Desiate výročie odhalenia pamätníka Franzovi Kafkovi v Tatrianskych Matlairoch

Dne 16. mája 2011 uplynulo 10 rokov od odhalenia pamätníka Franzovi Kafkovi, pražskému nemeckému spisovateľovi a jednému z najväčších spisovateľov prvej polovice XX. storočia. Franz Kafka (*3. 07. 1883, Praha – ?3. 06. 1924, Kierling, Rakúsko) sa liečil na tuberkulózu pľúc od 18. decembra 1920 do 27. augusta 1921 vo „Ville Tatra“, v Tatranských Matliaroch. Pamätník je dielom akademického sochára Štefana Húdzika a Ing. Arch. Jána Veselovského.

Franzom Kafkom dosiahla pražská nemecká literatúra svoj umelecký vrchol, v ktorom rezonovali vtedajšie zložité, kultúrne a spoločenské pomery, ako aj autorovi vlastné, fantastické, úzkostlivé, hľadajúce a neopakovateľné stvárnené videnie sveta. Kafkovo dielo, ktoré chápeme ako naliehavé, zúfalé varovanie pred odľudšteným svetom, patrí medzi trvalé hodnoty svetovej literatúry.

Počas 10 rokov sme zorganizovali 6 medicínsko-literárnych memoriálov Franza Kafku v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici, a to v r. 2001, 2004, 2006, 2008, 2009 a 2011, pri jeho rôznych životných jubileách a výročiach odhalenia pamätníka na jeho počesť. Memoriály mali náplň medicínsko-literárny a literárne-historický.

Tohoročný memoriál, v poradí šiesty, sa konal 18. mája 2011 a podobne ako predchádzajúce mal dve časti. Prvá časť (obr. 1) sa konala pri pamätníku Franza Kafky v Tatranských Matliaroch, kde po oficiálnom otvorení prehovoril viceprimátor mesta Vysoké Tatry, PaedDr. Róbert Galfy, ktorý zhodnotil 8 mesačný pobyt Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, najmä z pohľadu spoločensko-historického. Ing. Katarína Derzsiová z Košíc potom predniesla poviedku Franza Kafku „Nečakaná prechádzka“. Na koniec prvej časti Mgr. umenia Brunhilda Linselová z Košíc zahrala husľový part z koncertu G-dur pre husle a orchester Wolfganga Amadea Mozarta.

Druhá časť VI. medicínsko-literárneho memoriálu Franza Kafku sa konala v kinosále Informačného centra Štátnych lesov TANAP-u v Tataranskej Lomnici.

Po úvodnom privítaní hostí prof.  MUDr. Oliverom Ráczom, CSc., vedeckým sekretárom Spolku lekárov v Košiciach, prehovoril námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Ing. Marián Šturcel a MUDr. Iveta Marinová, MPH, riaditeľka Univerzitnej nemocnice  L. Pasteura v Košiciach.

V prvej odbornej prednáške prof. Sándor Sonkodi, MD., DSc., z Univerzitnej nemocnice v Szegede, Maďarsko, sa zaoberal vzťahom Franza Kafku a Róberta Klopstocka, poslucháča medicíny z Dombovára v Maďarsku, ktorý sa liečil spolu s Franzom Kafkom v Tatranských Matliaroch a stal sa jeho posledným priateľom.

Prof. MUDr. Jaroslav Blahoš, DrSc. z Prahy, predseda Českej lekárskej spoločnosti JEP, prednášal o svojom vývoji vzťahu k dielu Franza Kafku a analyzoval paralelu medzi životom a dielom Franza Kafku a francúzského básnika Artura Rimbauda. RNDr. Markéta Mališová, riaditeľka Centra Franza Kafku v Prahe, sa zaoberala dielom prof. Arnošta Lustiga, významného spisovateľa, ktorý v minulosti opakovane prednášal v Tatranskej Lomnici na memoriáloch Franza Kafku, a ktorý pred niekoľkými mesiacmi zomrel. Franz Kafka anticipoval holokaust a Arnošt  Lustig ho s veľkým šťastím prežil. Väčšina jeho románov a poviedok čerpala z jeho zážitkov v koncentračnom tábore. Prof. A. Lustig pred dvoma rokmi sa stal nositeľom medzinárodnej literárnej ceny Franza Kafku.

Pražská herečka Zdenka Procházková vyzdvihla vo svojej prednáške priateľa Franza Kafku, z tzv. Pražského kruhu nemeckých spisovateľov, Johanesa Urzidila.

V poslednej prednáške prof. MUDr.  Miroslav Mydlík, DrSc. a ing Katarína Derzsiová opísali dve cesty Franza Kafku do Maďarska (vtedajšieho Uhorska), v r. 1915 a 1917. V apríli 1915 Franz Kafka so svojou sestrou Elli navštívili v Michalovciach (v tej dobe Nagy-Mihály) jej manžela Davida Hermanna, ktorý tam pôsobil ako vojak rakúsko-uhorskej armády. Z cesty z Prahy do Michaloviec, cez Budapešť a Sátoralja Ujhely, napísal Franz Kafka 5 pohľadníc Felícii Bauerovej do Berlína, jednu z nich poslal z Michaloviec.

Druhá cesta Franza Kafku do Maďarska sa uskutočnila v r. 1917, vykonal ju spolu s Felíciou Bauerovou. Cieľom tejto cesty bola návšteva jej sestry v Arade (v tom čase Arad patril do Rakúsko-Uhorskej monarchie), v dnešnom Rumunsku. Z tejto cesty Franz Kafka napísal iba jeden dopis, a to z Budapešti, Rudolfovi Fuchsovi do Viedne.