.

Nezomrie ten, kto po sebe zanecháva pamiatky vo svojom diele, vo svojich deťoch a v odovzdanej múdrosti.

Česť jeho pamiatke!

Za jeho žiakov a spolupracovníkov na 1. Detskej klinike LFUK a DFNsP

Marta Benedeková

Oľga Červeňová

Vladimír Bzdúch