Realizovanie nutričného skríningu sestrou v zariadení sociálných služieb pre seniorov

Súhrn

Úvod:
Stav výživy seniorov hrá kľúčový význam nielen s ohľadom na prežitie spokojnej staroby, ale hlavne na priebeh akútnych a chronických ochorení. V zariadeniach poskytujú­cich sociálnu starostlivosť predstavuje výživa dôležitú súčasť kvalitnej starostlivosti o seniora.

Cieľ:
Zmapovať stav výživy seniorov vo vybraných zariadeniach sociálnej starostlivosti Nitrianskeho regiónu. Prieskumnú vzorku tvorilo 97 seniorov (61 žien, 36 mužov, priemerný vek 79,64 ± 4,01). Priemerná dĺžka pobytu seniorov v zariadení bola 4 roky.

Metódy:
Prospektívna observačná deskriptívna štúdia. Využité boli hodnotiace nástroje pre posúdenie výživového stavu a na odhalenie podvýživy a rizika podvýživy: Mini nutritional assessment (MNA) a Malnutrition universal screening Tool (MUST). Štatistická analýza bola prevedená softwarom SPSS verzia 15.0.

Výsledky:
Podľa Body Mass Index (BMI) bolo 48,7 % seniorov v normálnom stave výživy. Škálou MNA bolo detekovaných 37,1 % seniorov v riziku podvýživy a 20,6 % seniorov bolo v podvýžive. Medzi dĺžkou pobytu, vekom seniorov a zisteným nutričným skóre (MNA, MUST) seniorov boli zistené štatisticky významné vzťahy (p < 0,05).

Záver:
Navrhujeme realizovať pravidelný nutričný skríning sestrou prostredníctvom škály MNA, ktorá sa javí ako užitočný, platný a úspešný skríningový nástroj pre seniorov žijúcich v pobytových zariadeniach. Náš prieskum potvrdzuje užitočnosť tohto nástroja v detekcii malnutrície v zariade­niach dlhodobej starostlivosti a ukazuje na skutočnosť, že sledovanie váhy, respektíve BMI je v starostlivosti dôležité, avšak nedostatočné.

Kľúčové slová:
seniori – výživa – nutričný skríning – Mini Nutritional Assessment (MNA) –Malnutrition Universal Screening Tool (MUST) – Body Mass Index (BMI) – malnut

Úvod

Adekvátny nutričný stav seniorov má zásadný význam na udržaní dobrého zdravia a podpory kvalitného života⁽¹⁾. Seniori tvoria skupinu obyvateľov, ktorých nutričný stav je často neuspokojivý⁽²⁾. Obezita sa vyskytuje u 50 % ľudí vo veku 65–74 rokov a u 22 % v prípade 75 a viac ročných. Malnutrícia sa vyskytuje v 15 % u 65–74-ročných a 45 % u 75 a viac ročných. Práve v domovoch pre seniorov je osobitným problémom malnutrícia, kde až 80 % obyvateľov je ohrozených jej vznikom⁽³⁾. Podiel podvyživených medzi seniormi umiestnenými v pobytových zariadeniach sa pohybuje medzi 15–60 % v závislosti na použitých metódach a charakteristike sledovaných jedincov ⁽⁴⁾. Malnutrícia u seniorov žijúcich dlhodobo v ústavnej starostlivosti je 25–60 %⁽⁵⁾. Kohout uvádza, že 6 % seniorov starších ako 70 rokov trpí niektorou formou malnutrície⁽⁶⁾. Malnutrícia je v starobe často nerozpoznaná a neliečená, vedie k zhoršeniu fyzickej výkonnosti, zvyšuje mortalitu a náklady na starostlivosť⁽⁵⁾. Zásadný vplyv na vznik malnutrície v priebehu pobytu starších ľudí v inštitucionálnom zariadení môže mať nepresné sledovanie a posudzovanie nutričného stavu seniorov zdravotníckymi pracovníkmi. I napriek vysokému výskytu malnutrície u starších ľudí je rozpoznávanie a následne sledovanie výskytu malnutrície stále nedostatočné⁽⁷⁾. Komplexné posúdenie stavu výživy je možné realizovať aj nutričným špecialistom⁽⁸⁾. Funkciou profesionálnej sestry je identifikovať, diagnostikovať ošetrovateľské problémy a rozhodovať o spôsobe ošetrovateľských intervencií, ktoré vedú k ich riešeniu⁽⁹⁾. V zariadeniach poskytujúcich sociálnu starostlivosť je obmedzený počet odborných pracovníkov špeciálne zameraných na oblasť výživy. Erudovaná všeobecná sestra by teda mala byť osoba vhodná ako posudzovateľ v rámci vyhľadávania rizikových pacientov a zaistení nadväzujúcej starostlivosti praktickým lekárom alebo iným lekárom – špecialistom.

Cieľ

Zmapovať stav výživy seniorov vo vybraných domovoch pre seniorov pomocou hodnotiacich nástrojov Mini Nutritional Assessment (MNA), Malnutrition Universal Screening Tool (MUST) a Body Mass Index (BMI). Zároveň zistiť, či existuje štatisticky významný vzťah medzi stavom výživy seniorov a dĺžkou ich pobytu v zariadení a ich vekom.

Dizajn štúdie

Hodnotenie stavu výživy v rámci prospektívnej observačnej štúdie prebiehalo od januára do februára 2013 v dvoch zariadeniach Nitrianskeho regiónu poskytujúcich sociálnu starostlivosť. Kapacita zariadení bola spolu 410 miest. Údaje boli získavané od samotných seniorov. Informovaný súhlas s umožnením štúdie bol získaný od vedenia zariadení sociálnej starostlivosti a následne od samotných seniorov v písomnej forme v súladu s Helsinskou deklaráciou z roku 2002.

Štatistická analýza bola prevedená v SPSS Statistics Software 15.0. Na testovanie vzťahov bol použitý Pearsonov chí-kvadrát (Chi-square) test o nezávislosti na hladine významnosti (p < 0,05).

Metodika

Na posudzovanie stavu výživy seniorov boli použité štandardizované testy: MNA a MUST.

Mini Nutritional Assessment (MNA) sa skladá z 18 otázok členených do štyroch častí: antropometrické merania, stravovanie, globálne posúdenie, subjektívne posúdenie. Každá položka nástroja je hodnotená váženým skóre. Celkové skóre sa pohybuje od 0 do 30 bodov. Hodnota nad 24 do 30 bodov predstavuje normálny výživový stav, skóre zdravej osoby. Skóre v rozmedzí 17 až 23,5 bodov detekuje osoby s rizikom poruchy podvýživy a hodnota nižšia ako 17 bodov svedčí na malnutríciu⁽¹⁰⁾.

Malnutrition Universal Screening Tool (MUST) sa skladá z troch klinických parametrov, ktoré sú ohodnotené bodmi 0, 1, 2. Prvým parametrom testu je BMI, ktoré je hodnotené nasledovne: BMI viac ako 20 kg/m² = 0 bodov, BMI 18,5–20,0 kg/m² = 1 bod, BMI menej ako 18,5 kg/m² = 2 body. Ďalším parametrom je strata hmotnosti za posledných 3–6 mesiacov. Ak je strata nižšia ako 5 %, nepripočíta sa žiadny bod. Ak je pokles hmotnosti v rozsahu 5–10 %, pripočíta sa 1 bod, ak je vyšší ako 10 %, pripočítajú sa 2 body. Posledným parametrom je vplyv akútneho ochorenia. Celkové skóre sa navýši o 2 body, ak nedôjde alebo pravdepodobne nedôjde k žiadnemu nutričnému príjmu po dobu viac než 5 dní. Ak dosiahne osoba 0 bodov, jedná sa o nízke riziko podvýživy, ak je skóre 1, jedná sa o stredné riziko a pri skóre 2 a viac sa jedná o vysoké riziko podvýživy⁽¹¹⁾. Hmotnosť a výška bola seniorom fyzicky odmeraná a hodnoty BMI vypočítané podľa vzorca.

Súbor

Skúmaný súbor pozostával z 97 seniorov vo veku nad 65 (79,64 ± 4,01 rokov), ktorí splnili kritéria pre zaradenie do výskumu. Kritériami pre výber seniorov bol vek (≥ 65 rokov), pobyt v zariadení minimálne 1 rok a maximálne 10 rokov, ochota a schopnosť spolupracovať (intaktné kognitívne funkcie – overené MMSE) a schopnosť pohybu vzhľadom na rovnaké podmienky pri vážení a meraní výšky.

Súbor 97 seniorov tvorilo 61 (62,8 %) žien a 36 (37,2 %) mužov s priemerným vekom 79,64 rokov (±4,01; min. 61, max. 101). Ďalšie demografické charakteristiky respondentov sú v tabuľke 1.

Tabuľka 1 uvádza, že najviac zastúpenou skupinou seniorov boli osoby vo vekovej kategórii 75–84 (n = 65; 67 %). Priemerná dĺžka pobytu celého súboru v zariadení sociálnej starostlivosti bola 50,6 (±15,98) mesiacov. Z uvedených výsledkov môžeme skonštatovať, že najviac, 47 (48,4 %), seniorov sa nachádzalo v kategórii dĺžky pobytu 3–5 rokov. Najmenej osôb, 18 (18,6 %), žilo v zariadení sociálnych služieb 6–10 rokov.

Výsledky

Nutričný skríning seniorov bol posudzovaný a hodnotený dvoma testami, výsledky testu MNA a MUST zobrazuje tabuľka 2.

Nutričným testom MNA bolo zistené (viď tab. 2), že 41 (42,3 %) seniorov bolo identifikovaných a vyhodnotených v normálnom stave výživy. U 37,1 % seniorov sa nachádzalo hodnotenie v riziku podvýživy a u 20,6 % seniorov bola skríningovým vyšetrením zistená podvýživa. V riziku podvýživy alebo už v podvýžive bolo identifikovaných spolu 56 (57,7 % ) seniorov. Riziko podvýživy alebo aktuálne prejavy podvýžive boli častejšie zhodnotené u žien (33,0 %) v porovnaní s mužmi (24,6 %). Skríningovým nástrojom MUST bolo zistené, že 69,0 % seniorov bolo v nízkom riziku podvýživy (bez potrebnej nutričnej intervencie) a 8,3 % seniorov bolo vyhodnotených ako vo vysokom riziku podvýživy. Riziko podvýživy bolo taktiež identifikované viacej u žien (62,8 %) v porovnaní s mužmi – seniormi (37,2 %).

Podľa hodnotenia BMI (ktoré je súčasťou testu MUST) bola takmer polovica seniorov (48,4 %) v pásme normy výživy (20–24,9). V pásme nadváhy bolo 36,1 % seniorov. V pásme obezity s hodnotou 30–40 a viac bolo 9,3 % seniorov. V celom súbore bola zistená priemerná hodnota BMI 25,39 (± 1,419). Je to hodnota tesne nad hranicou, ktorá patrí do pásma nadváhy (25–29,9).

Na základe výsledkov skríningového vyšetrenia testovania MNA a MUST bol súbor následne rozdelený do dvoch kategórií. V kategórii 1 sú zahrnutí seniori, ktorých skóre bolo podľa testu MNA vyhodnotené ako normálny stav výživy (12 až 14 bodov) a podľa testu MUST skóre 0, čo bolo hodnotené ako dobrý stav výživy. Kategória 2 vznikla zlúčením skupín seniorov podľa MNA v riziku podvýživy (počet bodov 8 až 11) a seniorov už v prítomnej podvýžive (0 až 7) a podľa MUST skóre 1, čo hodnotíme ako stredné riziko podvýživy, a skóre 2 a viac, čo hodnotíme ako vysoké riziko podvýživy. Tabuľka 3 zobrazuje rozdelenie súboru do jednotlivých kategórií podľa výživového stavu a zároveň podľa dĺžky pobytu v zariadení sociálnych služieb a veku seniorov.

Na základe posúdenia nutričného stavu pomocou oboch nástrojov (MNA aj MUST) (tab. 3) bola viac ako polovica seniorov (57,7 %) identifikovaná v riziku podvýživy a v stave podvýživy z hľadiska nutričného skríningu – kategória 2, keď boli seniori rozdelení podľa dĺžky pobytu.

Podľa delenia seniorov z hľadiska veku (tab. 3) sa nachádzali dve tretiny seniorov (69,1 %) na základe dosiahnutého nutričného skóre v normálnom stave výživy. V kategórií rizika podvýživy a v podvýžive sa nachádzala jedna tretina (30,9 %) seniorov. Z toho najväčší podiel boli seniori vo veku 85 a viac (16,5 %).

Vzťah medzi stavom výživy seniorov a dĺžkou ich pobytu v zariadení pre seniorov bol overovaný Pearsonovým testom nezávislosti (tab. 4).

Štatisticky významný vzťah (tab. 4) bol zistený medzi dĺžkou pobytu a výsledkami hodnotenia stavu výživy MNA a MUST testov (p = 0,0419). Z výsledku je možné odvodiť, že čím dlhší pobyt, tým vyššie percento (22,7 %) seniorov bolo v riziku podvýživy a v podvýžive. Podobne bol štatisticky signifikantný vzťah potvrdený medzi vekom seniorov a stavom výživy (p = 0,00025). Čím vyšší vek, tým viac seniorov (16,5 %) sa nachádzalo v riziku podvýživy alebo v manifestovanom a screeningovým vyšetrením overenom stave podvýživy.

Diskusia

Zistenia štúdie preukázali rozdiely v nutričnom stave seniorov v zariadeniach poskytujúcich sociálnu starostlivosť. Len 6,2 % seniorov zaradených v štúdii bolo vyhodnotených v pásme podvýživy (BMI). Inschlag et al. porovnávali výsledky nutričného stavu obyvateľov staršieho veku (n = 3299) získané prostredníctvom MNA a BMI. Ich zistenia ukázali, že podľa kritérií BMI bolo 12,0 % obyvateľov ohrozených podvýživou, 13,0 % bolo podvyživených, 37,0 % malo normálnu váhu. Naopak 17,0 % trpelo nadváhou a 20 % bolo obéznych⁽¹²⁾.

V celom súbore našej štúdie bola u seniorov zistená priemerná hodnota BMI 25,39 (± 1,419). Je to hodnota tesne nad hranicou, ktorá patrí do pásma nadváhy (25–29,9).

Podľa zistení Mahana a Escota hodnota BMI v pásme viac ako 25 nezvyšuje morbiditu ani mortalitu osôb starších ako 65 rokov⁽¹³⁾. Ale BMI v pásme menej ako 22 mortalitu zvyšuje⁽¹⁴⁾. Podľa Deya et al. je podvýživa v starobe prognosticky veľmi nepriaznivá, ale nadváha býva spojená s dlhším očakávaným dožitím⁽¹⁵⁾. Malý percentuálny rozdiel v kategórii normálnej váhy a nadváhy a obezity bol prekvapujúci pre nami realizovanú štúdiu. Podľa dosiahnutého BMI bolo až 48,4 % seniorov tejto štúdie v pásme normy výživy (20–24,9). V pásme nadváhy bolo 36,1 % seniorov. Výsledky nami realizovanej štúdie preukázali výrazný rozdiel v hodnotení stavu výživy podľa BMI v porovnaní s testom MNA. Zatiaľ čo BMI odhalil 6,2 % seniorov v malnutrícii, testom MNA to bolo až 20,6 % seniorov. Inschlag et al. zistili, že podľa MNA bolo 51 % starších ľudí v riziku podvýživy a 17 % v podvýžive. Hlavný dôvod pre nižšie skóre MNA výsledkov bol uvedený úbytok hmotnosti a nižší príjem potravy, teda zmeny, ku ktorým môže akútne dochádzať v krátkom časovom období pred hodnotením pacienta (3 mesiace)⁽¹²⁾.

Zistenie našej štúdie o stave výživy seniorov prostredníctvom MNA testu (37,1 % seniorov je v riziku podvýživy a 20,6 % seniorov je v stave podvýživy) je porovnateľné so štúdiou Rambouskovej et al., ktorá na vzorke 260 klientov v domovoch pre seniorov v Českej republike zistila, že v riziku podvýživy bolo 50,8 % seniorov⁽¹⁶⁾. Podobne aj iní zistili podvýživu u 28,0 % pacientov a 36,0 % pacientov bolo v riziku podvýživy (n = 100)⁽⁹⁾. Christensson a Unosson detekovali u 79 % seniorov (n = 261) vo veku 65–104 rokov v komunitnej starostlivosti riziko podvýživy a podvýživu⁽¹⁷⁾. Visvanatan et al. zistili nižší počet seniorov s podvýživou (5 %), pričom 38 % bolo v ohrození podvýživy (n = 250 seniorov v opatrovateľskej službe) (18). Perssona et al. detekovali podvýživu u 40 % seniorov z celkového súboru 83 respondentov hneď v prvom roku hospitalizovaných v geriatrickej starostlivosti a u 80 % po 3 rokoch⁽¹⁹⁾. MNA je prvou voľbou na detekciu podvýživy u akútne hospitalizovaných geriatrických pacientov⁽²⁰⁾. Hodnotenie pomocou MNA by sa malo vykonávať u všetkých starších osôb v rámci každej preventívnej prehliadky, ďalej u akútne hospitalizovaných seniorov a vždy pred umiestnením jedinca do ústavnej starostlivosti⁽²¹⁾. Podľa mnohých (12, 22, 23) je MNA užitočný, validný a úspešný skríningový nástroj pre seniorov. De Luis et al. hovoria o výhodách MNA, ako je jednoduchosť a vhodnosť použitia ako pre seniorov v zdravotníckych či sociálnych zariadeniach, tak aj v domácej starostlivosti⁽²⁴⁾. Rovnako v nami realizovanej štúdii sme pomocou MNA odhalili, že prejavy poruchy výživy sa zhoršujú s dobou inštitucionalizácie seniorov – teda dĺžky ich pobytu v inštitúcii.

Prostredníctvom škály MUST bolo v našej štúdii zistené, že 69 % seniorov sa nachádza v nízkom riziku podvýživy (bez potrebnej nutričnej intervencie) a 8,3 % seniorov bolo vo vysokom riziku podvýživy. Caccialanza et al. v súbore pacientov (n = 1274) identifikovali už v období prijatia 46,6 % pacientov v nutričnom riziku, v strednom riziku 31,6 % a vo vysokom riziku podvýživy 15 % pacientov⁽²⁵⁾. Iní autori detekovali prostredníctvom MUST stredné riziko podvýživy len u 17,0 % pacientov a vo vysokom riziku podvýživy sa pohybovalo 11,0 % pacientov⁽⁹⁾. MUST, ako rýchly a ľahko použiteľný nástroj na hodnotenie rizika malnutrície s 65% citlivosťou, je podľa nich viac vhodný na detekciu podvýživy v komunite⁽²⁶⁾.

V nami realizovanej štúdii sme overovali vzťahy medzi dosiahnutým nutričným skóre seniorov (MNA, MUST). Predpokladáme, že štatisticky významný vzťah (p = 0,0419) medzi dosiahnutým nutričným skóre seniorov (hodnoteným MNA aj MUST) vyjadruje, že čím dlhší pobyt v zariadení, tým vyššie percento seniorov sa nachádzalo v riziku podvýživy a v podvýžive (viď tab. 3 a 4). Podobne aj Kozáková, Kroulíková a Jarošová preukázali súvislosť použitých testov (MNA, MUST) s dĺžkou pobytu pacientov v zariadeniach dlhodobej starostlivosti⁽⁹⁾. Tieto zistenia korešpondujú aj so zisteniami zahraničných štúdií (25, 27, 28). Zaujímavé sú zistenia Pokornej a Chudobovej, ktoré prostredníctvom longitudinálnej štúdie na vzorke 99 rezidentov zistili signifikantný vzťah medzi skríningom (MNA) po nutričnej intervencii (½ ročný a ročný interval)⁽²⁹⁾.

So zvyšujúcim sa vekom seniorov v nami realizovanej štúdii bolo identifikované aj zvyšujúce sa riziko malnutrície (kategória 2) (p ≤ 0,05). Vyšší nárast rizika podvýživy bol u seniorov starších ako 85 rokov (16,5 %). Tieto zistenia sú porovnateľné so situáciou v európskych a ostatných krajinách, napr. Kuzuya et al. zistili vzťah medzi MNA a vekom respondentov (n = 226), kedy bolo 58,0 % osôb v riziku podvýživy v inštitucionálnej starostlivosti s priemerným vekom 79 rokov⁽³⁰⁾. Cairelle a Baglio poukazujú, že vek nad 90 rokov je vysokým rizikovým faktorom podvýživy, čo potvrdzuje aj ich štúdia. V ich prieskume bolo 60 % pacientov (n = 237) v inštitucionálnej starostlivosti v riziku podvýživy a u 5 % pacientov bola podvýživa identifikovaná dotazníkom MNA⁽³¹⁾.

Záver

Nutričný stav vybraného súboru seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálny. Overili sme, že so zvyšujúcim sa vekom a dĺžkou pobytu sa zvyšuje počet pacientov s prejavmi malnutrície. Spôsob výživy a poskytovanie nutričnej podpory seniorov nemusí zohrávať vždy kľúčovú úlohu. Dôležitý je celkový stav pacienta, komorbidity, prejavy porúch emócií a depresie, prítomnosť bolesti, poruchy hybnosti a sebaopatery apod., ktoré významne limitujú život seniora.

Pravidelné hodnotenie stavu výživy u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti by malo byť rutinnou činnosťou, ktorá umožní identifikovať včasné známky poruchy výživy a realizovať preventívne opatrenia. Zriaďovateľom zariadení, prípadne vedeniu zariadení poskytujúcich sociálnu starostlivosť seniorom odporúčame pravidelné meranie nutričného stavu inými škálami, ako je len BMI. Hodnotenie stavu výživy u starších osôb nemôže byť založené len na hodnotách BMI. Výživový stav hodnotený len pomocou BMI nezohľadňuje významné parametre ako znížený príjem stravy, schudnutie počas určitého časového obdobia alebo pohyblivosť jedinca, ale tiež opuchy, mestnanie vo veľkom obehu (vo venóznej časti periférnej cirkulácie), čo sú časté príznaky chronického ochorenia u seniorskej populácie, a podobne. Jednoduché skríningové nástroje, ktoré sme využili (MNA, MUST), sú klinicky overené pre možnosť odhalenia jedincov ohrozených podvýživou a javia sa ako vhodnejšie nástroje k posúdeniu stavu výživy seniorov. MNA je podľa nás vhodnejší nástroj na odhalenie rizika podvýživy a podvýživy, umožňuje včasné a rýchlejšie ošetrovateľské intervencie ako samotný BMI, ktorý ale tiež nie je v zariadeniach sociálnej starostlivosti rutinne využívaný.

Je potrebné venovať pozornosť problematike výživy seniorov aj z hľadiska ďalšieho výskumu, zmapovať napr. ako pristupujú zariadenia sociálnych služieb k hodnoteniu nutričného stavu seniorov, aké škály sú využívané pracovníkmi poskytujúcimi starostlivosť v rámci multicentrickej štúdie a ako vedia nielen so skríningovými nástrojmi pracovať, ale aj vyhodnocovať výsledky posúdenia a zaistiť nadväzujúce intervencie.

Limitácie štúdie

Sme si vedomí obmedzení štúdie. Jedným z nich je, že výsledky nemožno zovšeobecňovať pre všetky zariadenia sociálnych služieb na Slovensku, ale sú platné len pre vybraný skúmaný súbor. Ďalším limitujúcim faktorom je celkový počet respondentov. Prínosom výskumu je overenie účelnosti využívania dvoch objektivizujúcich škál k hodnoteniu nutričného stavu seniorov a ich vhodnej implementácie do každodennej starostlivosti o seniorskú populáciu.

Etické aspekty

Autori deklarujú, že štúdia nemá žiadny konflikt záujmu a pri jej spracovaní boli dodržané etické aspekty výskumu. Všetci respondenti boli informovaní o účelu výskumu, súhlasili so zaradením do výskumného súboru a mali možnosť účasť v štúdii ukončiť v akejkoľvek fáze.

PhDr. Ingrid Juhásová, PhD.¹,

doc. PhDr. Andrea Pokorná¹,

doc. PhDr. Lada Cetlová,¹

PhD.,Mgr. Iveta Miklášová²

¹Vysoká škola polytechnická Jihlava, Katedra zdravotnických studií

²REHA Klinik Rheinfelden,

Schwitzerland

PhDr. Ingrid Juhásová, PhD.

e-mail: ingrid.juhasova@vspj.cz

Je odbornou asistentkou na Katedre zdravotnických studií v Jihlave. Pracovala ako sestra v komunitnej oblasti z ktorej získala špecializáciu: Ošetrovateľská starostlivosť v komunite. Ako pedagóg má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním študentov v odbore ošetrovateľstvo. Vo výskumnej činnosti sa predovšetkým venuje oblastiam súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou o geriatrických pacientov. Zaujíma sa o psychologickú problematiku v kontexte ošetrovateľstva (interakcia sestra – pacient, osobnosť sestry ...).